Denník N

Skúmali deti, ktoré išli do škôlky neskôr: zostali častejšie bez práce, dievčatá menej študovali na vysokej škole

Klára Kalíšková. Foto N - Ludvík Hradilek
Klára Kalíšková. Foto N – Ludvík Hradilek

V roku 1995 sa v Česku v rámci sociálnej reformy ženám umožnilo, aby ostali o rok dlhšie na materskej dovolenke. Kým dovtedy boli doma s dieťaťom tri roky, od októbra 1995 mali možnosť poberať rodičovský príspevok o rok dlhšie. Deti tak nastúpili do škôlky ako štvorročné.

Tri české ekonómky sa pozreli na to, ako sa tieto deti dnes majú. Skúmali ich zamestnanosť či dosiahnutý stupeň štúdia v čase, keď mali 21 až 22 rokov. Výsledky ukazujú, že rok bez škôlky mladým ľuďom nepomohol. Vykazujú väčšiu pravdepodobnosť, že sú nezamestnaní a neštudujú. Významný vplyv to má na dievčatá, ktoré častejšie než chlapci neštudujú na vysokej škole a venujú sa práci v domácnosti.

Na výskume Maminka nebo školka? spolupracovala ekonómka Klára Kalíšková z Fakulty informatiky a štatistiky Vysokej školy ekonomickej v Prahe a think-tanku IDEA (CERGE-EI). Spoluautorkami sú Alena Bičáková a Lucie Zapletalová.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo Nemci prišli na to, že 18 mesiacov je ideálny vek pre nástup do škôlky;
  • ako v 90. rokoch Čechov presviedčali, že do 4 rokov má byť dieťa doma;
  • ako môže dlhá materská ovplyvniť dievčatá.

Začali ste skúmať dôsledky reformy, ktoré sa dotkli detí narodených od roku 1992. Ja som sa narodila v roku 1993. Ak by moja mama neostala so mnou doma tri roky, ale o rok dlhšie, ako by ma to ovplyvnilo? 

Takýto konkrétny dosah sa v našom výskume snažíme ukázať – čo by sa stalo, keby deti zostali doma s maminkou o rok dlhšie? Ale to je práve to najťažšie, pretože musíme nejakým spôsobom predpokladať hypotetickú situáciu – čo by bolo, keby… Táto štúdia je výsek z veľkej štúdie, ktorá je aktuálne v publikačnom procese v akademickom časopise a kde sa to snažíme rozlúsknuť. Nevieme, samozrejme, predpovedať budúcnosť konkrétneho človeka na základe toho, či chodil do škôlky.

Chápem, že asi neviete, či by som ostala nezamestnaná, keby ma rodičia neboli poslali do škôlky. Ale viete možno povedať, aký scenár by ma s veľkou pravdepodobnosťou čakal? 

Pozeráme sa na skupinu detí zasiahnutých reformou v porovnaní s nezasiahnutými, a to vo veku 21 až 22 rokov. Zisťujeme, že deti, ktorých matka ostala dlhšie doma, majú väčšiu pravdepodobnosť, že neštudujú a ani nepracujú. Označujeme to anglickým pojmom NEET, teda not in employment, education or training, čiže nie sú na trhu práce, vo vzdelávaní a ani si žiadnym spôsobom nezvyšujú kvalifikáciu. A tak sa pýtame – čo teda robia?

Aká je odpoveď? 

Chlapci menej pracujú, ale až tak presne v dátach nevidíme, čo iné robia. Sú akoby v sivej zóne. Sú tam náznaky, že ani nepracujú, ani neštudujú, ale nezaraďujú sa ani medzi nezamestnaných. Keď opisujú svoju situáciu, hovoria, že síce sú nezamestnaní, ale aktívne si nehľadajú prácu, alebo hovoria, že študujú, ale nie sú zapísaní v žiadnom oficiálnom vzdelávacom procese. Sú to nejasné odpovede, ktoré interpretujeme tak, že sa hľadajú.

Prečo je to také nejasné?

Náš výskum je založený na konkrétnom zisťovaní, ktoré robia štatistické úrady vo všetkých krajinách Európy každý štvrťrok. Oslovia veľkú vzorku ľudí, okolo 40- či 50-tisíc, ktorých sa pýtajú, čo robia. Ak sú nezamestnaní, pýtajú sa ich, či si hľadajú prácu, prípadne čo iné robia. Pri chlapcoch nevidíme, že by v menšej miere študovali na vysokej škole. Ale vidíme, že menej pracujú a časť z nich vypadla z trhu práce. A keď zisťujeme, čo teda robia, je to veľmi nejasné. Otázkami v dotazníku len tak prekĺznu a nespĺňajú oficiálne definície.

Ako sa majú 22-ročné dievčatá, ktoré chodili do škôlky o rok menej?

Dievčatá v oveľa nižšej miere študujú na vysokej škole a častejšie označujú možnosť, že sú v domácnosti. Je to zaujímavé, pretože sa neukazuje,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Školstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie