Denník N

Na ich zápasoch vejú dúhové vlajky, o klube si rozhodujú sami. FK Kozmos chce byť odpoveďou na moderný futbal

Viktória Čontová a Juraj „Medveď“ Marikovič. Foto N - Tomáš Hrivňák
Viktória Čontová a Juraj „Medveď“ Marikovič. Foto N – Tomáš Hrivňák

Od sezóny 2019/2020 je súčasťou slovenských futbalových súťaží FK Kozmos, ktorý momentálne hrá šiestu bratislavskú ligu, druhú najnižšiu v hierarchii. K mužskému tímu neskôr pribudlo aj ženstvo, to hrá v druhej lige, ktorá je zároveň najnižšou.

FK Kozmos o sebe hovorí, že je prvý demokraticky riadený klub na Slovensku, zároveň otvorene vystupuje proti fašizmu, rasizmu, homofóbii a podporuje hodnoty feminizmu a rovnosti. A tvrdí, že sa podujal začať celý futbal odznova.

Kapitánka ženstva Viktória Čontová a kapitán mužstva Juraj „Medveď“ Marikovič v rozhovore približujú:

  • čo im prekáža na modernom futbale a v čom je ich klub iný;
  • s akými reakciami na svoju dúhovú vlajku sa stretávajú na ihriskách súperov,
  • aká je pozícia ženského futbalu na Slovensku.

Čo je FK Kozmos?

JM: Sme futbalový klub, ale FK v skratke zastupuje futbalovú komunitu. Sme fanúšikmi vlastnený a demokraticky riadený futbalový klub, prvý na Slovensku, aspoň o žiadnom inom nevieme. Futbal je dôležitý, no nie je na prvom mieste.

Čo je na prvom mieste?

JM: Komunita, stretávanie sa s ľuďmi, spoločne organizujeme niečo, na čom nám záleží a čo môže obohatiť naše životy. Stretávame veľa ľudí aj mimo našej bubliny, aj v FK Kozmos sú zastúpené rôzne časti spoločnosti.

Tvrdíte, že ste sa podujali začať celý futbal odznova, spraviť z neho férový, inkluzívny, dostupný a komunitný šport pre všetkých. Ako?

JM: Nechceme zarábať peniaze ani sa propagovať, je to koníček, ktorý má rozmer navyše. Keď sme v rokoch 2018 a 2019 vznikali, išli sme od nuly a základom klubu boli fanúšikovia, nie hráči.

Na webe Kapitálu píše FK Kozmos aj toto: „Futbal – hulvátska zábavka frustrovaných gadžovoličov, egozážitok sedlákov zo sprivatizovaných firiem vo VIP zónach sterilných štadiónov, zámienka na násilie (domáce či v uliciach) pre hlavohruďov, univerzálna výhovorka desaťročných bez rozdielu pohlavia.“ Dosť emotívne slová.

JM: Na futbal sa dá nalepiť veľmi veľa negatívnych nálepiek, my sa to snažíme robiť pozitívne a hľadať v tom niečo iné ako všetky tieto veci, ktoré sú spomenuté. Chceme to robiť úplne inou cestou.

Tu akoby ste tvrdili, že keď niekto ide na Slovan, je to gadžovolič. Nie je to trochu pohľad zvrchu na ľudí, ktorí chodia na moderný futbal?

JM: Napríklad ja nechodím na futbalový ani hokejový Slovan. Kým je vo futbalovom Ivan Kmotrík a v hokejovom bol Juraj Široký, tak tam nejdem z logických dôvodov. Môj dedo ma

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie