Denník N

Celý život mystifikoval. Kým bol vlastne Julo Satinský?

Julo Satinský, Foto: Jozef Uhliarik
Julo Satinský, Foto: Jozef Uhliarik

Pred dvadsiatimi rokmi predčasne zomrel veľký mystifikátor, pisateľ a spisovateľ, renesančný človek a herec Július Satinský. Takto ho zažili jeho blízki.

Stalo sa to niekedy koncom šesťdesiatych rokov. Partička umelcov sa vybrala do známej noblesnej bratislavskej reštaurácie. Práve dostali honorár, tak prečo by si nedopriali niečo honosnejšie. Len jeden z nich si dal českú klasiku. Tie francúzske jedlá boli preňho predsa len trochu pridrahé. Aby zachoval dekórum, upresnil: „Prosím si knedlo, vepřo, zelo. Ale…flambované.“ Taký bol Julo Satinský.

Aj tu sa prejavil jeden z jeho rysov. „On bol jednoducho úžasný mystifikátor. Všetko, čo hovoril malo hlavu aj pätu, ale nikdy ste si neboli istí, čo z toho myslí vážne,“ hovorí o Julovi riaditeľ divadla L+S, skladateľ a publicista Pavol Danišovič. Je to len jedna z mnohých charakteristík, na ktoré narazíte pri spomínaní na Jula Satinského. Asi prvé, čo všetkým napadne je, že bol vášnivý pisateľ listov. Neprekvapí to ani ľudí, ktorí ho nepoznali. Jeho listy vyšli aj knižne – Listy z onoho sveta, Listy Oľge, Gundžovníky, Moji milí Slováci… Dlho sa pod ne podpisoval ako J.S, ctiteľ slovenského kompozičného šachu.

Druhý list Suzanne

„Písal aj listy deťom svojich kamarátov. Listy, ktoré im adresoval, príde čítať Katka Mikulíková, Zuzka Mistríková aj Hanka Lasicová,“ hovorí Pavol Danišovič, ktorý v Štúdiu L+S pripravuje v decembri, spomienkový program Deň radosti II, venovaný Julovi.

Julo im písal, pretože deti miloval, svoje vlastné, ale aj cudzie. Potvrdzujú to aj slová Hany Lasicovej. „Julo Satinský sa k nám so sestrou správal ako Ujo Klobása. Ako som dospievala, čoraz väčšmi som obdivovala jeho láskavosť a vynaliezavosť pri detských hrách. Legendárne bolo jeho hľadanie veľkonočných vajíčok na Železnej Studničke.“ Mimochodom dospelým pripravoval vianočnú alternatívu v podobe hľadania vianočného borovičkového stromčeka na bratislavskej Kolibe.

Julove listy si však neodkladali len deti jeho kamarátov či jeho rodina. „Dodnes opatrujem niekoľko Julových nádherných listov s podtitulom Gravid Club Eins. Jeden z nich začínal napríklad takto: Druhý list Suzanne, v ktorom ohovárame celý svet…“ hovorí Zuzana Kronerová. Julo ju volal po francúzsky Suzanne, ona jeho zase Július. Klub založili, keď bola jeho manželka Vierka tehotná. V rovnakom čase čakala Zuzana svoju dcéru. Napriek tomu, že Julo bol od nej len o dekátu starší, celý život si vykali. „Raz sme si aj na skúšku potykali, ale o pár minút sme to zrušili, vykanie sa nám videlo elegantnejšie,“ hovorí Zuzana Kronerová.

Elegán a švihák

Foto: Jozef Uhliarik

Slovo elegantný by možno ľudia v súvislosti s Julom nečakali. Ale on bol elegán a švihák, ktorý si dával záležať na tom ako vyzerá. A pretože bol aj trochu bonviván, občas situáciu dotiahol do absurdna: „Raz sme po nakrúcaní v televízii skončili vo vinárni na Vysokej. Niekedy po polnoci nás už začali vyháňať, tak sme si objednali taxík. Prišlo žlté žiguli. Julo k nemu podišiel a zakrátko auto odišlo prázdne. Prečo? ,Farba toho taxíka mi neladila s kravatou,ʽ odpovedal Julo. A to bolo v dobe, keď sme boli radi, že vôbec nejaký taxík prišiel,“ smeje sa Pavol Danišovič.

Až postupom času prišiel Satinský na to, že montérky a vibramy sú pohodlnejšie. Nezabudnuteľný je však motýlik, ktorý k nim nosil a farebné šnúrky v topánkach. „Tvrdil, že je mu jedno, akej sú farby, lebo je farboslepý. Na druhej strane, scenáre mal vždy vyfarbené všakovakými farbami,“ hovorí.

Chvíle, keď Julo s Milanom Lasicom sedeli pred predstavením v šatni, patrili v divadle pre Pavla Danišoviča k najkrajším. „Miloval som to. Julo mal na sebe plienku a šnupal. Fajčenie mu lekár zakázal, tak cigarety vymenil za šnupací tabak. Plienku mal preto, aby mu nezostali fľaky na košeli. Julo a Milan sedeli v šatni, a bavili sa na príbehu, ktorý poznali len oni dvaja. Stačilo im pár slov, iba tie povestné špičky ľadovca, aby sa o dušu rozosmiali.“ Lasica so Satinským boli podľa Pavla Danišoviča úžasná dvojica. Lasica bol introvert, Satinský extrovert. „Julo zišiel z javiska a kontinuálne pokračoval ďalej,“ hovorí. Keď však prišla reč na reálnu politiku, morálku a slušnosť, tam bol veľmi jednoznačný, a nemystifikoval. Veľa cestoval po Slovensku na besedy. S obľubou hovoril: ,Idem tých Slovákov trochu drgnúť dopravaʽ, spomína ďalej Pavol Danišovič.

Občiansky aktivista

Prečo to robil? „Neviem. Možno to bol jeho spôsob pomáhania ľuďom formou dobrovoľníctva. Predpokladám, že bol presvedčený, že Slováci potrebujú vychovávať k demokracii. Dnes sa ukazuje, ako veľmi,“ myslí si jeho manželka Viera Satinská. Dôvodom mohlo byť aj to, že mal dosť nepríjemnú osobnú skúsenosť s totalitnou spoločnosťou. Sledovala a vypočúvala ho ŠTB, nesmel cestovať za železnú oponu.

Jeho názory na politiku, demokraciu, spoločnosť či prírodu formovali aj knihy, ktoré čítal. „Veľmi obdivoval sira Winstona Churchilla, čítal jeho pamäti aj životopisy. Vo všeobecnosti mal rád biografie a memoáre. A na nočnom stolíku mal vždy knihu Muž, ktorý sadil stromy od Jeana Giona (poviedka o pastierovi a jeho splynutí s prírodou),“ hovorí Viera Satinská. O čom Julo premýšľal, sa spolu často rozprávali. „Bavili sme sa o politike, literatúre, varení, aj o šoférovaní (hoci nikdy nemal vodičák), o Slovákoch a iných národoch, o zemepise či o rodine,“ konštatuje Viera Satinská.

Vstával medzi treťou a piatou ráno a vždy písal. „Počúval pritom vážnu hudbu. Keď sme povstávali, už bol pripravený žiť,“ hovorí Viera Satinská. Energiu si dopĺňal pri poobednom spánku. „O druhej s ním nikdy nebola reč. Raz dokonca zmeškal schôdzku s premiérom, lebo jeho tajomníci si nedali povedať, že poobede spí. Pokiaľ si pamätám, robil to odjakživa,“ vysvetľuje Julova manželka.

Už ako dieťa vnímala Hana Lasicová Julove demokratické zmýšľanie a trpezlivé prihováranie sa Slovákom, aby sa tejto cesty nevzdávali. „Tento odkaz tu po ňom zostane navždy. A jeho múdrosť v tomto smere aj dnes stále chýba,“ hovorí.

Odkaz nám Slovákom

Foto: Jozef Uhliarik

Julo Satinský jej však nechýba len ako „občiansky aktivista“, ale kvôli niečomu oveľa prozaickejšiemu. „Čo by som dala za to, keby som mohla ešte raz vybehnúť do Štúdia S hore po schodoch rovno do šatne a nájsť ho sedieť pri zrkadle s plienkou okolo krku a s farebným scenárom v ruke. Objímem ho a on mi povie – Hanka, ty si moja obľúbená čučoriedka,“ hovorí Hana Lasicová.

Podľa Viery Satinskej bol Julo najlepší manžel, ako dokázal. „A niekedy najhorší, ako som si myslela 😊. Vytáčať sme sa dokázali obaja dosť dôkladne. Po hádkach zase prišla dúha a vyšlo slniečko. Myslím si, že to bol normálny muž a manžel.“

Júliusa miloval a uznával aj legendárny Jozef Kroner s manželkou. „Jednak ako člena dvojice filozofických klaunov, ako ich tituloval môj otec, ale najmä ako neskutočne šarmantného a zábavného spoločníka,“ konštatuje Zuzana Kronerová, ktorá mala – ako hovorí – tú výsadu, že sa i s niekoľkými svojimi spolužiakmi mohla vyhrievať v jeho vzácnej spoločnosti. „Pre mňa je Július Satinský stále živý a živý je aj jeho odkaz nám Slovákom. A ja sa teším, že si ho znova budeme môcť pripomínať. Obzvlášť v tejto dobe to na Slovensku veľmi potrebujeme!“ dodáva Zuzana Kronerová. Naráža pritom na reklamnú kampaň Slovenskej sporiteľne, ktorá v týchto dňoch Julovým oživeným hlasom nabáda Slovákov dokončovať načaté.

„Dnes to znie ako klišé, ale on bol naozaj renesančný človek. Doteraz si neviem predstaviť ako to všetko stihol. Neviem, ako to mal vo vnútri, ale navonok mal úžasnú ľahkosť bytia a žil naplno,“ uzatvára Pavol Danišovič.

Foto: Jozef Uhliarik

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie