O záujmoch Jozefa Brhela v IT sektore počas vlád Smeru sa síce verejne vedelo, no to, že sa skrýval aj za firmou Allexis, bolo dlhé roky tajomstvom. Nevedeli o tom dokonca ani mnohí na finančnej správe, kde Allexis profitoval na utajených tendroch informačných systémov.
Nebyť Michala Suchobu, s ktorým sa Allexis spájal, nevedeli by o Brhelovi ani vyšetrovatelia, ktorí začali podozrivé tendre vyšetrovať.
Michal Suchoba prehovoril o Brhelovi už aj verejne na stredajšom súdnom pojednávaní v kauze Mýtnik. Vysvetľoval, ako sa mu oligarcha Smeru „natlačil“ do jeho firmy Allexis..
Suchobova výpoveď bola už druhým dôležitým svedectvom za dva dni. V utorok vypovedal – aj o Brhelovi – bývalý šéf finančnej správy František Imrecze.
Obaja opísali, že v rokoch 2012 až 2018 nemal na finančnej správe hlavné slovo o obstarávaniach prezident, ale práve Jozef Brhel. Podľa nich všetko riadil zo svojej kancelárie na 10. poschodí hotela DoubleTree Hilton.
„Kažo“ odkázal, že Brhel má riešenie
Ak by sa Brhel do Allexisu nenatlačil, dnes by podľa Suchobu žiadna kauza Mýtnik neexistovala. Jeho firma by sa hlásila do tendrov na informačné systémy štandardným spôsobom, ako to robili aj iné spoločnosti. Suchoba si myslí, že by bol možno dokonca ešte úspešnejší, než bol s Brhelom vo firme.
Allexisu sa podarilo na finančnej správe presadiť projekt Alladin, ktorý slúžil na kontrolu daňových kontrolórov a colníkov v teréne. Neskôr pridal aj projekt virtuálnej registračnej pokladnice, rozšírený na eKasu a následne aj informačný systém kontrolných známok.
Imrecze aj Suchoba tieto projekty na súde obhajovali. Opisovali, ako prispeli k menším únikom na daniach. Bývalý šéf daniarov odmietol aj tvrdenia, že tendre boli predražené, ako to konštatuje obžaloba. Podľa nej vznikla štátu na týchto tendroch škoda vyše 45 miliónov eur. Finančná správa ich obstarala za 54 miliónov, znalci ich hodnotu určili na necelých deväť miliónov eur.
Keď chcel Suchoba presadiť vo finančnej správe svoj projekt Alladin, musel o tom presvedčiť šéfa Imreczeho. Ako povedal, musel s ním absolvovať „tisíce hodín“ stretnutí, a to aj u neho doma v Limbachu. Imrecze vraj nechcel, aby ich niekto na finančnej správe videl, preto zvolili „rokovania“ v súkromí.
Neskôr sa k nim pridal aj sekčný šéf boja proti daňovým podvodom Daniel Čech.
Problém teda podľa Suchobu nebol v tom, že by ich nedokázal presvedčiť o kvalite projektu, ale v tom, že na jeho kúpu bolo potrebné schváliť takzvané rozpočtové opatrenie. O ňom mohol rozhodnúť vtedajší minister financií Peter Kažimír, ktorý je dnes guvernérom Národnej banky Slovenska.
U Kažimíra však Imrecze narazil. „Od pána Kažimíra sa [Imrecze] vrátil s tým, že Allexis a moja osoba nikdy nebudú dodávať informačné systémy na finančnej správe,“ citoval Suchoba Kažimírov odkaz. Mal však aj nádejnejší dovetok: „Nech sa ohlásim u pána Brhela, že on má riešenie,“ povedal Suchoba na súde.
Deň pred Suchobom takmer identicky vypovedal aj František Imrecze.
Pôvodne chcel podiel aj pre ministra
Suchoba sa s Brhelom poznal z hokeja, ktorý obaja hrávali na amatérskej úrovni. Ihneď mu teda napísal správu, že sa potrebuje stretnúť.
Oligarcha si ho zavolal do Hiltonu a povedal mu, že „Kažo má nejaký problém so mnou z minulosti, ale že on to vie vyriešiť tým, že ak vstúpi do spoločnosti Allexis, tak všetko bude fungovať“, parafrázoval Suchoba.
Ako riešenie Brhel navrhol delenie 40:40:20. Znamenalo to, že rovnaký podiel by mali Suchoba s Brhelom a menší Kažimír. „Bol som vytočený do biela,“ opísal svoje pocity Suchoba na súde. Brhelovi povedal rezolútne nie, zároveň si však uvedomoval, že bez jeho vplyvu tender nezíska.
Keď sa Suchoba sťažoval Imreczemu na ponúknuté riešenie, ten ho poslal za vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. „Choď za ním. Kali bol vždy ten férový,“ citoval Suchoba Imreczeho.
Kaliňák si tieto slová vypočul priamo v súdnej sieni. Ako advokát totiž zastupuje obžalovaného bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca.
To, či Kaliňák aj niečo vyriešil, však Suchoba nepovedal a po výpovedi odmietal čokoľvek komentovať.
Výsledok je však známy: s Brhelom si nakoniec rozdelil firmu na polovicu.
Suchoba: Bolo to výpalníctvo
Dohoda medzi Brhelom a Suchobom znela, že oligarcha mu zaplatí za podiel 700-tisíc eur so splatnosťou jeden rok. To bolo v roku 2013, no v roku 2014 sa Allexisu začalo dariť na finančnej správe. Brhel teda splatil svoj podiel z toho, čo Allexis zarobil.
„Nezaplatil mi vlastne ani euro. Nebol to žiaden vstup, ale päťdesiatpercentné výpalníctvo,“ vypovedal Suchoba.
Svoje spoluvlastníctvo Allexisu dokázal Brhel skrývať vďaka tomu, že doň nevstúpil priamo, ale cez ďalšie firmy – Allexis Group v Českej republike, Allexis Assets Limited na Malte a Prenmor Finance Limited na Cypre.
Oficiálne riadil tieto firmy právnik Martin Bahleda. Dnes je obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. „Jeho považujem za super človeka,“ povedal o Bahledovi svedok Suchoba a dodal, že právnik vždy robil len to, čo mu povedali „chlapci z Bratislavy“.
Myslel tým Brhela a jeho syna Jozefa Brhela mladšieho, na ktorého boli písané aj bankové účty týchto spoločností. Aj on je obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Obžaloba v kauze Mýtnik
- Jozef Brhel starší: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácia pri verejnom obstarávaní, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, prijímanie úplatku (sadzby v jeho prípade sú od 3 do 20 rokov);
- Jozef Brhel mladší (syn): legalizácia príjmu z trestnej činnosti (12 až 20 rokov);
- Milan Grega, bývalý riaditeľ IT sekcie finančnej správy: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku (10 až 15 rokov);
- Martin Bahleda, podnikateľ, cez ktorého Brhel mladší zakladal firmy napojené na Allexis: legalizácia príjmu z trestnej činnosti (12 až 20 rokov);
- Miroslav Slahučka, architekt, priateľ exministra financií, dnes guvernéra NBS Petra Kažimíra: prijatie úplatku 150-tisíc eur za presadenie legislatívy k projektu eKasa; peniaze si pýtal pre ďalšiu osobu, ktorá mala vplyv na rozpočet ministerstva financií (10 až 15 rokov);
- Radko Kuruc, bývalý štátny tajomník ministerstva financií: prijímanie úplatku 120-tisíc eur za presadenie eKasy (3 až 8 rokov);
Brhelovci na Suchobove slová ešte nereagovali. Môžu tak urobiť, až keď ukončí svoju výpoveď, čo bude najskôr vo štvrtok.
Na slová Františka Imreczeho však už reagovali – povedali, že ich vlastne z ničoho neusvedčil. O Brhelovi mladšom takmer nehovoril. O jeho otcovi povedal, že priamo do obstarávania projektov od Allexisu nezasahoval. O Brhelovom vplyve však Imrecze vypovedal jednoznačne.
„Uvedomujem si, že ja som vytvoril podmienky Suchobovi a Allexisu na to, aby dodala systémy finančnej správy, ale bez vplyvu Brhela staršieho by to možné nebolo,“ vypovedal na súde Imrecze s tým, že ak by neexistoval vplyv oligarchu na minsitra Kažimíra, ten by nikdy nesúhlasil s tým, aby Suchoba niečo dodával finančnej správe.
Kažimír poslal Mira
To však nebola jediná zmienka o Kažimírovi vo výpovediach Imreczeho či Suchobu. Obaja hovorili aj o tom, ako sa „ozval“ v roku 2017. V tom čase sa finalizoval projekt eKasy a od Kažimíra opäť záviselo, či odsúhlasí rozpočtové opatrenie.
V tom čase sa ozval architekt Miroslav Slahučka, o ktorom bolo známe, že je blízkym priateľom ministra. Imrecze sa s ním stretol u neho v kancelárii, kde mu Slahučka oznámil, že ak Suchoba nezaplatí päť percent z predpokladanej obstarávacej ceny, tak Kažimír nepodpíše rozpočtové opatrenie. Vychádzalo to na 200-tisíc eur.
„Argumentoval tým, že Kažimír to požaduje, pretože jeho dohody s Brhelom nefungujú, ako majú,“ vypovedal Imrecze. Suchoba však s touto sumou nesúhlasil. Najskôr túto požiadavku neriešili vôbec, ale keď minister dané opatrenie naozaj nepodpísal, podnikateľ zneistel.
Skúsil vyjednať nižšiu sumu – 150-tisíc eur. Slahučka potom potvrdil, že Kažimír s tým súhlasil.
Peniaze doniesol Suchoba Imreczemu do jeho bytu v Riverparku. Hneď na druhý deň ich šéf finančnej správy odovzdal architektovi. Ten je obžalovaný z prijímania úplatku – údajne si ho pýtal pre niekoho, kto mal vplyv na rozpočet ministerstva financií. Slahučka totiž obvinenia popiera.
Radko Kuruc si vypýtal priamo
S projektom eKasa sa spomínal na súde aj úplatok pre bývalého štátneho tajomníka Radka Kuruca. S ním Imrecze riešil presadenie potrebnej legislatívy. Pri jednom zo stretnutí sa ho štátny tajomník opýtal, či by bol Suchoba ochotný odmeniť sa mu za jeho iniciatívu.
Imrecze mu povedal, nech to prediskutuje priamo so Suchobom, čo sa aj stalo. Suchoba opísal, ako sa stretli v jednom podniku v centre Bratislavy, kde si všimol, že Kuruc fajčí elektronické cigarety. Zažartoval preto, že tie majú na Slovensku menšie daňové zaťaženie ako klasické cigarety.
„Na to mi povedal, že asi mali lepšie loby. Tak som povedal, že aj ja by som chcel lepšie loby pre svoje projekty,“ opísal Suchoba konverzáciu, ktorá podľa neho „prelomila ľady“.
On aj Imrecze vypovedali, že štátny tajomník si za svoju „loby“ vypýtal celkovo 120-tisíc eur. Dostal ich na dvakrát. Odovzdal mu ich vždy priamo Suchoba v danom podniku, a to v obale na víno.
Prečo však platil za niečo, čo mala vtedajšia vláda v programovom vyhlásení, pričom eKasa bola aj súčasťou akčného plánu boja proti daňovým a colným únikom? Takúto otázku dostali od obhajcov Imrecze aj Suchoba.
„Kuruc bol ‚bloker‘. Fero ma poslal, aby som odblokoval eKasu, lebo on bol Kažimírov človek,“ vysvetlil Suchoba. Bývalý šéf daniarov hovoril o tom, že vláda sa k presadeniu eKasy naozaj zaviazala, ale dôležitá bola rýchlosť prijatej legislatívnej zmeny. A k tomu pomohol práve štátny tajomník.
„Či Kuruc konal rýchlejšie vďaka úplatku, to vyhodnotiť neviem,“ vypovedal Imrecze.
„Rozumiem pánovi Imreczemu, že je pod vysokým tlakom, že bol pod enormným tlakom vo väzbe. Viacerí máme osobnú skúsenosť s väzbou, ale čomu nerozumiem, je, ak do reálneho deja vnáša vymyslené príbehy,“ reagoval na výpoveď svedka Kuruc.
Kuruc bol vo väzbe zhruba dva mesiace, Imrecze tam strávil viac ako polroka. Kurucovi obhajcovia – bývalý sudca David Lindtner a exminister Kaliňák (obaja boli ako obvinení takisto vo väzbe) sa snažili počas procesu upozorniť na to, že Imrecze začal ich klienta vo svojich výpovediach spomínať až krátko predtým, ako sa na príkaz prokurátora dostal z väzby na slobodu.
Imrecze však opakovane akýkoľvek nátlak na seba odmietol. Povedal, že rozhodnutie spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní bolo jeho vlastné.
Suchoba mal rýchlo jasno v tom, že musí spolupracovať
Na rozdiel od šéfa daniarov začal Suchoba spolupracovať s vyšetrovateľom už krátko po tom, ako mu doručili obvinenie.
Zastihlo ho v Spojených arabských emirátoch, kde od roku 2019 žije aj so svojou rodinou. Videl, že v uznesení o obvinení sa spomínajú výpovede niekdajších sekčných šéfov finančnej správy Daniela Čecha aj Martina Fleischera, ako aj šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.
„Oni vedeli o všetkom, čo sa dialo na finančnej správe,“ opísal Suchoba svoje rozhodovanie sa. V tejto situácii pre seba videl tri možnosti: buď bude bojovať za oslobodenie, a teda tvrdiť, že to čo sa stalo, sa nestalo, alebo sa prizná. Treťou možnosťou bolo, že sa prizná a bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Na súde vysvetlil, že je vlastne veľmi racionálny človek. „Som vyštudovaný jadrový fyzik a itečkár,“ povedal Suchoba. Ak by Čech vypovedal, „že niečo je modré, tak nebudem hovoriť, že je to červené,“ dodal ako vysvetlenie svojho rozhodnutia spolupracovať s vyšetrovateľmi.
Povedal však, že jeho pôvodný obhajca mu odporučil, aby radšej konvertoval na islam, čo by mu vraj zaručilo imunitu v Emirátoch.
Namiesto toho Suchoba nadviazal spoluprácu, vypovedal cez telemost a následne sa aj vrátil na Slovensko. Aj on tak podľa obžaloby pomohol odhaliť schému, ktorá roky fungovala na finančnej správe.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Veronika Prušová

































