Denník N

Smrť Ťiang Ce-mina ukazuje, že v Číne sa čosi stratilo

Bývalý čínsky prezident Ťiang Ce-min na archívnej snímke zo 14. mája 1996. Foto – TASR/AP
Bývalý čínsky prezident Ťiang Ce-min na archívnej snímke zo 14. mája 1996. Foto – TASR/AP

Nespokojnosť so Si Ťin-pchingom by mohla uprostred smútku za jeho predchodcom narásť, ale zosnulý prezident je nepravdepodobným hrdinom demonštrantov.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Tá časová následnosť je neskutočná. Čína práve zažíva najväčšie prejavy otvoreného nesúhlasu namierené proti vláde komunistickej strany od roku 1989. A presne v tomto momente v krajine s tradíciou protestov katalyzovaných smrťou bývalých politických vodcov zomrel Ťiang Ce-min. Šanghajský politik, ktorého vybral Teng Siao-pching, aby viedol Čínu po masakri na Námestí nebeského pokoja, podľahol chorobe vo veku 96 rokov. Stane sa Ťiang ústredným symbolom pre davy ľudí, čo skandovali heslá požadujúce pád strany práve v meste, v ktorom kedysi vládol? To nie je jednoduchá otázka.

Ekonomický, ale nie politický liberál

Ťiang nebol Chu Jao-pang, liberálny reformátor, ktorý bol v roku 1987 odvolaný z funkcie generálneho tajomníka čínskej komunistickej strany a ktorého smrť o dva roky neskôr spustila študentské hnutie. Chu bol skutočne populárny a pred tým, než ho zástancovia tvrdej línie vytlačili za „buržoáznu liberalizáciu“, presadzoval v krajine transparentnejší systém a koniec korupcie. Ťiang nebol ani Čou en-laj, premiér, ktorého smrť na konci kultúrnej revolúcie v roku 1976 viedla k protestom proti ústredným orgánom na Námestí nebeského pokoja. Napriek tomu, že Čou strávil desaťročia ako pravá ruka Mao Ce-tunga, zostal široko rešpektovanou osobnosťou a ľudia ho vnímali ako kompetentného správcu, ktorý pomohol zmierňovať niektoré drsnejšie prejavy vlády komunistickej strany.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Komentáre

Teraz najčítanejšie