Denník N

Nedáte mi víza alebo prácu? Ste fašisti. Aj progresívni Rusi prepadajú kolonizačným praktikám, hovorí politológ

Každodenný život v Rusku. Foto - TASR/AP
Každodenný život v Rusku. Foto – TASR/AP

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Aj niektorí Rusi, ktorí sa považujú za progresívnych a sú proti vojne na Ukrajine, podporujú imperialistické praktiky. Idú do Gruzínska a chcú, aby sa s nimi všetci rozprávali po rusky. Kto odmietne, je zlý nacionalista, a to sú praktiky kolonizátorov, povedal v rozhovore pre Denník N srbský politológ a autor pravidelných komentárov pre Bloomberg Adria Aleksandar Djokič, ktorý donedávna prednášal na Ruskej univerzite družby národov v Moskve.

„Nechcete mi dať prácu vo veľkej korporácii? Ste fašista. Nechcete mi dať turistické víza? Ste fašista. Nechcete rozprávať po rusky? Ste fašista. Títo ľudia síce nechcú napadnúť okolité krajiny a bombardovať civilistov, ale zároveň očakávajú, že ich všetci budú obdivovať aj s ich veľkou ruskou kultúrou,“ povedal.

Rusko podľa neho nikdy neprešlo procesom sebareflexie a nepriznalo si hriechy minulosti.

S Aleksandrom Djokičom sa okrem iného rozprávame o:

  • rozdiele medzi impériom a federáciou a či by sme Rusko nemali volať Ruské impérium;
  • nikdy neukončenom prechode na demokraciu v Rusku a chýbajúcej sebareflexii v ruskej spoločnosti;
  • ruskom zmýšľaní „všetci sú zlí, len my sme tí dobrí“;
  • progresívnych Rusoch, ktorí tiež uznávajú niektoré kolonizačné praktiky;
  • ruskom obviňovaní všetkých naokolo zo zaostalosti a z hlúposti.

Rusko si hovorí federácia, ale má imperialistické ciele. Ide aj o pocit, že môžu zasahovať do chodu okolitých krajín. Cítia sa ohrození, ak chce Kazachstan prejsť z cyriliky na latinku. Stále hovoria o ochrane Rusov, ale neuvedomujú si, že v tých krajinách sú len menšinou, nie ich majiteľom. Nemali by sme Ruskú federáciu volať Ruské impérium?

Niekto môže argumentovať, že Rusko prestalo byť impériom v 90. rokoch po páde Sovietskeho zväzu, keď sa mala vybudovať demokratická federácia, ale to sa očividne nestalo. Federácia nebola nikdy kompletne vybudovaná. Putin tento proces zvrátil späť, išiel cestou centralizácie, lebo chcel držať moc, a v autokratickom režime bez demokracie nemôžete mať federáciu. Tie dve veci sú prepojené.

Demokracia a federácia?

Áno, lebo ak chcete skutočnú federáciu, nie iba na papieri, tak potrebujete demokraciu, v rámci ktorej bude centrálna vláda zdieľať moc s regionálnymi vládami jednotlivých republík. Ale toto nemôžete mať v diktatúre, akou je Rusko, kde je moc v rukách jedného človeka. Od neho ide moc v pyramíde dole k jeho niekoľkým spoločníkom a širším kruhom úradníkov, ale čím ďalej idete od vládcu, tým menej moci máte.

Čo sa teda stalo s prechodom na demokratickú federáciu?

Plán bol taký, že Rusko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie