Denník N

Matka Martina Strižinca o jeho coming-oute: Mojou úplne prvou reakciou bol strach, aby mu niekto neublížil

Alžbeta Strižincová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Alžbeta Strižincová. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Alžbeta Strižincová bola vyše 30 rokov stredoškolskou učiteľkou. Dnes sa stará o múzeum geodézie, ktoré založila v priestoroch Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Bratislave.

„Som presvedčená, že zlé veci sú spôsobené predovšetkým zlým príkladom a zlou výchovou. Nielen tou v rodine, ale zlou výchovou všeobecne. Keby mali ľudia lepšie príklady, aby sa vedeli znášať, tak sa takéto niečo nestane,“ reaguje v rozhovore na teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave.

Naša spoločnosť podľa nej veľmi potrebuje osvetu. „Začať musíme v školách, najmä tých stredných, aby sa v nich nešírila nenávisť. Mladých ľudí treba počúvať, dať im možnosť vysvetliť, prečo si niečo myslia, a potom im dať argumenty a rozprávať sa s nimi tak, aby svoje myslenie mohli zmeniť.“

Váš syn Martin Strižinec urobil v nedávnej reakcii na teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave verejný coming-out s cieľom pomôcť ďalším queer ľuďom. Ako ste to, čo sa stalo na Zámockej, prežívali vy osobne?

Myslela som na to, že v ten večer tam mohol sedieť aj on. Hoci Martin do Teplárne nechodil často, s Romanom Samotným sa poznajú dlho.

Zároveň chcem dodať, že chlapca, ktorý na Zámockej strieľal, považujem v prvom rade za pomýleného človeka, ktorého zmanipulovali do takej miery, že urobil to, čo urobil. Nakazil sa jedom zo slov iných ľudí.

Ako ste ako matka reagovali, keď vám váš syn povedal, že je gej?

Mojou úplne prvou reakciou bol strach, aby mu niekto neublížil. To, že mi otvorene povedal o svojej orientácii, nemalo za následok, že by som ho prestala ľúbiť. Byť gejom alebo lesbou nie je žiadna chyba, vina ani choroba. Je veľa rodičov, ktorí to tak berú, dokonca majú pocit hanby. Ale za čo sa mám hanbiť? A za čo sa má hanbiť môj syn? Za to, že pracuje? Za to, že je statočný? Že je zodpovedný? Veď nič z toho nie je hanba.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Rodičovstvo

Rozhovory

Školstvo

Útok na Zámockej

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie