Týždeň v práve Rada Procházku: Pol slova k § 363, vo zvyšku nuda v Brne
1. Déjà vu 2. Kto smie klamať súdu 3. Únia je tu doma
Udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka.
Prečo nie viac než pol slova? Z troch dôvodov.
Témam, v ktorých by nám mohol hroziť konflikt záujmov, sa v rubrike snažíme vyhýbať. Nuž a vo veci nezákonného sledovania kedysi opozičných politikov je autor v postavení poškodeného, rovnako ako jeho rodinní príslušníci. Sám Róbert Fico voči nemu svojho času vyslovil vyhrážky, ktorých skutkový základ možno pochádzal práve z takéhoto sledovania. (Veľmi ochotne mu pri nich už vtedy asistovali niektorí činovníci Sme rodina, ale vtedy sa tomu ešte postojačky tlieskalo.) Vzhľadom na osobnú zaujatosť sa nám teda javí vhodnejšie ponechať aktuálny spôsob uplatnenia § 363 generálnou prokuratúrou bez priameho komentára.
Po druhé, téma si pýta analytický úchop, ten si pýta citový odstup a tomu vie pomôcť práve časový odstup. Do tretice, v konkurencii piatich miliónov znalcov je zložité sa presadiť.
Takže minulotýždňový mimoriadne nezáživný (ale o to dôležitejší) výlet do Luxemburgu pokračuje tento týždeň ešte otravnejšie, exkurziou do Brna. Aspoň že to tentoraz nie je ani dôležité.
1. Déjà vu
Boli také časy-nečasy, že pre českého premiéra si prišlo komando priamo na úrad vlády. Štyria ľudia, vrátane šéfky premiérovej kancelárie a zamestnancov vojenskej rozviedky, boli následne odsúdení za zneužitie právomoci verejného činiteľa, a to na tom skutkovom základe, že pani Nagyová, neskôr Nečasová „zosnovala a usměrňovala použití zpravodajských prostředků ke sledování tehdejší manželky tehdejšího předsedy vlády ve snaze získat o ní osobní informace. (…) Na základě toho byla poškozená sledována příslušníky Vojenského zpravodajství (včetně pořizování fotografií)“.
Odsúdení sa od ústavného súdu domáhali výroku, že
