Denník N

Žije s postcovidovým syndrómom: Je to ako skokovo zostarnúť o 40 rokov

Adam Hrubý. Foto - Hana Pololániková
Adam Hrubý. Foto – Hana Pololániková

Český kreatívec a umelec Adam Hrubý už dva roky bojuje s postcovidovým syndrómom, pre ktorý zažíva „sústavnú opicu“, vysilenie a fyzickú aj duševnú nestabilitu. „Roztrasie ma akákoľvek silnejšia emócia, aj niečo banálne, čo sa od dospelého človeka len odrazí,“ hovorí v rozhovore.

Na čo sa okrem iného pýtame:

  • Ako vyzerá život s postcovidovým syndrómom?
  • Prečo sa Adam Hrubý skrýva v zahraničí?
  • Ako na jeho ochorenie a izoláciu reagujú jeho blízki?
  • Pomohlo Hrubému české zdravotníctvo?
  • Vie spoločnosť súcitiť s každým? A prečo nie?

Adam, kedy ste prvý raz počuli o covide-19?

V decembri roku 2019.

Ako asi my všetci, no covid vám potom zasiahol do života viac než väčšine z nás. Aké boli vaše prvé myšlienky v súvislosti s tým ochorením?

Trebárs to zostane len vo Wu-chane. Vtedy som rozhodne globálnu ani osobnú skazu netušil, bol som skôr optimista.

V spojení s témou postcovidového syndrómu často padajú výrazy ako „tajomný“, „nejasný“, „opradený záhadou“. Aké to je s ním žiť? Asi o dosť menej záhadné, než sa to opisuje, však?

Nie je v médiách slovo „záhada“ kódom pre „musíme o tom napísať, ale nemáme čas to študovať“?

Prejavy sú veľmi konkrétne, ale choroba je neviditeľná. Je veľmi ťažké si predstaviť, čo sa človeku naozaj deje, čo je príčinou čoho a čo spôsobuje čo. A to už vôbec nehovorím o riešeniach, teda čo sa s tým dá robiť a ako to liečiť.

Ja som sám pre seba záhadou celý život. S dlhým covidom sa do toho pridala ešte vrstva biologickej nepredvídateľnosti.

Ak by sme teda mali postcovidový syndróm veľmi jasne a netajomne odhaliť, čo to je? Aké má príznaky?

To ja neviem. Ak by som to vedel, možno by som dostal Nobelovu cenu. Ako nelekár by som odpovedal, že ide o zdravotné problémy a symptómy, ktoré nastúpia po akútnej fáze ochorenia covid-19 a trvajú dlhšie než tri mesiace.

A aké príznaky to teda sú?

Každý postihnutý má iný dlhý covid. Príznakov sú stovky a stále sa objavujú nové. Vírus ďalej mutuje a šíri sa, všetko je predmetom výskumov. Možno by ste sa divili, ako málo covidu stále rozumieme. To, že nás omrzelo o covide hovoriť, neznamená, že sme záhadu vyriešili, a trvalejšie následky sa ešte len objavujú.

Veľa ľudí dodnes ani nevie, že trpia následkami po covide. Iba sa im dejú divné veci. Štúdie pri chronických chorobách trvajú dlho, pokiaľ sa teda vôbec robia.

Ja to chápem ako multisystémové ochorenie organizmu, zasahujúce kardiovaskulárny, neurologický, respiračný, zažívací, imunitný a pohybový aparát. Vedci opisujú úkazy ako zápal žilového tkaniva, syndróm žírnych buniek, črevná dysbióza, krvné mikrozrazeniny, autoimunitná porucha, hormonálna nerovnováha, virálna perzistencia a ďalšie.

Aby čitateľ alebo čitateľka mali predstavu – ktoré príznaky máte konkrétne vy?

Predstavte si to, ako keby ste mali sústavnú opicu, z ktorej sa nemôžete vyspať. Vyčerpanie. Telesné, duševné, hormonálne. Bolesť hlavy, mozgová hmla, nedokážete poriadne premýšľať, niekedy ani dokončiť vetu. V stoji sa vám motá hlava, vláčite za sebou ruky a nohy. Pískanie v ušiach. Cítite v tele otravu. Z opice sa vyspíte a na druhý deň je vám lepšie. Toto cítim každý deň, týždne, mesiace, bez vidiny zlepšenia. Teraz som „oslávil“ dva roky. Nasledujú psychické následky takého stavu, depresia, úzkosť, zúfalstvo.

To je asi veľká rana. Navyše pre niekoho, kto bol zvyknutý žiť trikrát viac než všetci okolo. 

Pred covidom som bol na vrchole formy, teraz je môj organizmus zrazu hrozne krehký.

Väčšina potravín mi spôsobuje alergické reakcie a silne zhoršuje môj stav. Nad určitou koncentráciou histamínu nemôžem ani myslieť, ale ani odpočívať, je to príšerný pocit. Pol roka eliminačnej diéty som zisťoval, čo môžem jesť. Rovnako na mňa funguje slnko a vietor.

Jedným z najviac paralyzujúcich symptómov je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Dlhý covid

Koronavírus

    Rozhovory

    Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie