Matovič znervóznil diplomatov náznakmi, že podrží Orbána. Postoj k zmrazeniu eurofondov Maďarsku je nejasný

V máloktorej téme prešiel Igor Matovič (OĽaNO) takým vývojom ako pri Viktorovi Orbánovi. Keď sa v roku 2010 prvýkrát dostal do parlamentu, politiku maďarského premiéra kritizoval. „Slovenský Maďar nie je náš nepriateľ, náš nepriateľ je Orbán,” vravel v roku 2011.

O desať rokov neskôr už bolo všetko inak. Práve Orbán a jeho minister zahraničných vecí Péter Szijjártó pomáhali na jar 2021 Matovičovi pri zháňaní ruských vakcín Sputnik V, od ktorých si predseda OĽaNO a vtedajší premiér sľuboval zrýchlenie očkovania a aj koniec pandémie.

Keď v máji 2021 portál Postoj zverejnil rozhovor s Orbánom s titulkom „Dnes už neexistuje liberálna demokracia, s liberálmi vediem zápas o slobodu“, Matovič to označil za „rozhovor roka“.

Na dobré vzťahy oboch politikov si niektorí diplomati spomenuli aj v posledných dňoch. Blíži sa totiž termín, keď lídri Európskej únie rozhodnú, či zablokujú vyplatenie 7,5 miliardy eur Maďarsku z eurofondov. Prísna sankcia Maďarsku hrozí za pretrvávajúce nedostatky v boji s korupciou.

Teoreticky sa o tom mohlo rozhodovať už na budúci týždeň na Rade EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (takzvaný Ecofin), kde Slovensko zastupuje minister financií (či ním poverený štátny tajomník).

Nakoniec sa hlasovanie v Bruseli odložilo, no z podkladov, ktoré Matovičovo ministerstvo financií dodalo poslancom parlamentného eurovýboru, je zrejmý ústretový postoj voči Orbánovi. Až taký ústretový, že sa do veci vložili ľudia okolo premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).

Maďarsko, náš priateľ

Európska komisia v stredu rozhodla, že navrhne zablokovanie vyplatenia 7,5 miliardy eur Maďarsku z kohéznych fondov. Únia predtým žiadala od Maďarska opatrenia, ktoré sa týkali verejného obstarávania a boja proti korupcii, aby mala istotu, že maďarská vláda dokáže rozdeľovať peniaze z eurofondov transparentne. Veľmi zjednodušene: Maďarsku nedajú peniaze z EÚ, kým nebude isté, že ich nerozkradnú, respektíve sa nedostanú len k spriazneným podnikateľským kruhom okolo vlády.

Maďarsko síce prišlo so sedemnástkou opatrení, ktoré mali Úniu presvedčiť, aby mu peniaze nezastavila, Európska komisia ich však označila za nedostatočné. Jej návrh ešte nie je definitívny, musia o ňom rozhodnúť členské štáty. Túto právomoc má Rada EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti, kde sa stretávajú ministri financií.

Na prijatie sankcií v rade ministrov financií stačí kvalifikovaná väčšina. To znamená, že za návrh musí hlasovať 15 z 27 členských štátov, pričom splnená musí byť aj podmienka, že návrh podporujú členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 percent z celkového počtu obyvateľov EÚ.

Vláda pred takýmito rokovaniami pozíciu Slovenska vopred konzultuje s parlamentným výborom pre európske záležitosti.

To sa aj udialo, ministerstvo financií poslancom poslalo, ako by mala vyzerať komunikačná línia k blokovaniu eurofondov pre Maďarsko. Napísalo, že návrh komisie je čerstvý, diplomati ho ešte študujú a rezort sa formálne ešte nedokáže vyjadriť.

Za týmto konštatovaním nasledovalo niekoľko ďalších odsekov, ktoré vyznievali veľmi ústretovo voči maďarskej vláde. Matovičovo ministerstvo uznalo, že „pozastavenie prostriedkov sa vykonalo na otázke hodnôt, s ktorými vláda získala mandát vo voľbách“, no zároveň „Slovensko má záujem na odblokovaní prostriedkov pre Maďarsko“.

„Je to náš sused, s ktorým máme dobrú spoluprácu a množstvo cezhraničných prepojení a stykov,“ píše sa v podkladoch z ministerstva. „Kľúčové je, aby proces hodnotenia súladu s týmito hodnotami a princípmi prebiehal čo najtransparentnejšie. Slovenská republika v tomto procese nemá ambíciu vystupovať ako rozhodca.“

Zásah z úradu vlády

Po prečítaní týchto voči Maďarsku veľkorysých podkladov sa predsedníčka výboru pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková (klub SaS) obrátila na premiéra Eduarda Hegera a úrad vlády. Vzápätí prišiel poslancom nový, oveľa neutrálnejší materiál.

„Upravená verzia prišla ako dôsledok môjho tlaku a proaktívnych krokov smerom k predsedovi vlády, aby pôvodné znenie upravili z ‚orbánovskej‘ do európskej verzie,“ povedala Marcinková. „Ako opozičná politička som to nemusela robiť, ale ako politička, ktorej záleží na našej európskej politike, som to urobiť musela.“

Poslankyňa SaS hovorí o obavách, aby aj zahraničnú politiku, ktorá bola vo vláde doménou predsedu vlády Hegera, neovládol Igor Matovič. „Minister financií, z ktorého ministerstva prvá pozícia prišla, to možno vníma ako svoju ďalšiu sólo jazdu,“ dodáva.

„Som presvedčená, že minister zahraničných vecí a rovnako aj premiér si uvedomujú vážnosť situácie a to, o čo sa pri hlasovaní o Maďarsku hrá. Bude to mať fatálny vplyv na budúce usporiadanie vzťahov v rámci EÚ a naše miesto v nej.“

Ministerstvo financií neskôr v reakcii tvrdilo, že Igor Matovič vraj nebol informovaný o pôvodnej verzii stanoviska, ktoré poskytlo poslancom výboru.

Druhá verzia slovenskej pozície vynechala vety o susedských vzťahoch či o tom, že Slovensko nechce byť rozhodcom. „Návrh na pozastavenie prostriedkov bol predložený po zistení porušenia zásad právneho štátu na základe mechanizmu, s ktorého pravidlami súhlasili všetky členské štáty vrátane Maďarska,“ píše sa v nej.

Ministerstvo tiež skonštatovalo, že cieľom mechanizmu je zabrániť korupcii, podvodom, a teda ochrániť aj slovenské financie. „Z pohľadu Slovenska bude dôležité zabezpečiť, aby prijaté finálne rozhodnutie bolo proporčné, teda zohľadňovalo úroveň pokroku pri napĺňaní dohodnutých záväzkov zo strany Maďarska.“

Čo v tomto texte chýba? Pomerne dôležitá vec – ani z tohto materiálu nie je jasné, ako by minister financií na Ecofine pri otázke zablokovania eurofondov pre Maďarsko vlastne hlasoval.

Rozhodol Záborskej hlas

Parlamentný európsky výbor má pri európskych témach pomerne silné kompetencie. Môže dokonca vládu zaviazať, ako by mala vystupovať na pôde EÚ, a to aj pri takých témach, ako je zablokovanie eurofondov pre Maďarsko. To je dôvod, prečo je výbor vyskladaný pomerne proporčne, podľa výsledkov parlamentných volieb.

To využila predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková. K nejasnému uzneseniu o pozícii ministerstva financií chcela pridať pozmeňovací návrh, ktorým by výbor vyzval vládu, aby podporila návrh Európskej komisie, teda zablokovanie eurofondov pre Maďarsko.

„Svojím návrhom som sa snažila vyjasniť pozíciu Slovenska a stáť na strane EÚ, nie Orbána,“ povedala predsedníčka eurovýboru.

Za Marcinkovej pozmeňovák hlasovala aj časť koalície. Podporili ho poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) a dvaja zástupcovia klubu OĽaNO Tomáš Šudík a Zita Pleštinská. „Za“ boli aj traja poslanci z klubu SaS (okrem predsedníčky výboru Marcinkovej aj Anna Zemanová a Ján Oravec).

No k hlasom „za“ sa nepridala tretia poslankyňa z klubu OĽaNO, bývalá europoslankyňa Anna Záborská.

„Aj vzhľadom na svoje skúsenosti v Európskom parlamente som za rokovania do poslednej chvíle, tak to v EÚ býva,“ vysvetlila svoje hlasovanie Záborská, ktorá sa zdržala. „Formuláciu uznesenia ako výzvu vláde zároveň v danej chvíli nepovažujem za vhodnú.“

Tento postoj nakoniec rozhodol, lebo Marcinkovej výzvu nepodporili poslanci opozície ani koaličného Sme rodina. Poslanci Marián Kéry (Smer), Milan Mazurek (Republika), Slavěna Vorobelová (nezávislá, zvolená za ĽSNS) a Romana Tabák (Sme rodina) boli proti. Okrem Záborskej sa zdržali ešte Ľudovít Goga (Sme rodina) a Peter Kmec (Hlas).

Koaličná poslankyňa Romana Tabák, ktorá hlasovala proti, podľa svojich slov s Marcinkovej návrhom nesúhlasila. „Nemyslím si, že by Slovensko malo dávať stanovisko, že sme za zmrazenie eurofondov pre Maďarsko. To v žiadnom prípade.“

Tabák kritizuje aj fakt, že návrh podala Marcinková, ktorá po odchode SaS z vlády prešla do opozície. „Tento výbor jej nepatrí. Post predsedu by mal byť obsadený koaličným poslancom. Pani Marcinková robí opozičnú politiku a ja to nebudem podporovať. S rešpektom a úctou by som sa na jej mieste predsedníckej stoličky vzdala.“

Finálne počty teda boli takéto: za návrh, aby poslanci zaviazali vládu podporiť zmrazenie eurofondov pre Maďarsko, hlasovalo 6 poslancov eurovýboru, štyria boli proti a traja sa zdržali. Návrh teda neprešiel.

Odklad a nejasnosti

Európski lídri budú rozhodovať o dvoch kľúčových veciach, ktoré sa týkajú Maďarska. Okrem zmrazenia eurofondov aj o schválení sumy 5,8 miliardy eur z plánu obnovy. Aj tieto peniaze sú podmienené tým, že Maďarsko splní míľniky, napríklad aj v oblasti boja proti korupcii.

Slovenské ministerstvo financií avizovalo, že vyplatenie peňazí Maďarsku z plánu obnovy podporí. Ako sa Slovensko zachová pri otázke zmrazenia eurofondov, stále jasné nie je. „V nadväznosti na posledný vývoj rokovaní české predsedníctvo Rady Európskej únie informovalo, že o pozastavení niektorých eurofondových operačných programov Maďarska nebudú ešte členské štáty 6. decembra hlasovať. Plánovaná je diskusia ministrov,“ odpísali z tlačového oddelenia ministerstva financií.

„V záverečnom hodnotení, v ktorom Komisia posudzuje jednotlivé nápravné opatrenia vykonané zo strany Maďarska, sa konštatuje, že napriek prijatiu krokov stále pretrváva riziko pre rozpočet EÚ. Toto hodnotenie nateraz berieme na vedomie.“

Podľa ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera je pravdepodobné, že o sankciách pre Maďarsko nakoniec nerozhodne rada ministrov financií, ale až Európska rada (teda predsedovia vlád členských krajín), ktorá by mala rozhodnúť do 19. decembra.

„Dovtedy nechcem k tomu zaujímať stanovisko,“ vyhlásil Káčer s tým, že sa zúčastňuje na diskusiách o tom, akú pozíciu má slovenská vláda zaujať.

„Pre mňa ako ministra je téma právneho štátu a kvality demokracie kľúčová. Budem pokračovať v presadzovaní takej pozície Slovenska, ktorá je konzistentná aj v súlade s tým, čo sme presadzovali ako vláda doposiaľ, s predsedom Matovičom alebo Hegerom a s ministrom Korčokom. Ale tak, aby to bolo férové.“

Káčer na tlačovej konferencii v piatok zdôraznil, že Slovensko sa ešte na čele s premiérom Igorom Matovičom veľmi silne zasadzovalo za prijatie mechanizmu, ktorý chráni prostriedky Európskej únie pred ich potenciálnym zneužitím. „To je absolútne v súlade s politikou vlády a mandátom vlády, ktorá sa prezentuje ako antikorupčná,“ povedal šéf slovenskej diplomacie, ktorý pôsobil aj ako slovenský veľvyslanec v Maďarsku.

„Spolu s Českou republikou sme boli advokátmi tohto mechanizmu na rozdiel od Maďarska a Poľska, ktoré tento mechanizmus napadli na Európskom súdnom dvore, spor však prehrali. Postupujeme teda podľa mechanizmu, ktorý sme odsúhlasili a za ktorý sme sa osobitne zasadzovali.“

Denník N oslovil aj úrad vlády, na otázky zatiaľ nereagovali.

Premiéri krajín V4 sa stretli minulý týždeň v Košiciach, k téme zmrazenia eurofondov Maďarsku sa však po skončení samitu slovenský, český ani poľský predseda vlády nevyjadrili a nechali Viktora Orbána na tlačovej besede hovoriť o tom, že jeho vláda splnila všetky podmienky kladené Úniou.

Oblasť právneho štátu patrí do agendy podpredsedu Európskeho parlamentu Michala Šimečku (Progresívne Slovensko). Ten nepovažuje za šťastné, že nepoznáme jasné stanovisko slovenskej vlády k zmrazeniu eurofondov pre Maďarsko. „Táto vláda bola zvolená s étosom boja proti korupcii a oligarchii. Očakával by som jednoznačné stanovisko v prospech týchto hodnôt aj na európskej úrovni,“ povedal.

„Toto je moment, keď by mali Európska únia aj Slovensko vyslať jasný signál Viktorovi Orbánovi, že s európskymi peniazmi, ktoré sú financiami nás všetkých, si nemôže robiť, čo chce. Nemôže ich rozdávať svojim oligarchom, aby si upevňoval svoj vplyv a svoj nedemokratický režim.“

Šimečka pripomína, že Európska únia s Orbánom vyjednávala roky, no dialóg nikam neviedol. „Ak sa teraz necháme Orbánom dovydierať k tomu, aby sme mu eurofondy ďalej uvoľňovali, bude to zlý precedens pre všetkých nedemokratických politikov v celej Európe.“