Paradoxy poznávania slovenských a českých dejín
Pavel Kosatík napísal dve originálne knihy o slovenskej histórii.
Blíži sa tridsiate výročie rozdelenia Československa a vytvorenia dvoch samostatných štátov. Okrúhle jubileum týchto udalostí vyvoláva pozornosť autorov rôzneho žánru i odborného zamerania. Vznikajú články a rozhovory memoárového, esejistického i odborného charakteru, publicistické relácie v elektronických médiách.
Dôležitú úlohu tu budú mať historici, ktorí sú však zatiaľ čiastočne limitovaní prístupnosťou k základným, v archívoch ešte nespracovaným prameňom. Autori sú odkázaní na dobovú tlač, na priame alebo sprostredkované spomienky, zážitky či hodnotenia súčasníkov a účastníkov vtedajších udalostí.
Pri poznávaní českých a slovenských dejín sa objavuje jeden prekvapujúci fakt: slovenská verejnosť, napriek všetkým vedomostným medzerám, lepšie pozná české moderné dejiny a asi aj viac sleduje súčasný politický a verejný život v Českej republike, než je to v obrátenom garde.
Pritom je paradoxom, že česká historiografia sa permanentne venuje slovenským dejinám 19. až 21. storočia. Slovenské dejepisectvo v tomto smere poznávania histórie v Česku zaostáva, hoci práve v danom období mali oba národy k sebe najbližšie – so všetkými pozitívnymi i negatívnymi sprievodnými znakmi.
V rámci približujúceho sa tridsaťročného jubilea treba preto privítať dve práce Pavla Kosatíka, populárneho českého spisovateľa, zaoberajúceho sa historickými témami. Ide o knihy: Slovenské století a Slovensko 30 let poté. Obe sú venované slovenským dejinám 20. storočia, respektíve prvým dvom decéniám 21. storočia. Nie je