Denník E

© N Press s.r.o.

J&T znova zarába na štáte, pošte predáva podiel v poisťovni

Foto - TASR
Foto – TASR

Slovenská pošta kupuje za 6 miliónov eur akcie v poisťovni Poštovej banky z portfólia finančnej skupiny J&T.

Štátna Slovenská pošta, ktorá už blízko spolupracuje s Poštovou bankou z portfólia J&T, teraz kupuje 20 percent v jej poisťovni. Tvrdí, že jej nestačí iba spolupráca na základe dlhodobej zmluvy, pri ktorej len predáva produkty niekoho iného a berie províziu.

Výsledkom obchodu má byť spoločný podnik štátu a finančníkov z J&T, ktorý sa má volať Poštová poisťovňa.

Pošta o zámere kupovať podiel v komerčnej finančnej inštitúcii predtým verejne nehovorila. Vláda jej nič také neschvaľovala, ministerstvo dopravy včera povedalo, že s kúpou akcií poisťovne štátnym podnikom súhlasí.

Rýchlo a potichu

Ministerstvo argumentuje rovnako ako pošta. Vysvetľuje, že sa takto snaží zachrániť pred prepúšťaním tisícky zamestnancov štátnej pošty, ktorých počty by sa mohli pre opadajúci záujem o posielanie tradičnej pošty preriediť.

„Je úlohou manažmentu Slovenskej pošty hľadať také riešenia, ktoré zabezpečia spoločnosti dobré hospodárske výsledky,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Martin Kóňa.

Šéf pošty Tomáš Drucker už na svoj cieľ dostal požehnanie od Národnej banky Slovenska aj od Protimonopolného úradu. Denník N sa ho pýtal, prečo má ísť štát podnikať na trh pokrytý ponukou súkromníkov, ktorí na rozdiel od štátnych firiem neriskujú peniaze daňových poplatníkov, ale svoje vlastné.

Už aj na trhu doručovania pošty sa rozbehla konkurencia. Nutnosť mať na ňom štátnu firmu by bola minimálna, nebyť povinnosti pošty nosiť listy aj na lazy. V tejto situácii idete priamo akcionársky do poistného biznisu, ktorý je už dávno úplne otvorený. Prečo?

Pretože poistný trh má stále rastúci trend v oblasti životného poistenia. Veríme si, že vieme získať významnejšie postavenie na trhu produktov, ktoré sú jednoduché a mali by byť na trhu, či už je to oblasť trhu pri osobách nad 60 rokov, ktorej sa nikto nevenuje, alebo mnohé iné produkty. Netvrdím, že v budúcom roku to prinesie 10 miliónov eur, ale verím, že o 10 rokov to bude jeden z nosných pilierov práve pre poštu, aby mohla nahradiť výpadky (asi 6 miliónov eur každý rok), ktoré vznikajú v dôsledku listovej služby.

Koľko tie akcie stoja a kedy sa vrátia?

Náklady na kúpu 20-percentného podielu stoja na základe znaleckého ocenenia 6,1 milióna eur. Túto splátku máme rozrátanú do troch rokov. Máme vypočítanú návratnosť na 3 až 5 rokov.

Prečo práve Poštová banka?

Ak hovoríme o iných poisťovniach, tak nič nebolo ani k dispozícii. Nemôžeme uvažovať, že by sme išli kupovať možnosť podieľať sa na riadení v Allianzi, Kooperative. My sme si išli kupovať vstup a riadenie spoločnosti s tým, aby sme získali postavenie akcionára, ktorý rozhoduje o podnikateľskom pláne, o orgánoch firmy aj o nakladaní s majetkom.

Poštovú banku ovláda J&T, ktorá akcie kúpila od Mária Hoffmanna. To sú akcionári, ktorí sú spájaní s veľkým konkurentom pošty na trhu doručovania zásielok, Cromwellom. Neprekáža pošte možnosť, že konkurent jej vidí do kariet a ešte s ním ide spoluprácu posilniť?

Ako môže vidieť do týchto aktivít? Za druhé, ja nemám tú informáciu, ktorá sa na trhu hovorí, že Cromwell je vlastnený J&T. Naopak, mám inú informáciu.“

Akú?

Že je to vlastnené osobami, ktoré v minulosti pracovali pre Poštovú banku a odčlenili sa tak, ako sa kedysi odčlenili mnohí iní akcionári a ľudia z Poštovej banky. Mne je ukradnuté, kto vlastní Poštovú banku. Pre mňa je dôležité, aký máme vzťah. Pokiaľ je vyrovnaný, pre nás je ekonomicky dôležité aby sme tieto výnosy realizovali.

Novinky, ktoré ohlasuje pošta

Ľudia by mali prestať nachádzať v poštových schránkach žlté lístky oznamujúce, že sa im niekto snažil neúspešne doručiť zásielku. Informáciu o tom by chcela pošta začať posielať napríklad cez sms.

Rozrásť by sa zasa mala možnosť nechať si vytlačiť na pošte aj výpis z listu vlastníctva, ktorý sa bude dať použiť na právne účely. Od marca ho vraj získate na 300 poštách, dnes iba na dvanástich.

Pošta hovorí o silnejúcom trhu, na ktorom by chcela zabojovať hlavne o svoj podiel na doručovaní balíkov. Na železničných staniciach či iných miestach, kde sa pohybuje veľa ľudí, by tak mali pribudnúť takzvané balíkomaty, kde sa budú dať balíky vyzdvihnúť.

Ak patríte medzi tých, ktorí by si radi balík vyzdvihli aj o polnoci, chystá pošta dohodu s čerpačkami. V testovacom móde by sa mohli balíky začať vydávať aj na čerpačkách v prvom polroku 2015. Zatiaľ rokuje s jednou z pumpárskych sietí, meno neprezradí.

Dohodnúť chce aj to, aby si ľudia na benzínke mohli zaplatiť napríklad aj SIPO. To umožní aj poistiť. Ak teda platiteľ SIPO napríklad stratí prácu a poistí sa na pošte, asi 4 mesiace si nemusí s platbami za energie robiť ťažkú hlavu. Pošta to poistencom zaplatí.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollár sľubuje státisíce nových bytov a nájom za dvesto, v základoch sa však jeho plány od zvyšku opozície nelíšia

Boris Kollár chce, aby byty staval štát, lebo ich podľa neho dokáže postaviť o 40 % lacnejšie ako súkromník. Sľubuje nájom dvojizbového bytu za dvesto eur a 25-tisíc nových štátnych bytov ročne za dve miliardy eur.

Minúta po minúte

Zdieľať

Lekárske odborové združenie tvrdí, že pokuta za emigráciu problém s nedostatkom lekárov skôr prehĺbi. Reaguje tak na návrh Smeru spoplatniť štúdium sumou 55-tisíc eur pre tých, ktorí po škole odídu do zahraničia.

Šéf združenia Peter Visolajský tvrdí, že mladí lekári odchádzajú po skončení štúdia do zahraničia preto, lebo na Slovensku nenájdu voľné miesto, keďže nemocnice pri ich súčasnom financovaní šetria na personáli. Dôvodom je tiež absencia skúsených starších kolegov v nemocniciach, od ktorých by sa mohli učiť.

„Musíme si uvedomiť, že vyhrážky a nadávky slovenských lekárov na Slovensku neudržia,“ dodáva.

Za mýtus politikov označuje LOZ aj financovanie štúdia lekárov. Lekárske fakulty sú podľa neho nesprávne financované, čo má za následok prijímanie viac zahraničných študentov na úkor slovenských.

Predseda združenia poukazuje taktiež na to, že spoplatnenie štúdia na slovenských lekárskych fakultách by znamenalo väčší odchod slovenských študentov do Čiech, čo by v konečnom dôsledku znížilo počet lekárov na Slovensku.

„Česko si totiž vypočítalo, že ak príde na vysokú školu študovať Slovák, Česká republika na tom zarobí, a to aj v takom prípade, že sa študent po škole vráti späť na Slovensko,“ povedal Visolajský s tým, že ak slovenský lekár zostane v Čechách aj pracovať, je to pre túto krajinu ďalší bonus. (tasr)

Zdieľať

SNS nebude tlačiť na odvolávanie Ľubomíra Vážneho z postu šéfa Sociálnej poisťovne pre jeho rozhodnutia o mýte vo funkcii ministra dopravy. „Nie je to v kompetencii mojej,“ povedal Andrej Danko v relácii Markízy Na telo.

Zdieľať

Najinovatívnejšou ekonomikou sveta je po novom Nemecko, v rebríčku agentúry Bloomberg po šiestich rokoch vystriedalo Južnú Kóreu. Slovensko skončilo 41., zatiaľ čo napríklad Česko je vďaka patentom 24. Poľsko skončilo 25., Maďarsko 28.

Prieskum hodnotí napríklad výdavky na vedu a výskum, počet prihlásených patentov alebo hustotu zastúpenia technologických firiem.

Veľkým skokanom sa stalo Slovinsko, ktoré poskočilo o desať priečok na 21. miesto, tiež najmä vďaka aktivite v oblasti patentov. (čtk)

Zdieľať

Manažér a vyštudovaný lekár Marian Jánoš píše, že Smer len urýchli odchod lekárov do zahraničia, ak im nechá v prípade odchodu platiť 55-tisíc eur za štúdium. „Existuje mäkšie riešenie, ktoré dosahuje podobný cieľ a štúdium na Slovensku, naopak, robí atraktívnejším. Študentská pôžička, ktorú je možné splácať zo zaplatených daní z príjmu, pokiaľ zostane absolvent pracovať na Slovensku.“

Smer ako jednu z troch priorít do volieb označil snahu, aby lekári zostávali na Slovensku. Ide na to však nátlakom – chce, aby po škole zostali desať rokov pracovať doma, inak by zaplatili 55-tisíc eur za štúdium.

Zdieľať

Andrej Danko nepovažuje za správne, aby Slovensko nemalo vo vlastníctve mýtny systém po tom, ako sa skončí zmluva s firmou SkyToll. „Je tu jedna šialená zmluva o mýte,“ povedal v Sobotných dialógoch.

Danko tiež čakával lepšiu ponuku od štátu voči dopravcom, ktorí začiatkom roka vstúpili do štrajku.

„Ja som bol v šoku z toho, čo vlastne premiér dohodol. Ja som čakal veľký konsenzus s dopravcami, čakal som legislatívnu iniciatívu,“ dodal s tým, že sa vraj pýtal, či nie je možné urobiť zmeny cez skrátené legislatívne konanie.

V PS/Spolu si myslia, že zmluvu so SkyTollom treba pozastaviť. „Niekto nám vytiahol 700 miliónov a odovzdal ich pár subjektom,“ povedal v relácii Miroslav Beblavý.

Zdieľať

Šéf Smeru vidí za automatizáciou výroby a robotmi vo fabrikách „vyhýbanie sa sociálnej zodpovednosti“. „Ak sa v budúcnosti budú chcieť podnikatelia vyhnúť sociálnej zodpovednosti za zamestnávanie Slovákov a vyriešia to robotmi, budú platiť daň z robotov,“ povedal Fico.

Viac o téme robotov:

Automatizácia priemyselnej výroby na Slovensku pokročila. Podľa Medzinárodnej federácie robotiky vlani pripadlo na desaťtisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe 151 robotov. Je to skoro dvojnásobok svetového priemeru.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až 34 % súčasných pracovných pozícií.

Téme sa kedysi venoval aj ekonóm V. Baláž:

„Hlavným faktorom straty a tvorby pracovných miest však nebudú ani roboty, ani umelá inteligencia, ale samotní ľudia. V dôsledku starnutia populácie miznú vo vyspelých krajinách pracovníci rýchlejším tempom, ako ich dokážu nové technológie nahrádzať. Či a kedy sa tento trend obráti, to dnes nevie nik povedať.“

Zdieľať

V Česku po troch rokoch opäť potvrdili vtáčiu chrípku. Ohnisko nákazy je v malochove hydiny v obci Štěpánov nad Svratkou na Vysočine, do chovu ju zrejme zavliekli voľne žijúce vodné vtáky.

Podľa Státní veterinární správy ide o vysoko patogénny subtyt H5N8, ktorá je smrteľný pre vtáky, ale prenos na človeka doteraz nebol zaznamenaný.

V nakazenom chove sa nachádzalo 12 sliepok, z nich šesť počas dvoch dní uhynulo, v chove boli aj tri kačice.

Inšpektori po nahlásení úhynu začali v chove vyšetrovanie, prijali predbežné opatrenia a odoslali uhynuté sliepky do Štátneho veterinárneho ústavu Praha. Ten pri všetkých šiestich potvrdil vysoko patogénnu vtáčiu chrípku.

Pred týždňom sa vtáčia chrípka objavila po vyše dvoch rokoch aj na Slovensku, potvrdili ju v súkromnom chove dospelej hydiny u drobnochovateľa v obci Zbehy v okrese Nitra. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ide o vysokopatogénny subtyp H5N8, ten potvrdili koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 aj v Poľsku.

Viac k téme: Vtáčia chrípka sa objavila u nás

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať