Ruky poslancov smerujú do Venezuely

Keď som prvý raz čítal našu ústavu, pocítil som veľké vzrušenie. Opätovne som precítil, že základom všetkého, čo nás obklopuje, je myšlienka. Niečo také nehmatateľné a prchavé, a predsa zásadné, keďže množstvo myšlienok vedie k činom – hmatateľným a stálym. Pohladenie, úder do nosa, betónový dom na brehu rieky či ročné zúčtovanie zdravotných odvodov. Ak sa dá dokopy súbor myšlienok vytvárajúcich funkčný komplex vzťahov medzi ľuďmi, hoci často majú protichodné záujmy, dá sa na tom postaviť štát.

Viem, nemá teraz dobré meno. Ale ešte stále veríme, že by to mohlo byť inak. Veď ako často hovoríme: „štát by mal…“, „štát by mohol…“, „keby štát…“. Je to taký nevlastný otec, bez ktorého by sme sa však cítili zneistení. Často nás štve, ale jeho správanie sa dá predvídať. Pretože je vpísané do ústavy a do zákonov. To, že sa nie vždy dodržiavajú, je samostatná téma. Poslanci, dnes vám píšem pre čosi iné.

Vďaka vám som si už niekoľkokrát uvedomil, že prepisovanie našej ústavy si nevyžaduje trojpätinovú väčšinu hlasov, aby zmeny získali váhu a punc výnimočnosti z dosiahnutia širokého konsenzu. Ona je tam preto, aby nás a ústavu ochránila pred vami. Niektorí sa teraz cítite urazení a chcete dodať, že momentálne prerokúvané zmeny v ústave aj v zákonoch majú ochrániť nás všetkých pred terorizmom. Naozaj? Dnešné zákony na to nestačia? Kto si chce spomenúť na teroristické činy na Slovensku za ostatné roky, vyloví v pamäti jedine tak výbušninu v batožine Slováka letiaceho do Írska. Ktorú mu pribalili naši policajti.

Keby narýchlo schvaľované novely a nedôstojné handrkovanie štýlom „my podporíme vaše návrhy, ak vy tie naše“ súviseli len s predvolebnou kampaňou, netrápilo by ma to toľko. No skúsenosť radí byť podozrievavý. A zacitovať historika Nialla Fergusona. Ten v knihe Civilizácia: Západ a zvyšok sveta vysvetľuje, prečo je príbeh Severnej Ameriky úspešnejší od príbehu Južnej Ameriky plného bankrotov a štátnych prevratov: „Neexistuje lepší príklad rozdielu medzi oboma americkými revolúciami ako tento: jedna ústava USA, doplniteľná, ale neporušiteľná, a dvadsaťsedem venezuelských ústav.“

Poslanci, Venezuela ešte nie sme. No kladiem si otázky, ktoré vôbec nie sú vzrušujúce: idete podporiť zmeny, aby naša ústava bola oporou vlády zákona? Alebo sú to zmeny, ktoré sú podobne ako v Latinskej Amerike používané sťa nástroj na podrytie vlády zákona a upevnenie moci konkrétnych ľudí?