Mám priateľku, ale nedokážem s ňou mať sex. Dvaja muži opisujú svoju závislosť od porna
Pavel sa k pornu dostal v puberte cez online erotické hry, ktoré boli súčasťou mnohých webových stránok s jednoduchými videohrami. Neskôr, v trinástich rokoch sa dostal k samotnej pornografii. Niekoľkokrát opakuje, že sledovanie pornografie preňho bolo spôsobom úniku z reality a tzv. coping mechanizmom. „Na základnej škole už som bol závislý, ale neuvedomoval som si to. Mal som aj priateľku a školou som prechádzal bez problémov,“ opisuje Pavel.
Všetko sa však začalo zhoršovať s nástupom na strednú školu, na ktorej mal veľa problémov, jeho rodičia sa doma často hádali a škola mu nešla tak jednoducho ako predtým. Pred týmto svetom sa tak snažil utiecť hraním hier a sledovaním pornografie. „Zakaždým som prišiel domov, hodil tašku do kúta a začal hrať videohry a sledovať porno,“ komentuje a dodáva, že si uvedomuje, že toto správanie jeho problémy skôr zhoršovalo.
„Problémy to zatieni len na chvíľu. Zahalí ich to hmlou, ale len čo sa hmla zdvihne, tak tam zase sú a sú napríklad väčšie alebo ich pribudne.“
Podobne závislosť vysvetľuje aj koordinátorka koučov projektu NePornu, ktorý ľuďom v týchto situáciách pomáha. „Závislosť od pornografie je vždy akoby náplasť na nejaký iný problém v živote. Ten človek pornografiu nesleduje nutne z dôvodu vysokej potreby sexuálneho uspokojenia, skôr si tým pláta životné problémy, stresy, s ktorými nevie pracovať,“ hovorí koordinátorka koučov Táňa Reháková.
„Je veľmi časté, že závislý sa relatívne drží bez porna, ale keď potom príde nejaké stresové obdobie, či už v práci, alebo skúškové v škole, tak do toho zase spadne a sleduje porno každý deň aj niekoľko hodín. Je to prosto preňho rýchly a jednoduchý ventil od toho stresu,“ vysvetľuje Reháková.
Aj šesť hodín denne
Pavel si na strednej škole púšťal porno aj niekoľkokrát denne. Posledné tri roky sa snaží problém aktívne riešiť, ale