Nový minister školstva Draxler: Chápal som Husáka aj Čarnogurského

Je pravda, že ste hrali v rozhlasovej družine?

Áno, bol som členom detskej rozhlasovej družiny a venoval som sa rozhlasovým hrám a rozhlasovému a televíznemu dabingu.

Čo ste dabovali?

Z takých zaujímavejších vecí napríklad chlapčeka v Lochneských príšerkách, aj keď niekto mi minule hovoril, že už sa to predabovalo.

Medzi vašimi blogovými článkami sme našli aj poviedku. Píšete?

Pred rokmi som vydal knižne aj novelu, v Nemecku na univerzite som vydával literárny časopis. V tejto chvíli nepíšem, ale v šuplíku mám práce tohto druhu.

Akú knihu máte rozčítanú?

Teraz, bohužiaľ, nemôžem čítať žiadnu beletriu, keďže mám veľa odborného čítania. Dve posledné knihy, čo som prečítal, a to už bolo naozaj niekoľko rokov dozadu, boli novela od bratov Strugackých a Pani Bovaryová od Gustava Flauberta.

To ste nemali čítať už na strednej škole v povinnej literatúre?

V tomto som bol rebel a dosť často som nečítal povinnú literatúru, lebo sa mi nepáčilo, keď mi niekto predpisoval, čo mám čítať.

Kedysi ste boli novinárom v agentúre Reuters. O čom ste písali?

Bol som rok ekonomický novinár, písal som správy, ktoré sa týkali privatizácie, kurzových pohybov, makroekonomického vývoja.

Aké noviny čítate?

Mojimi bežnými novinami sú Finacial Times alebo The Guardian. Často čítam českú tlač. Zo slovenských novín si väčšinou prebehnem monitoring a témy, ktoré sa týkajú môjho rezortu. Veľmi zbežne si prelistujem slovenské denníky.

Váš predchodca prešiel v Smere od asistenta poslanca až po ministra, vy ste v štruktúre strany nikdy neboli. Ako sa to stalo, že ste minister?

S Petrom Pellegrinim som sa stretával, ešte keď bol štátnym tajomníkom. Požiadal ma občas o odborné stanoviská, ktoré neboli v tomto prostredí úplne bežné. Keď dostal ponuku prísť na post ministra a vedel, že mám o túto problematiku záujem, opýtal sa ma, či mu môžem pomôcť ako poradca. Neskôr mi ponúkol post štátneho tajomníka, a keď odišiel na post predsedu Národnej rady, prešiel som na jeho pozíciu.

Ako ste sa zoznámili?

Prvýkrát sme sa videli možno pred dvomi, tromi rokmi cez spoločných známych. Myslím, že išlo o odborný problém, ktorý sa týkal rozpočtovej politiky. Spýtali sa ma na názor, ktorý mu sprostredkovali a takto to vznikalo.

V poslaneckom klube Smeru vám mnohí straníci túto funkciu závidia.

Nikto mi to takto nepovedal. Samozrejme, že keď sa vynorí človek, ktorý nebol v politike aktívny na straníckej úrovni, vznikajú otázky z rôznych strán, prečo práve on. Som však príjemne prekvapený, s akým vrelým prijatím som sa stretol, či už od ľudí z vnútra vládnej strany, alebo aj opozičných poslancov.

O Smere ste na blogu napísali viac kritických článkov. Napríklad, že je to „strana papalášov”, ktorá sa zameriavala na arogantné gestá ako predvolebné umiestnenie sochy Svätopluka. Dnes si to už nemyslíte?

Smer je strana, ktorá dominuje a má obrovskú zodpovednosť, aby nesklamala voličov a aby tvorila riešenia na prospech krajiny. Každá strana sa stretáva s rizikom, že sa okolo nej točia obchodné záujmy, na toto som v minulosti upozorňoval, a ak to budem cítiť dnes, nemám problém to povedať.

Prečo ste prijali funkciu od „strany papalášov”?

Smer nemá alternatívu, je to strana, ktorá je dlhodobo stabilná, ukázala, že má medzinárodnú akceptáciu. To sa často podceňuje, že krajina potrebuje stabilné vedenie.

Zmenil sa váš názor na Smer?

Ak vidím negatívne trendy, tak nemám problém na to upozorniť.

Otázka je, prečo, keď o niekom napíšete, že je to strana papalášov, od nich vezmete funkciu ministra?

Myslíte si, že kritický pohľad aj medzi priateľmi je niečo, čo je neakceptovateľné? Som veľmi rád, že som dostal možnosť ovplyvňovať politiku, a svedčí to o tom, že strana je ľuďom otvorená a chce nájsť dlhodobé koncepčné riešenia, v mojom prípade pre rezort školstva.

Napísali by ste vetu „postupom času však biznismeni zo Smeru pri pohľade na plný stôl štátnych financií doslova zbesneli” aj dnes?

Nie. Vtedy som to napísal, pretože som videl nebezpečné tendencie a považoval som za potrebné sa k tomu takto expresívne vyjadriť. Strana si zachovala akcieschopnosť a volebný výsledok v roku 2012 ukázal, že stále veľmi výrazne oslovuje voličov a má obrovskú podporu verejnosti.

Boli ste členom SDĽ?

Bol. V 90. rokoch. Najprv som sa stal členom Mladej demokratickej ľavice, potom krátko SDĽ. Bolo to spoločensky milé prostredie, ale nefungovalo to podľa mojich predstáv. Odišiel som niekoľko dní predtým, ako som sa mal stať, tak sa tá funkcia volala, prezident MDĽ.

Zvažujete, že vstúpite do Smeru?

Nerozmýšľal som nad tým, chcem dokončiť svoj mandát.

Ale ste ľavičiar, nie?

Zvlášť vo východoeurópskom prostredí som vnímal dosť citlivo diskusie ohľadom hospodárskej transformácie. Nemal som rád zjednodušené klišé ohľadom toho, ako má fungovať spoločnosť, ktoré prichádzalo z pravicového spektra. Vždy som, aj akademicky aj publicisticky, upozorňoval na nebezpečnosť toho, že všetko vyrieši deregulácia prostredia alebo že je dobre, že sú veľké majetkové rozdiely. V tomto zmysle som ľavičiar.

Vo svojich článkoch na blogu ste kritizovali kadekoho – Havla, Gála, Šimečku, Smer. Koho si vážite?

Z prostredia českej kultúry si veľmi vážim veľkých literátov a sčasti disidentov, ako bol Jaroslav Hašek, Vladislav Vančura. Som veľkým fanúšikom francúzskej regulačnej školy, a keď som mal možnosť vymeniť si len zopár e-mailov s francúzskym ekonómom Michelom Agliettom, ktorý spoluzakladal tento smer, tak to bolo pre mňa ako mať priamu linku na Boha. Nesmierne si ho vážim. Mám veľa takýchto intelektuálnych vzorov.

V slovenskej politike je to kto?

Našiel by som ľudí, ktorí ma oslovili tým, ako pôsobili v určitých časových obdobiach. V minulosti som chápal aj Gustáva Husáka. Vo svojom živote mal aj postoje, za ktoré mimoriadne pykal. Podobne sa viem vžiť do problémov ľudí, ktorí nastupovali do transformačného prostredia po novembri 1989 nepripravení a vedeli zvládať veci s gráciou.

Napríklad?

Začiatkom 90. rokov som celkom dobre vnímal Jána Čarnogurského, ktorý je dnes kontroverzný. Bol to typ politika, ktorý vytyčoval cestu, podobne ako ju v ľavicovom prostredí vytyčoval Peter Weiss.

Keď bol terajší štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš hovorcom Ficovej vlády, obvinili ste ho, že kompiluje cudzie texty. Do časopisu Slovo od vás chcel text o dôchodkovom systéme, nakoniec bez vášho vedomia vyšiel kompilát podpísaný vaším menom. Aké máte vzťahy?

Veľmi dobré. Už sme si to vysvetlili, išlo o nedorozumenie v rámci redakcie, ako majú odo mňa zverejňovať články. S Braňom Ondrušom sa pracovne stretávame.

A máte dobré vzťahy aj s poslancom Blahom? O ňom ste napísali: „Intelektuál sa ráno poškrabká na maličkých guľkách a poobede vyprodukuje nejaký článok o zlom kapitalizme.“

S podobným úsmevom, ktorý teraz vidím u vás, to zobral aj on.

Ako sa stalo, že ste študovali strednú školu vo Veľkej Británii?

Mám šťastie, že moja teta býva v Anglicku. Po treťom ročníku na gymnáziu sa mi už nechcelo pokračovať v našom systéme. Bol som na prázdninách a teta mi povedala, že ak by som mal záujem, môžem u nej bývať a študovať v Anglicku. Musel som ísť na súkromnú školu, lebo by som nedostal štipendium. Tým, že som predtým robil dabingy, mal som našetrené peniaze, ktoré som použil na školné.

Čo vám prekážalo na našom systéme?

Bol príliš skostnatený. Do žiaka bolo potrebné naliať určitý druh vedomostí a tam sa to skončilo. Ja som sa chcel rozvíjať trochu viac, chcel som s učiteľmi lepší dialóg a v tomto mi to štúdium veľa dalo. Chodil som v uniforme a bol tam iný prístup k žiakom. V určitom ohľade to bol najdôležitejší rok v mojom živote.

Zmenilo sa odvtedy niečo na našich stredných školách?

V niečom sa to prostredie mení, ale v niečom sme si ešte zachovali skostnatenosť. Budem sa snažiť, aby sme o tom diskutovali a systém zmenili.

Čo bude o rok, keď skončíte vo funkcii, na stredných školách iné?

Zmení sa sito pre tých, ktorí pôjdu na gymnáziá. Prejdeme na systém štandardizovaných testov. Na základe ich výsledkov pôjdu žiaci ďalej na strednú školu. Je ešte otázka, do akej miery tam nechať váhu priemeru známok a aj ako nastaviť testy tak, aby sa napríklad dali opakovať, aby žiak nebol na základe jedného dňa diskvalifikovaný.

Čo bude inak vo vysokom školstve?

Vo vysokom školstve sa toho až tak veľa nezmení. Je to zložitý mechanizmus, kde funguje autonómia vysokých škôl. Chcem však rozvíjať širšiu diskusiu o ich kvalite a spolupracovať aj s médiami. Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že študenti od vysokých škôl nedostávajú adekvátny servis a že proces vyučovania nie je taký, aký by mal byť. Do budúcna sa zamýšľam nad tým, že vytvoríme úrad vysokoškolského ombudsmana, ktorý by prijímal podnety z vysokoškolského prostredia.

Teraz prijímate podnety vy?

V krátkom čase začnem veľmi intenzívne navštevovať univerzity, mám to už v kalendári, chcem študentov na univerzitnej pôde vyzývať, aby mi dávali podnety, ako zlepšiť ich podmienky.

Predpokladáte, že študentom to prekáža, ale možno mnohým z nich vyhovuje, ak dostanú diplom a nemusia sa až tak učiť.

Preto hovorím o iniciovaní celospoločenskej diskusie. Chcem, aby ministerstvo vydávalo prehľad o tom, aké služby vysoké školy poskytujú, akú majú výskumnú výkonnosť. My musíme hovoriť, že tu je problém, a tlačiť na jeho zvyšovanie.

Čo si myslíte o inzeráte firmy, ktorá napísala, ktorých absolventov nechce?

Vo všeobecnosti – presne to by sa malo diať. Toto je prirodzený vývoj, že sa zamestnávatelia pozerajú na to, akých absolventov potrebujú. Malo by byť prirodzené, že firmy sa rozhodujú na základe aj historickej skúsenosti s kvalitou absolventov.

Vyžiadali ste si od Lekárskej fakulty v Bratislave údaje pre podozrivé prijímanie zahraničných študentov. Máte už odpoveď?

Nechal som si vyžiadať pomerne podrobné informácie a budem sa na to v dohľadnom čase pozerať.

Ako sa pozeráte na politikov, ktorí získali tituly za podozrivých okolností, ako napríklad Ján Richter, Renáta Zmajkovičová alebo Ján Figeľ?

Nechcem sa vracať k jednotlivým prípadom. Musíme nastaviť systém tak, aby zachytil každého, kto sa snaží získať titul podozrivo. Netýka sa to len verejne činných osôb. Vnímam to tak, že naozaj máme problém s integritou akademického prostredia. Ak by sme boli na začiatku 90. rokov, povedal by som, že by bolo najlepšie, aby vznikla úplne nová univerzita, kde by sme dali veľa peňazí a nových ľudí. Bohužiaľ, nemyslím si, že teraz je vôľa, aby sme išli až do takýchto radikálnych riešení.

Práve prebieha kompletná akreditácia, myslíte si, že výsledkom bude zrušenie niektorých vysokých škôl?

Nemyslím si, že v dohľadnom čase hrozí, že by sme diskutovali o rušení niektorej z verejných univerzít. Na druhej strane niektoré súkromné školy sú malé, začínajú mať aj pre demografickú krivku problémy a zrejme zaniknú.

Úrad pre verejné obstarávanie zistil, že ešte predchodca vášho predchodcu Dušan Čaplovič porušil zákon, keď vylepšil firme Xepap, ku ktorej mal blízko europoslanec Smeru Vladimír Maňka, obchod s učebnicami. Zmluva stále platí. Plánujete ju vypovedať?

Na tú zmluvu som sa pozrel a je to dosť zložitý právny problém. Hľadáme cesty, ako sa s tým vyrovnať. Na to, či dodatok mohol, alebo nemohol byť uzatvorený, sú rôzne názory.

Je tam vysoká pokuta?

Zmluva je komplikovaná a sú tam aj nejaké pokuty. Hovoríme aj s danou firmou.

Mala by byť podľa vás na stredných a základných školách povinná angličtina?

Angličtina bude povinná.

A iný jazyk?

V štátnom vzdelávacom programe sme druhý povinný jazyk nedali, ale vytvorili sme mechanizmus, aby ho školy museli ponúkať. Ľudí ovládanie cudzích jazykov obohacuje.

Ste za spoplatnenie vysokých škôl?

Nemyslím si, že je v tejto chvíli nálada, že by sme sa o tom mohli baviť. V Nemecku pred niekoľkými rokmi školné zaviedli a minulý rok aj posledná z krajinských vlád školné zrušila. U nás by bola situácia veľmi podobná.

Bude referendum a jeho tretia otázka znie: Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania? Súhlasíte?

Keby sme sa bavili sociologicky, zrejme by to bolo zaujímavé, ale teraz diskusie okolo referenda nesledujem, lebo mám dosť veľa práce. Rešpektujem, že referendum je štandardný demokratický nástroj a je dobré, aby ho ľudia využívali. Obávam sa, že sa bližšie na túto tému nevyjadrím.

Ako minister školstva nemáte názor na to, či má byť na školách sexuálna výchova?

Názor na to mám, ale nerád by som sa vyjadroval v kontexte referenda, pretože ho rešpektujem ako štandardný nástroj a nechcem vstupovať do týchto rozjatrených diskusií.

Idete na referendum?

V tejto chvíli som verejná osoba a práve z titulu svojej funkcie by som nerád vstupoval do týchto rozjatrených diskusií.

Stotožňujete sa s odporúčaním Smeru, aby ľudia išli na referendum?

Je to štandardný demokratický nástroj a treba ľudí, ak chcú, podporiť, aby to robili.

Nie ste trochu slabý ľavičiar, keď nie ste schopný odmietnuť toto referendum? Ľavicoví politici na Západe by sa takto nevykrúcali.

Mám dosť svojich starostí a práce tu na rezorte a diskusie okolo referenda nesledujem, ani s tým nevstávam, ani nejdem do postele.

Viete, kedy sa referendum uskutoční?

Neviem vám povedať ten dátum.

Nemáte v kalendári napísané „hlasovať“?

Kalendár mám veľmi nabitý svojím pracovným programom.