Pred 82 rokmi sa začala Zimná vojna – sovietska agresia proti Fínsku

Autor je veľvyslancom SR vo Veľkej Británii, bývalý štátny tajomník ministerstva obrany.
Text vznikol ako súčasť seriálu @Mapa týždňa, ktorý autor uverejňuje na svojom facebookovom profile

Na základe paktu Molotov-Ribbentrop vzniklo de facto spojenectvo medzi komunistickým Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom, ktoré umožnilo územnú expanziu oboch diktatúr bez vzájomnej konfrontácie. Po útoku na Poľsko v septembri 1939 zabrali západ a stred Poľska Nemci, jeho východné časti Sovietsky zväz, Moskva odtrhla Moldavsko od Rumunska a anektovala pobaltské štáty v roku 1940.

Medzitým 30. novembra 1939 vypukla fínsko-sovietska vojna, označovaná aj ako „zimná“, keďže trvala počas celej zimy až do marca 1940.

Hoci medzi Sovietskym zväzom a Fínskom existoval pakt o neútočení, Moskva sa ním neriadila. Helsinki dostali ultimátum, v ktorom Moskva žiadala, aby sa Fíni dobrovoľne vzdali časti svojho územia – išlo najmä o strategicky dôležitú časť Karélie – a aby sovietske námorníctvo mohlo využívať strategické fínske prístavy Hanko a Petsamo a na fínskom území presúvať svoje jednotky.

Fíni sovietske požiadavky pochopiteľne odmietli.

Následne Moskva bez vyhlásenia vojny zaútočila na fínske územie. Sovietske velenie počítalo s rýchlym víťazstvom, pretože bolo v obrovskej početnej prevahe. Fíni sa však rozhodli brániť a Moskvu – ako aj celý svet – prekvapili svojou efektívnou obranou.

Je dôležité, že sovietsku agresiu odmietlo celé medzinárodné spoločenstvo, až na nacistického spojenca. Sovietsky zväz dokonca vylúčili zo Spoločnosti národov (predchodca OSN).

Ikonickou postavou vojny sa stal Simo „Simuna“ Häyhä, fínsky snajper, ktorý zneškodnil približne 500 sovietskych vojakov (volali ho „Biela smrť“).

Na sovietskej strane zomrelo alebo sa ťažko zranilo viac ako 400-tisíc vojakov, hoci presné čísla nie sú známe „vďaka“ moskovskej tradícii utajiť všetko. Fíni stratili približne 70-tisíc mŕtvych a zranených. Je príznačné, že tisíce vojnových zajatcov, ktorí sa vrátili z fínskeho zajatia – čiže vlastných ľudí – Moskva poslala do gulagu, časť z nich priamo vyvraždila, lebo vraj boli nainfikovaní „západnou ideológiou“.

Fíni nakoniec ubránili svoju nezávislosť. Ako jediný národ susediaci so Sovietskym zväzom, na ktorý Moskva zaútočila, hoci pod tlakom obrovskej sovietskej ľudskej a materiálnej prevahy stratili menšie územia (časť Karélie, menšie územia na severe a Fíni stratili aj prístup k Barentsovmu moru).

Vojna sa skončila prímerím 13. marca 1940.

Ako vidíme na príklade ruskej agresie voči Ukrajine, imperiálne ciele a metódy ruskej politiky sa dodnes nezmenili. Jediné, čo proti Rusom pomôže, je sila a odhodlanie bojovať. Pred 82 rokmi to ukázali Fíni a teraz to opäť dokazujú Ukrajinci.