Denník N

Ukrajinka bojovala v prvej línii: Nejsť do vojny by odo mňa bolo pokrytecké

Alisa Kovalenkovová. Foto - Ludvík Hradilek/Deník N
Alisa Kovalenkovová. Foto – Ludvík Hradilek/Deník N

Syn musí pochopiť, že som bojovala, aby o pár rokov nemusel ísť do vojny on, hovorí Alisa Kovalenkovová.

V júli Rusi svojimi delami rozstrieľali charkivskú základňu dobrovoľníckeho vojenského oddielu, v ktorom slúžila aj Alisa Kovalenkovová. Mala šťastie. V čase, keď na budovy dopadali nálože, bola s niekoľkými ďalšími vojakmi na dvojdňovom sústredení, kde sa učila zaobchádzať s dronmi. V noci im telefonoval veliteľ: „Základňu už nemáme.“

„Vrátili sme sa a našli sme už len ruiny. Telá sme nemohli vytiahnuť. Všetky naše zbrane boli pod troskami. Nezostalo nič. A môj veliteľ povedal: ‚To je koniec.'“

2. útočná rota 5. práporu Ukrajinskej dobrovoľníckej armády, v ktorej Alisa slúžila niekoľko mesiacov, naozaj skončila Potom, čo časť jej členov zahynula a preživší prišli o výstroj a zbrane, jednotku rozpustili. Kto mohol a chcel, s tým armáda spísala kontrakt a zaradila ho do regulárnej armády. Alisa sa vrátila k synovi.

Hovoríte to, ako keby vám bolo ľúto, že máte teraz akúsi dovolenku, môžete byť s rodinou, a nie na fronte. 

Áno, chcela by som tam byť. Ale nemôžem. Je to ťažké. Stanete sa súčasťou niečoho, a potom to opustíte. Zmocní sa vás pocit, ako by ste tých, ktorí zostali, zradili. Vraciam sa teraz k normálnemu životu, ale moji priatelia sú tam. Podpísali kontrakt. Ibaže pre mňa je to zložité – podpísať kontrakt znamená zaviazať sa v armáde vlastne do konca vojny.

Je veľký rozdiel medzi ukrajinskou armádou z roku 2014 a tou terajšou? Zmizli napríklad spomenuté dobrovoľnícke prápory.

Na začiatku tejto vojny ešte existovali. Nikto nevedel, ako dlho bude trvať, ale všetci chceli ísť na front. Mnohí z nás išli do oddielov tých veliteľov, ktorým bezmedzne verili. Teraz sa veľa výborných veliteľov – pôvodne dobrovoľníkov – profesionalizovalo. Títo chlapci, ktorí išli dobrovoľne bojovať už v roku 2014, majú omnoho vyššiu motiváciu než niektorí kádroví dôstojníci.

Istý čas sme boli na pozíciách spoločne s 92. brigádou. V zákope stojíme vedľa seba ja a chlapec z 92. brigády. On kontrakt má, ja nie. On dostáva plat, ja nie. Pýta sa ma, koľko beriem. Ja že nič. On vypúli oči a povie: „Tak čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie