Denník N

Jediný imperialista je Putin, nie celý ruský národ

Vnímanie Rusov ako nositeľov „imperiálneho povedomia“ vedie k rasistickým stereotypom.

Autor je psychológ, politik, publicista, ruský disident

V snahe pochopiť to, čo sa zdá byť nepochopiteľné – politiku Vladimira Putina a vojnu, ktorú rozpútal – sa často ako hypotéza uvádza „imperiálne povedomie“, ktoré je údajne vlastné väčšine ruských občanov alebo väčšine etnických Rusov.

Má to dve chyby.

Predovšetkým Rusi nemajú imperiálne povedomie. Alebo skôr nie je prítomné o nič viac ako u všetkých ostatných národov, ktoré prešli štádiom imperiálneho vývoja.

Pod imperiálnym povedomím zrejme rozumieme túžbu, aby vaša krajina bola impériom (vládla nad inými národmi), predstavu, že je to pre ňu prirodzené, že je to jej poslanie a osud – a túžbu po takomto postavení, ak ho stratí.

Ale keď sa naše impérium – ZSSR – rozpadalo, nikto nebol zarmútený odchodom povedzme Tadžikistanu spod nadvlády Moskvy, ani nežiadal, aby tam boli privedené vojská, ktoré by zabránili jeho osamostatneniu. Príznačné „imperiálne bolesti“ sa k nám dostali oveľa neskôr, v nultých rokoch, keď tému najväčšej geopolitickej katastrofy dvadsiateho storočia začali aktívne využívať mocenské kruhy.

Ale aj medzi tými, ktorí súhlasia s tým, že rozpad ZSSR bol zlou vecou (no, samozrejme, nie najväčšou katastrofou, ale predsa len je to škoda), nikto okrem niekoľkých mestských bláznov, propagovaných v televízii, nechce vládnuť nad stratenými kolóniami a krotiť večne „nevďačných“ domorodcov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie