Denník N

Veľká Fatra, Poloniny a Slovenský kras sú o jeden krok bližšie k ozajstným národným parkom

Prales Stužica. Foto – Soňa Mäkká
Prales Stužica. Foto – Soňa Mäkká

Ministerstvo životného prostredia ukázalo, ako si predstavuje rozdelenie ochranných zón v troch národných parkoch. Veľka Fatra by vďaka tomu mohla splniť prísne medzinárodné kritériá národného parku o desať rokov.

V národných parkoch Veľká Fatra, Poloniny a Slovenský kras má výrazne pribudnúť rozloha územia, ktoré bude v bezzásahovom režime. Vyplýva to z návrhu zonácie týchto parkov, ktoré predstavilo ministerstvo životného prostredia.

„Snažili sme sa v maximálnej miere rešpektovať súkromné vlastníctvo a nezvyšujeme ochranu tam, kde nemáme výslovný súhlas súkromného vlastníka,“ hovorí Matej Dobšovič, riaditeľ odboru riadenia národných parkov na ministerstve životného prostredia. Dodal, že chcú zlepšiť vzťahy s neštátnymi vlastníkmi lesov a priniesť také riešenia, aby mohli zvyšovať ochranu na ďalších územiach.

Rozloha bezzásahového územia v národnom parku by mala dosiahnuť podľa medzinárodných kritérií, podľa Envirostratégie aj podľa zákona o ochrane minimálne 50 percent, ideálne 75 percent celkovej plochy. Túto podmienku zatiaľ nespĺňa žiadny slovenský národný park, pri niektorých je však už naplánované, v akom časovom horizonte dosiahnu minimálnu hranicu.

Veľká Fatra. Foto – Soňa Mäkká

Výmera najprísnejšie chránených území sa v slovenských národných parkoch pohybuje od tri a pol po 41 percent. Výnimkou je Tatranský národný park, kde je v bezzásahovom režime 57 percent, ide však najmä o skalnaté oblasti mimo lesných území. Nasleduje Muránska planina so 41 percentami. Spomínané tri percentá platia pre Slovenský kras.

Malé ostrovčeky lesa s chránenými druhmi nestačia

Zonáciu majú zatiaľ iba tri z deviatich slovenských národných parkov – Slovenský raj, Muránska planina a Pieninský národný park. Schválenie zonácií je pre národné parky dôležité z viacerých dôvodov.

Prvým z nich je rozdelenie územia do kompaktnejších zón a nastavenie jasných pravidiel ich využívania. Doterajší model ochrany spočíval v tom, že väčšina národného parku mala 3. stupeň ochrany z piatich. To znamená, že na tomto území možno ťažiť drevo, vchádzať motorovým vozidlom či budovať lesnú cestu. V rámci tohto územia ležia ostrovčeky rezervácií so 4. a s 5. stupňom ochrany, pričom piaty stupeň už predstavuje územie bez zásahov človeka.

Tento systém však nevyhovuje niektorým biotopom, chráneným živočíchom ani rastlinám. Vymedzené rezervácie sú často príliš malé a zvieratá z nich vybiehajú do okolitého prostredia. Podobne pre pralesy nie je dobré, ak susedia s vyrúbaným lesom, ale sú súčasťou rozsiahlejších prísne chránených území.

Hlucháň hôrny. Foto – Tomáš Hulík

„Sceľovaním území sa výrazne zvyšuje šanca na prežitie ohrozených chránených zvierat, ako je hlucháň hôrny, pre ktorého likvidáciu je Slovensko na súde Európskej únie,“ hovorí minister životného prostredia Ján Budaj. Podľa neho sa tak zároveň zlepšuje vodozádržná funkcia lesa, lebo malé bezzásahové územia nedokážu dostatočne dotovať vodný režim v prameňoch a riekach.

Ďalším dôvodom je reforma národných parkov. Práve schválením zonácie pre každý národný park je podmienené to, aby prešla správa všetkých štátnych lesných pozemkov od štátnych lesníkov pod správy parkov. V parkoch, ktoré nemajú zonáciu, tieto pozemky stále spravujú štátne Lesy SR a ochrana prírody manažuje iba spomínané malé rezervácie s vyšším stupňom ochrany plus pozemky v 3. stupni, kam tieto rezervácie zasahujú.

Veľká Fatra splní medzinárodné kritériá už o desať rokov

Národný park Veľká Fatra má aktuálne v najvyššom, 5. stupni ochrany necelých 20 percent územia. Po schválení zonácie by malo byť v prísne chránenej zóne A 41,5 percenta rozlohy parku.

Druhá najprísnejšie chránená zóna B, ktorá sa nachádza taktiež iba na štátnych pozemkoch, by sa mala do zóny A preklopiť v horizonte 10 až 30 rokov. Je rozdelená na dve časti: zóny B1 a B2. Lesy v tzv. zóne B1 sa do zóny A začlenia o desať rokov. Tvoria necelých 10 percent územia parku. O desať rokov teda bude polovica územia parku v najvyššom stupni ochrany.

„Ďalších približne 10 percent na štátnych pozemkoch bude v zóne B2 a cez výkupy a prácu s neštátnymi vlastníkmi sa budeme snažiť navýšiť podiel pozemkov v bezzásahovej zóne. Tak by sme dosiahli hranicu 75 percent bezzásahového územia v parku a splnili podmienky pre kategóriu II – národný park. Ale to je horizont 30 rokov,“ povedal riaditeľ Správy Národného parku Veľká Fatra Eduard Apfel.

Drevo z parkov je hlavne pre miestnych

V národnom parku Poloniny sa v súčasnosti prísne chráni deväť percent územia, po novom to má byť 46 percent. Do zóny A prejde aj väčšina doliny Zbojského potoka, ktorá sa považuje za najkrajšiu dolinu národného parku. Štátni lesníci tam ťažili, hoci legálne, do poslednej chvíle. Správa národného parku zastavila ťažbu hneď po tom, ako prebrala pozemky do svojej správy.

„Hospodárenie v lesoch sme situovali do dolín, ktoré sú inde a mimo častí, kadiaľ vedú turistické chodníky, náučné chodníky a cyklochodníky, aby návštevník na chodníkoch nenarážal na motorové píly a lesné kolesové traktory. Dnes turista príde do doliny Zbojského potoka, kde je ticho a pokoj, kde sa naozaj cíti ako v národnom parku,” hovorí riaditeľ Správy národného parku Miroslav Buraľ.

Zvýšiť by sa mala aj ochrana lokalít, kde ležia Karpatské bukové pralesy UNESCO. Okrem zón A a B zón sú v parkoch ešte zóny C a D. V zóne C sa môže hospodáriť, teda ťažiť drevo, zónu D tvoria zastavané územia. Viaceré parky už spustili predaj palivového dreva zo zón C, vrátane Polonín.

Slovenský kras mal doteraz v bezzásahovej zóne len tri a pol percenta územia. Návrh zonácie počíta s rozšírením zóny A na 24 percent územia, čo je približne na 30 percent lesných pozemkov.

Zonácie všetkých národných parkov, teda aj Malej Fatry, TANAP-u a Národného parku Nízke Tatry chce mať ministerstvo hotové do konca roka 2023. Zároveň pracujú na návrhu nového národného parku Podunajsko. Podľa Jána Budaja chýba Slovensku nížinný národný park, kde prichádza do úvahy vnútrozemská delta Dunaja.

Aký bude ďalší legislatívny proces

Návrhy najprv zverejní príslušný okresný úrad v sídle kraja, zámer zároveň doručí všetkým dotknutým vlastníkom. Vyjadriť sa budú môcť všetci vlastníci pozemkov v národnom parku či zástupcovia samospráv. Po zapracovaní pripomienok bude nasledovať interné a medzirezortné pripomienkové konanie. Posledným krokom je schválenie zonácií vládou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Lesy SR

Ochrana prírody

Príroda

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie