Denník N

Nemecká nostalgia ohrozuje Európu

Emmanuel Macron a Olaf Scholz pred Elyzejským palácom. Foto - TASR/AP
Emmanuel Macron a Olaf Scholz pred Elyzejským palácom. Foto – TASR/AP

Olaf Scholz túži po ére, v ktorej jeho krajina profitovala na úkor iných.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Ukrajina vyhráva vojnu proti Rusku. Niektorí spojenci však váhajú. Minulý týždeň nemecký kancelár Olaf Scholz verejne zatúžil po návrate k tomu, čo nazval európskym „mierovým poriadkom“. Neskôr hodinu telefonoval s Vladimirom Putinom. Jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron vo svojich sobotných vyjadreniach zopakoval obľúbené kremeľské reči o rozšírení NATO k ruským hraniciam, pričom uviedol, že Západ sa musí pripraviť „poskytnúť záruky Rusku v deň, keď sa vráti k rokovaciemu stolu“.

Notoricky známy parazit

Myšlienka tohto úsilia je neistá. Zďaleka najlepším výsledkom vojny je ruská vojenská porážka, sprevádzaná (a pravdepodobne podnietená) tým, že Putin stratí moc. Vyrovnať sa s porazeným Ruskom bude nepochybne zložité a doterajšie zlyhanie Západu pripraviť sa na túto možnosť je poľutovaniahodné. Ale čo i len čiastočne víťazné Rusko je oveľa vážnejšou hrozbou. Odmeňovanie agresie Kremľa územnými ziskmi je len zárukou toho, že v budúcnosti môžeme čakať viac vojen.

Macronove pokusy utíšiť ruské obavy z NATO odporujú spravodlivosti i zdravému rozumu. Akékoľvek povojnové bezpečnostné záruky by mali byť vytvorené tak, aby zabezpečili ochranu Ukrajiny, ideálne prostredníctvom jej okamžitého členstva v NATO, nie Ruska, na ktoré nikto nezaútočil. To sa Rusku nebude páčiť, ale môže si za to samo. Po roku 1991 bolo Rusko najlepším nadháňačom západnej Aliancie. Ak Kremeľ odhodí neokoloniálne myslenie a bude sa správať k susedom slušne, vzťahy sa zlepšia. Kým ich bude ohrozovať, budú hľadať ochranu.

Diplomatické triky francúzskeho prezidenta, ktorými sa snaží získať pozornosť, sú notoricky známe a často prázdne. Scholzove neuvážené slová sú však ešte znepokojujúcejšie, pretože odrážajú zásadný rozpor medzi Nemeckom a väčšinou jeho východoeurópskych susedov. Už tri desaťročia bolo Nemecko notoricky známym parazitom na výdavkoch na obranu, čo podkopávalo dôveryhodnosť a jednotu NATO. S povýšeneckým opovrhnutím odmietalo zobrať na vedomie bezpečnostné problémy svojich východných susedov a ich prezieravé varovania pred ruskou hrozbou. Zablokovala a oslabila pokusy umožniť krajinám východnej Európy pripojiť sa k NATO.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Olaf Scholz

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie