Fica, Matoviča a ďalších spája silné puto: paranoja
Ako neprepadnúť panike a beznádeji pri pohľade na spoločnosť na pokraji nervového zrútenia.
Pamätám si všetky pády vlád na Slovensku aj v Česku a všetky sprevádzal dojem, že politici aj spoločnosť sa ocitli na pokraji nervového zrútenia. Padali paranoidné výroky, z ktorých niektoré vďaka poetickej obraznosti prežili dodnes.
Napríklad „sarajevský atentát“ – výrok českého premiéra Václava Klausa, ktorého v roku 1997 vyzvali jeho vlastní ľudia na odstúpenie, keď bol Klaus práve na návšteve Sarajeva. Nasledovali predčasné voľby.
Dnešné pokusy o obraznosť sú chabé, lebo im chýba poetika, odrážajú však stav paranoidných myslí. Richard Sulík podpísal „zmluvu s diablom“ (Michal Šipoš, OĽaNO) a chystá „progresívny puč“ (Milan Krajniak, Sme rodina). Krajine teda hrozí prevrat, prípadne návrat diabla. A na vine je liberál Sulík, s ktorým sa spriahla prezidentka Zuzana Čaputová (Igor Matovič).
EÚ už nie je tmelom
Vďaka pamäti ma už pády vlád aj predčasné voľby nechávajú chladnými, ale znepokojuje ma súčasná miera paranoje, lebo ňou netrpia len politici, ale aj veľká časť spoločnosti. Ešte donedávna bolo istou útechou, že napriek viacerým deliacim čiaram sa spoľahlivá väčšina dokázala zhodnúť na jednom rozumnom a veľmi podstatnom postoji – na prospešnosti nášho členstva v Európskej únii. To však prestalo platiť.
