Denník N

Milý/á/é čitateľ/ka/ča alebo Keď sa jazyk pletie pod nohy

Nový etymologický slovník slovenčiny. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nový etymologický slovník slovenčiny. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skvelé na jazykoch je, že o ich podobe napokon nerozhodne nik konkrétny, ale všetci spolu.

Išiel som na bazár jedného rodičovského webu pridať kočík po synovi, ale na stránke prihlasovania ma systém zastavil vetou „používateľka s týmto e-mailom má iné heslo“.

Ó, raritný to moment, keď ako muž môžem vstúpiť do pocitu žien, ktoré celý život oslovujú mužským rodom a volajú ich „riaditeľmi“, „docentmi“ alebo „študentmi“.

No rozumiem aj kríze každého autora (a každej autorky) a následnému preklínaniu slovenčiny, keď sa v dvoch riadkoch pokúša osloviť „čitateľa aj čitateľku“ a popriať „mu alebo aj jej“ príjemný deň. Prípadne keď si cez zátvorky, lomky a iné pomôcky pomáha skrátiť svoju vetu, aby sa žiaden/žiadna z nich „neurazil(a)“, čím sa, samozrejme, z čítania textu stáva okamžite šifra majstra Leonarda.

A to sme ešte nespomenuli relatívne nové a neprebádané jazykovedné problémy nebinárnych osôb, ktoré sa neidentifikujú ani s mužským a ani so ženským rodom a nedávno o nich písal aj Denník N. Pridáme pre ne stredný rod? Ten však v skutočnosti vychádza z mužského. Nebinárna príručka citovaná v článku navrhuje skombinovať ho ešte s množným číslom, takže veta o nebinárnej osobe bude znieť: „Čitateľča prečítalo článok a veľmi sa im páčil.“

Krutý to jazyk, táto slovenčina!

Z jazykovednej migrény ma, našťastie, minulý týždeň vytrhla skvelá kniha Babylon jazykovedného experta Gastona Dorrena, v ktorej som sa dočítal, že na tom lepšie nie je ani niekoľko ďalších z dvadsiatky najrozšírenejších jazykov sveta.

Knihu Babylon najpohodlnejšie kúpite na Martinuse.

Napríklad: vedeli ste, že taká japončina má s pohlavím spojené nielen osobné zámená, ale rovno veľkú časť slovnej zásoby? Keď muž a žena hovoria o tej istej veci, často použijú celkom inú výslovnosť a niekedy aj úplne iné slová. A niektoré slová ženy nepoužívajú vôbec – napríklad muži povedia: „Toto je pavúk,“ a ženy povedia: „Toto pavúk.“

Japončina má tri rôzne kodifikované formy – mužskú, ženskú a neutrálnu, neutrálnym jazykom však ženy hovoriť nesmú a muži môžu. Šialené.

A kde má slovenčina problémy s „on, ona a ono“, tam by ste zas vo vietnamčine zápasili už len s tým, či niekto hovorí o sebe alebo o druhom.

„Ak by ste boli o čosi starší než ja, oslovil by som vás anh (starší brat) alebo chị (staršia sestra), ale o sebe by som hovoril ako o em (mladší súrodenec),“ píše Dorren v knihe. „No ak by som, naopak, bol starší ja, oslovoval by som vás em a seba (pretože som muž) by som nazýval anh. Všetky tri slová môžu znamenať ja alebo ty v závislosti od toho, kto ich povie komu.“

Kórejčina má zas až sedem rôznych podôb slovies podľa úrovne formálnosti voči tomu, komu ich hovoríte. Zas na druhej strane v nej dokážete len vďaka tomu, ako výrazne vyslovíte slovo „tma“, povedať, či to bola len taká obyčajná tma alebo bola aj hustá, prípadne dokonca ešte k tomu aj desivá a bezútešná. (Niečo ako keď Lasica so Satinským v jednej zo svojich scénok navrhli premenovať muchu na „bzŕkuľu“ a podľa počtu ŕ určovať, aká bola veľká.)

Skrátka, každý jazyk kladie svojim používateľom vlastné polená pod nohy, no kniha Babylon krásne ukazuje aj to, že napokon vždy dobehne zameškané a sám od seba pridá to, čo mu chýba.

Obrodenie sa deje napokon už aj v japončine alebo jávčine (kde pôvodný jazyk zas podčiarkoval nie medzipohlavné, ale spoločenské a triedne rozdiely).

A každý jazyk má aj veľmi veľa svojich krás. Napríklad vďaka tomu, že každý jazyk umožňuje len obmedzene tvoriť svoje slabiky, ešte aj také kikiríkanie kohúta znie v každom úplne inak. Napríklad v angličtine „cock-a-doodle-doo“, po francúzsky „cocorico“, po nemecky „kikeriki“, po islandsky „gaggalagú“, po kórejsky „kkokkio kkokko“, po mandarínsky „wōwōwō“, po navažsky „iʼííʼą́óó“ a po vietnamsky „ò ó o“.

Chúďatá vietnamské kohúty…

Takže čo, čaká nás časom v slovenčine neutrálny rod? Ktovie…

Skvelé na jazykoch je, že o tom napokon nerozhodne nik konkrétny, ale všetci spolu – každý čitateľ, každá čitateľka aj každé čitateľča. Držme im v tom palce.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie