Denník N

Moja kniha roka – čo odporúčajú Štepka, Gibová, Breiner, Kronerová, Ódor a ďalší (anketa)

Niekoľko desiatok osobných tipov na dobré čítanie.

Ktorá kniha vás tento rok najviac oslovila? Túto otázku sme položili vyše šesťdesiatim respondentom a respondentkám z kultúrneho života.

Podmienkou nebolo tohtoročné vydanie ani konkrétny žáner, jazyk či preklad do slovenčiny.

Zaujímal nás najsilnejší zážitok.

Bohunka Koklesová
rektorka VŠVU

Gabriela Garlatyová (ed.): Maria Bartuszová
Archív Marie Bartuszovej, 2021

„Môj dych je súčasťou vesmíru pulzujúceho“ – týmto citátom Marie Bartuszovej sa začína jej monumentálna monografia, ktorá sa rodila niekoľko rokov a stala sa základom poznania pre kurátorov londýnskej Tate Modern, kde je tvorba Marie Bartuszovej dnes prezentovaná. Monografia ukazuje, že aj napriek uzavretému dielu autorky (1936 – 1996) sú mnohé jej práce až neuveriteľne aktuálne. Sochy organických tvarov, environmentálne uvažovanie, rešpekt k prírode, práca s komunitami z kraja spoločnosti a krehkosť používaného materiálu sú len základné rámce jej diela. Byť až telesnou súčasťou pulzujúceho vesmíru/univerza, vnímať ho ľudsky i filozoficky v tichej a sústredenej práci, vytvára základ pre pevný a jasný umelecký postoj Marie Bartuszovej.

Peter Zajac
literárny vedec

Najviac ma oslovili dve knihy. Jednou je monografia Gabriely Garlatyovej Maria Bartuszová. Má vročenie 2021, ale vyšla na prelome rokov 2021 a 2022. Ukazuje Mariu Bartuszovú, aká naozaj je: ako skvelú sochárku. Druhá kniha má vročenie 2022 a je to monografia Jany Geržovej, Daniely Čarnej a Juraja Čarného Ladislav Čarný. Ešte nevyšla, ale už je v tlačiarni a vyjde ešte tento rok. Uzatvára ako posledná rad monografií o členoch skupiny A – R, o Kláre Bočkayovej, Milanovi Bočkayovi, Danielovi Fischerovi, Otisovi Laubertovi, Vladovi Kordošovi, Marianovi Meškovi, Igorovi Minárikovi, Mariánovi Mudrochovi a Dežovi Tóthovi. Skupina A – R je po Galandovcoch a Bratislavských konfrontáciách treťou kľúčovou skupinou v slovenskom vizuálnom umení po 2. svetovej vojne. A navyše, práve vyšiel po Stratenom raji preklad Miltonovho Vráteného raja Mariána Andričíka. To je taký kultúrny čin, akým bol Turčányho a Felixov preklad Danteho Božskej komédie alebo preklady Shakespearových hier.

Ján Púček
spisovateľ

Tomáš Hučko: Eugen Gindl. Na hrane možného
KPTL, 2022

Eugen Gindl bol strom; končeky jeho rozvetvenej koruny sa dotýkali vesmíru, jeho kmeň stál pevne na tejto zemi; jeho korene siahali do útrob podzemia. Celou svojou bytosťou prepájal a usúvzťažňoval všemožné rozmery a odtienky tohto sveta. Pri ňom som mával pocit, že je to skutočne možné. V novembri 2021 spolu s ním odišiel zriedkavý, ba možno aj ojedinelý typ intelektuála a umelca. Odišla jeho bezprostredná elegancia. Odišla pokora, múdrosť, rozhľadenosť i svojské čaro. Odišiel jeden krásny strom! Vďaka Tomášovi Hučkovi, ktorý v posledných (sic!) rokoch s Eugenom pracoval na rozsiahlom knižnom rozhovore, sme teraz dostali do rúk jedinečnú „biografiu“. Osobné sa tu prelína s pracovným, intímne s verejným. Okolo sa prelievajú dejiny i prítomnosť a uprostred toho stojí Eugen, ktorý nám o tom všetkom rozpráva so svojou jedinečnou dikciou. Tomášovi Hučkovi patrí za túto knihu nielen veľká vďaka, ale aj uznanie, že ju nevzdal, keď sa chvíľu zdalo, že jej dokončenie je bez Eugena nemožné. Takto má vyzerať kniha roka, klobúk dole!

Pavel Malovič
lekár a publicista

Ján Johanides: Súkromie
Slovenský spisovateľ, tretie vydanie, 1971

Keď na jar tohto roku zomrel herec Josef Abrhám (vnuk slovenského prozaika Jozefa Hollého) a uverejňované nekrológy sa „cudne“ vyhýbali údajom o jeho štúdiu na VŠMU v Bratislave, ako aj pozoruhodnej úlohe v prvom filme režiséra Dušana Hanáka 322 (1969) s podtitulom Zo života človeka, ktorý stratil vieru a neodvažuje sa neveriť (F. M. Dostojevskij) podľa poviedky Jána Johanidesa »Potápača priťahujú pramene mora« zo zbierky Súkromie (nezohnateľné prvé vydanie v roku 1964 s ilustráciami Milana Paštéku), pustil som si film a vytiahol z knižnice po piatich desaťročiach túto kolekciu poviedok. A urobil som dobre – kniha nestratila nič zo svojej sily a dá sa čítať „donekonečna“. Ako hovorí Daniel Hevier vo svojej publikácii Priznané prózy Jána Johanidesa (LIC, 2020): „Johanides predstavoval šťastnú symbiózu svetovosti/európanstva s domácimi tradíciami.“

Koniec 60. rokov ma zastihol vo finále stredoškolského štúdia vďaka našej pani profesorke slovenčiny ako dychtivého literárneho, filmového a divadelného hľadača. Odvtedy ma sprevádzajú básne Jána Buzássyho, a preto som uvítal jeho novú zbierku Reči bokom, ktorú si čítam vždy večer „po dúškoch“. Aktuálnu kolekciu ešte umocňujú sprievodné obrazy Vlada Kordoša, čo je mimoriadne pozitívny bonus.

Viktor Suchý
Kabinet pomalosti

Bruno Latour: Stopovat a skládat světy s Brunem Latourem: Výbor z textů 1998 – 2013
tranzit.cz, 2016

Rok 2022 poznamenalo niekoľko krutých a smutných udalostí, na druhej strane sa mi dostalo do rúk viacero kníh, ktoré pomáhajú ochrániť zdravý rozum a čisté srdce: Macfarlanovo Podzemie, Eisensteinova Klíma: Nový príbeh, Magnasonovo O času a vodě či Steinerove Lekcie majstrov. V októbri sme sa rozlúčili s jedným z mojich najobľúbenejších autorov – Brunom Latourom (1947 – 2022). Francúzskemu filozofovi vďačím za mnoho oživujúcich a inšpirujúcich myšlienok a podnetov. Môžete nazrieť do môjho čitateľského denníka, toto som si zapísal po prečítaní knihy Zpátky na zem (preložil Čestmír Pelikán, Neklid, 2020): Jasnozrivá esej o potrebe deglobalizácie v najlepšej tradícii tohto francúzskeho žánru (essai u Montaigna znamená pokus, pokračovali Pascal, Montesquieu, Rousseau…). Poctivé premýšľanie o našej situácii a cestách von (teda vlastne dnu – späť na Zem). Užitočná navigácia, kde pristáť: prejsť od moderného k súčasnému; skromnosťou, otvorenosťou, vnímavosťou vzdorovať epistemologickému delíriu kráľov Ubuov v prezidentských a vládnych palácoch. „Jisté je, že se všichni nacházíme před univerzálním nedostatkem prostoru, který by bylo možné sdílet, a obyvatelné země.“ „Nastala možná doba, kdy musíme přestat mluvit o lidech (humains) a začít hovořit o pozemšťanech (Earthbound), a zdůraznit přitom, že humus a především kompost jsou zahrnuty v etymologii člověka (humain). (Pozemšťan /terrestre/ má tu výhodu, že žádný rod ani druh neurčuje).“ Jedinú Latourovu knihu v slovenskom preklade Miroslava Marcelliho (Kalligram 2003) – Nikdy sme neboli moderní – stále márne zháňam po antikvariátoch (ako soľ by sa zišlo druhé vydanie). Zatiaľ si čítam Stopovat a skládat světy s Brunem Latourem: Výbor z textů 1998 – 2013 (preložil Č. Pelikán, tranzit.cz, 2016) a odporúčam aj vám.

Milo Janáč
spisovateľ

Sergej Dovlatov: Kufor
Absynt, 2021

Povolené máte zbaliť si tri kufre, nakoniec zistíte, že vám stačí jeden. Jeden kufor na celý váš doterajší život. S poviedkami Sergeja Dovlatova som sa stretol, keď vyšiel výber Čiasi smrť, a hneď som si spisovateľa pridal k obľúbeným. Lakonický štýl a humor, to sú hlavné ingrediencie písania autora, ktorý podobne ako mnohí iní emigroval koncom 70. rokov zo Sojuzu na Západ. Do Kufra si Dovlatov zbalil osem kusov oblečenia a ku každému kusu príbeh, ktorý sa oplatí prečítať. A ak rozumiete po rusky, odporúčam aj audioknihu voľne dostupnú na YouTube.

Miroslava Vallová
prekladateľka

Anna Grusková: Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej
Literárna bašta, 2022

V poslednom období ma zaujala kniha Anny Gruskovej Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej, a to nielen pre jej literárne kvality. Autorke sa podarilo priviesť čitateľa do hrozivej situácie z minulosti tak autenticky, že si aspoň na okamih vedel predstaviť, ako sa pre nás všetkých môže opäť stať realitou.

Jana Bodnárová
spisovateľka

Opäť pre mňa dilema vybrať moju naj knihu: minulý rok vyšlo dosť veľa výborných slovenských titulov. Váhala som medzi prózami S. Rakúsa a D. Moravčíkovej i básnickou zbierkou M. Talla. Napokon sem dávam: Anna Grusková: Tichý pobyt. Kvôli protagonistke A. Gwerkovej-Göllnerovej, vzdelanej „feministke“ so silným autonómnym myslením „modernej prvorepublikovej ženy“. Tiež kvôli tichému a veľmi pozornému „hlasu“, akým je kniha napísaná.

Beata Jablonská
teoretička umenia

Kniha Anny Gruskovej Tichý pobyt vraj vznikla ako vedľajší produkt počas písania scenára dokumentárneho filmu Žena novej doby. Možno aj preto sa vymyká bežnej monografii. Dramaturgia textu, názvy jednotlivých kapitol, výber, úprava, začlenenie fotografií robí z knihy nielen výnimočný čitateľský zážitok, ale prináša aj vizuálne potešenie. Pridávam aj ďalšie tohtoročné čitateľské zážitky: Viktor Šklovskij: Zoo alebo Listy vôbec nie o láske (BRaK 2022, preklad Kristína Karabová); Marek Hudec: Uzol. Vojnový príbeh Nových Zámkov (Absynt, 2022); Narine Abgarian: Z neba spadli tri jablká (Artforum, 2022, preklad Zuzana Bujačková, dizajn Mária Rojko); Annie Ernaux: Roky (Inaque, 2021, preklad Mária Michalková).

Ivana Gibová
spisovateľka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rok 2022

Kultúra

Teraz najčítanejšie