Rusko naruby
Bezprecedentné násilie, ktoré ruská armáda rozpútala na ukrajinskom území, má svoje korene v samotnej štruktúre ruskej spoločnosti.
Autor je spisovateľ a politický analytik
V stý deň vojny sa schopnosť byť zaskočený a zdesený postupne vytráca. Ale potom sa objavia nové dôkazy o zverstvách ruskej armády a vy opäť spadnete do priepasti.
Orgie násilia
V polovici marca v dedine Termachovka v Kyjivskej oblasti ruskí vojaci zobrali z ulice päť miestnych chlapcov, zviazali ich, položili do kruhu na pole a držali ich tak dva týždne, mieriac na nich samopalmi. V noci bolo až mínus desať a snežilo. Jeden z chlapcov bol postrelený do nohy. Deväť dní ležal s otvorenou ranou. V istom momente im vojaci priniesli „dvojstovku“ – mŕtvolu zabitého miestneho obyvateľa – a hodili ju medzi nich, „aby mohli dobre spať“.
Títo vojaci sotva videli film Cargo-200 Alexeja Balabanova, režiséra proroka, ktorý okrem iného predpovedal nástup ruského fašizmu, ale aj sám zosnulý režisér by im závidel ich zvrátené fantázie.
Na Ukrajine už deväť mesiacov zúria orgie epického bezuzdného násilia – masová streľba a brutálne mučenie, zabíjanie civilistov bez príčiny len tak pre zábavu, znásilňovanie a vraždy rodičov pred očami ich detí a, naopak, násilie na dievčatách a ženách vo veku od 8 do 80 rokov. Čítať takéto príbehy je neznesiteľné, ale potrebné – z povinnosti súcitu, empatie, ale aj v snahe pochopiť, odkiaľ sa berie toto epické zlo, ktoré priniesla ruská armáda. Z akých hlbín sa vynára, z akých nočných môr a hororov? Došlo v Rusku ku genetickej mutácii, ktorá vyprodukovala ľahostajných sadistov, ktorí teraz prišli na ukrajinské územie? Miestni preživší, ktorí boli svedkami ich zverstiev, o nich nehovoria ani tak so strachom ako s údivom: „Toto vidíme prvýkrát… netušili sme, že je to možné.“
