František Šebej: Macron povedal niečo, čo by malo byť zakázané vysloviť

Čo ste si ako prvé pomysleli, keď ste počuli, že Emmanuel Macron žiada bezpečnostné záruky pre Rusko?

Pobúrilo ma to. Blbý pocit, že francúzsky prezident je užitočný idiot Moskvy, mám už od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine. Jeho nekonečné a absolútne nezmyselné telefonáty s Vladimirom Putinom vysielajú veľmi škodlivý signál najmä smerom k Ukrajine, ale aj k zvyšku sveta. Čo, dočerta, signalizoval Macron svojimi hodiny trvajúcimi telefonátmi s Putinom? Že sú si blízki?

Politici bežne udržiavajú formálne i neformálne kontakty.

Snaha o kontakt, a je jedno, či ide o súkromný kontakt medzi ľuďmi alebo o formálny kontakt politikov, či dokonca štátnikov, ako aj frekvencia či dĺžka kontaktov sú samy osebe komunikáciou vzťahu a postoja, a to bez ohľadu na obsah. V psychológii sa to volá proximita. Ani neformálne kontakty sa neudržiavajú bez príčiny. Iba v úplne súkromnej sfére medzi priateľmi a rodinou sa udržujú kontakty pre ne samotné, pre pozitívny pocit z prítomnosti toho druhého. Väčšina neformálnych kontaktov medzi politikmi má selektívny charakter. Keď politik hovorí „môj priateľ ten a ten…”, nejde o skutočné priateľstvo. Aj neformálny kontakt plní funkciu politického signálu. Existujú politickí aktéri, kam patrí aj Putin, s ktorými v nevyhnutnom prípade treba nadviazať formálny kontakt, no určite nie neformálny. Neformálny kontakt je vyjadrením blízkosti, neplní nijakú praktickú rolu. Vezmite si Macronovu návštevu u Putina, ktorý ho nechal sedieť za tým dlhočizným stolom – aj to je nonverbálne vyjadrenie vzťahu. Keď si Putin posadí svoj francúzsky náprotivok na sedem, osem metrov od seba, znamená to, že ho odkazuje do nejakej vzdialenosti.

Lenže prečo mu potom Macron volá?

Ako psychológ mám dve interpretácie.