Denník N

Keď budem veľký, chcem byť nezaradeným poslancom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mať na svojej strane zároveň „jedného z desiatich najinteligentnejších poslancov“, ako sa Igor Matovič vyjadril o Martinovi Beluskom, a zároveň Juraja Šeligu, to už nepôjde.

Slovenský parlamentný systém (aj také existuje) vykazuje niekoľko pozoruhodných znakov. Nemáme iba koalíciu a opozíciu tak ako bežné liberálne či iliberálne demokracie. Od konca prázdnin, po ktorých Igor Matovič ostal a SaS odišla, nám tu utešene bujnejú dve nové kategórie. Reč je o opozícii v koalícii a koalícii v opozícii. To prvé do dokonalosti doviedla Sme rodina, to druhé časť ĽSNS.

No je tu aj piata kategória. Z času na čas, keď opadá lístie a padajú vlády, sa ukáže sila nezaradených. Teda poslancov, ktorí z rôznych príčin opustili materskú stranu alebo hnutie. Ak ho majú, môžu si dovoliť hlasovať podľa najlepšieho svedomia.

Ak nič také ako svedomie nemajú, nič to, ich pozícia je ešte komfortnejšia. Môžu sa venovať aktivite, ktorú sme poznali v divokých 90. rokoch – výpalníctvu. Neskôr sa vžil priliehavejší pojem – zobchodovanie. Svoju podporu jednému alebo druhému bloku jednoducho nezaradení podmienia viac či menej nehoráznymi požiadavkami. (Sú aj nezaradení, ktorí majú rozumné podmienky, napríklad Tomáš Valášek či Miroslav Kollár, tých je však menšina.)

Aj teraz, pred hlasovaním o dôvere vláde sa hľadá bájne číslo 76. Časť spoľahlivých nezaradených, napríklad Ján Mičovský, koalíciu podporí. Svoju chvíľkovú slávu si však opäť raz budú užívať nepredvídateľní otec a syn Kuffovci, Tomáš Taraba, Martin Čepček a Slavěna Vorobelová. Od každého hlasu týchto odpadlíkov bude závisieť osud vlády.

Aby divoká jazda nebola ani trochu predvídateľná, platí ešte jedna úmera.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie