Denník N

Pád vlády neznamená bezvládie. Aké sú možnosti, keby Hegerov kabinet neprežil hlasovanie o dôvere

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po vyslovení nedôvery vláde by ju musela prezidentka podľa ústavy odvolať, jej následné možnosti sú však pestrejšie. Mohla by napríklad poveriť Hegerovu vládu, aby pokračovala ako vláda v demisii, alebo by mohla menovať iného premiéra s úradníckou vládou. To by však mohlo zmobilizovať parlament k tomu, aby odhlasoval predčasné voľby.

Aktualizované 13. 12. krátko pred hlasovaním: Pád vlády Eduarda Hegera nebol nikdy tak blízko ako teraz. O jej odvolávaní začal parlament rokovať už vo štvrtok minulý týždeň, dnes o 11.00 h sa koná hlasovanie. Sám premiér priznáva, že je v parlamente dosť poslancov na to, aby vládu položili.

Na odvolanie vlády treba podľa ústavy najmenej 76 hlasov, momentálne môže byť pripravených tento návrh podporiť 76 či 77 zákonodarcov. Čo by sa stalo bezprostredne po páde vlády a aké scenáre by mohli nasledovať?

Ústava píše, že návrh na vyslovenie nedôvery vláde prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Tento bod je splnený, návrh podalo 30 poslancov SaS a Hlasu, teda presná pätina parlamentu.

Vláda v demisii

Ak by parlament naozaj vyslovil nedôveru premiérovi a tým celej vláde, prezidentka Zuzana Čaputová nebude mať na výber, vládu musí podľa ústavy odvolať. Neznamená to však, že nastane bezvládie. Vláda bude v demisii a bude pokračovať v 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hegerova vláda

Zuzana Čaputová

Slovensko

Teraz najčítanejšie