Je 1,7 miliardy eur za obchvat dobrá cena? Nevedno, štát tají, čo presne kupuje
Ponuky v tendri na obchvat Bratislavy sú nižšie ako pôvodný odhad, zmenilo sa však aj zadanie.
Nová pohodlná diaľnica okolo Bratislavy aj s jej napojením na Dunajskú Stredu má daňových poplatníkov vyjsť na približne 1,7 miliardy eur.
Súťaž
- O stavbu 59 km pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu súťažili štyri konzorciá okolo firiem Vinci, Cintra, Hochtief a Strabag.
- Najnižšiu cenu prinieslo konzorcium pod vedením španielskej stavebnej firmy Cintra. Na našom trhu doposiaľ veľké zákazky nerobila. Pôsobí v Kanade, Chile, Írsku, Spojených štátoch, Portugalsku a, samozrejme, v Španielsku. Momentálne prevádzkuje podľa Wikipédie 23 diaľnic v celkovej dĺžke takmer 3-tisíc kilometrov.
- V konzorciu dopĺňa firmu Cintra rakúsky Porr a investičný fond Macquarie Capital Group. Spoločne núkajú, že obchvat postavia a budú sa oň 30 rokov starať výmenou za ročnú splátku v hodnote 56,72 miliónov eur. Počas 30 rokov by tak víťazovi štát vyplatil odhadom 1,7 miliardy eur. Úroky sa však časom môžu meniť.
- Druhú najnižšiu ponuku prinieslo konzorcium okolo Vinci s ročnou splátkou 69,01 milióna eur, nasleduje Hochtief so splátkou 76,78 milióna eur a napokon Strabag s cenou 91,04 milióna eur.
To je cena, za ktorú núka autostrádu pre štát postaviť konzorcium firiem Cintra, Porr a investičného fondu Macquarie Capital Group. S touto cenou sa nominovalo na víťazstvo, keďže zvyšní traja záujemcovia boli drahší. Informoval o tom v pondelok minister dopravy Ján Počiatek.
„Súťaž vygenerovala výrazne lepšie ceny, ako sa očakávalo,“ skonštatoval minister. Bola to pritom vláda Smeru, ktorá chcela nedávno odvolávať Jána Figeľa z postu podpredsedu Národnej rady, pretože lacno staval diaľnice.
V prípade obchvatu podliezol víťaz z tendra pôvodné predpoklady takmer trojnásobne. Rátalo sa totiž, že autostráda môže vyjsť aj na vyše 4 miliardy eur.
Môže to mať aj logické vysvetlenie.
Diaľnica, ktorú stavbári v Počiatkovej súťaži naceňovali, je už celkom iná než tá, s ktorou sa rátalo v pôvodných prepočtoch.
Jazdné pruhy preriedili
Čo sa stalo? Napríklad na mnohých miestach, kde mala mať cesta šesť pruhov, sú zrazu už len štyri.
„Teraz už ministerstvo s výnimkou mimoúrovňových križovatiek počíta so štvorpruhom,“ napísal nedávno bývalý Figeľov šéf stratégie na ministerstve dopravy a aktuálne analytik INEKO Ján Kovalčík na portáli etrend.sk.
Presné detailné údaje o nových požiadavkách na obchvat sú však naďalej tajné. Len niekoľko ľudí na ministerstve dopravy a súťažiaci stavbári tak dnes reálne vedia, čo si vlastne štát plánuje objednať.
Bez týchto informácií nie je možné jasne posúdiť, či je diaľnica za ponúkanú cenu pre štát výhodná.
V každom prípade by mal teraz nasledovať vládny prepočet, ktorý porovná náklady na vytendrovanú PPP verziu diaľnice a odhad nákladov, za ktoré by diaľnicu postavil a spravoval štát.
Zákon hovorí, že PPP kontrakt smie vláda podpísať, ak takýto prepočet odobrí aj ministerstvo financií.
Zmenili sa úroky?
V sume 56 miliónov eur ročných splátok sú už aj úroky, za ktoré si na diaľnicu víťaz požičia, ako aj 30-ročná prevádzka a údržba autostrády. Výsledná cena je sumár splátok, ktoré bude za služby stavbárov splácať štát. Tento systém sa volá PPP.
Veľký podiel na konečnej sume tak majú úroky z úverov, ktoré si na diaľnicu víťaz zoberie. Keďže v poslednom roku úroky na trhu klesli, tendrovú cenu to oproti starším odhadom prirodzene stlačilo.
Všeobecne však platí, že súkromník si požičiava drahšie než dôveryhodnejší dlžník – štát. Stavať za štátne by tak malo byť lacnejšie. Výhodou PPP zasa je, že môže byť rýchlejšie a stavba efektívnejšia, ako keby ju realizoval štát.
Čo presne však stojí za cenovým odskokom medzi najlacnejším v tendri a vyše štvormiliardovým pôvodným odhadom v tomto PPP, sa máme pýtať toho, kto tento odhad robil na tlačovke ministerstva dopravy. Odhad robili štátom vybraní poradcovia. Teraz mu zrejme tí istí radcovia budú asistovať s analyzovaním ponúk, ktoré ministerstvo dopravy na obchvat dostalo, a pri ďalších krokoch v príprave projektu na jeho ceste na odsúhlasenie vláde.
Bude aj menší obchvat prázdny?
Nech už by bola cena za obchvat akákoľvek, dopravu v Bratislave zrejme odľahčí málo. Doteraz známe odhady hovoria, že na obchvat vzdialený od centra sa presunie len minimum áut.
„Len 17 percent áut prechádza cez Bratislavu. Tento tranzit sa delí na dva prúdy. Z nich 9 percent smeruje na Maďarsko a Rakúsko. Zvyšných 8 percent ide do Česka. Keďže nový projekt nezahŕňa ešte tunel Karpaty, kým sa postaví ten, obchvat odkloní iba 9 percent dopravy z hlavného mesta,“ povedal pred časom bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.
Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček naznačuje, že má aktuálne dáta, ktoré hovoria niečo iné, no nemôže ich zverejniť, kým prebieha súťaž stavbárov.
Tajomník tiež zvykne argumentovať, že štátne peniaze na stavbu nie sú, eurofondy sa na ňu dajú použiť len ťažko a chceme z nich stavať iné projekty. Hovorí o tom, že diaľnicu treba, pretože zápchy v ranných a poobedňajších špičkách sú neúnosné.
V samotnej analýze, ktorú pripravili poradcovia ministerstva dopravy pred pár mesiacmi a ktorá posudzovala pôvodné plány autostrády, sa píše, že Prístavný most aj s obchvatom skolabuje.
Najnovšie to vyzerá tak, že všetky údaje – aj o tom, či obchvat vôbec potrebujeme a je hodný čo i len eura – môže verejnosť uvidieť v januári. Vtedy by ministerstvo dopravy investíciu rado aj uzatvorilo.
Kým sa rozhoduje o tom, ako ďalej s obchvatom a či teda bude, v plnom prúde sa vykupujú pozemky pod plánovanú autostrádu. Má sa na ne minúť takmer 300 miliónov eur a viacero takýchto parciel vlastnia ľudia, ktorí sú známi z obchodovania s pozemkami pod budúcou automobilkou Jaguar pri Nitre.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
