Denník N

Nie každý človek si môže vyberať, čo bude v živote robiť. Aj ľudia v sexbiznise si zaslúžia rešpekt, hovorí riaditeľka OZ Odyseus

Dominika Jašeková. Foto - D. J.
Dominika Jašeková. Foto – D. J.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dominika Jašeková je riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa okrem iného venuje aj podpore tolerancie a búraniu predsudkov voči ľuďom pracujúcim v sexbiznise.

V spoločnosti podľa nej vládne falošná predstava, že ide výlučne o ľudí, ktorí užívajú drogy. No nie je to tak. „Máme napríklad klientku, ktorá je slobodná matka troch detí. Sexuálne služby poskytuje väčšinou vonku na ulici. Nemá nikoho, kto by jej pomohol so starostlivosťou o deti, a túto prácu si zvolila ako možnosť, ktorá jej dáva istú flexibilitu a zároveň jej poskytuje financie v dostatočnom množstve na to, aby mohla zaplatiť bývanie, škôlku a zabezpečiť všetko, čo jej deti potrebujú,“ opisuje v rozhovore.

OZ Odyseus sa snaží prispieť k prekonávaniu mýtov a stereotypov, ktoré ľuďom v sexbiznise ubližujú a ohrozujú ich.

Sú prostitúcia a sexbiznis jedno a to isté?

Sú to dve rozdielne veci. Pojem sexbiznis vychádza priamo z komunity ľudí, ktorí v ňom pracujú a ktorí takto nazvali svoju prácu. Zjednodušene síce platí, že v oboch prípadoch ide o poskytovanie sexuálnych služieb za peniaze alebo inú odmenu, no dôležité sú pritom dve veci: odmena a predovšetkým súhlas medzi dvoma alebo viacerými osobami. Bez súhlasu nejde o prácu (sexbiznis), ale o prostitúciu, ktorá je nedobrovoľným poskytovaním svojho tela na sexuálne služby. V takom prípade ide o obchodovanie s ľuďmi, ktoré je u nás trestným činom.

Bez toho, aby sme sexbiznis romantizovali cez filmy ako Pretty Woman alebo Veľa šťastia, pán Veľký, zaujíma ma, akí ľudia v sexbiznise pracujú.

Sú to ľudia ako mnohí iní. Veľmi pravdepodobne sú medzi nimi aj takí, ktorých možno denne stretávate v autobuse, na ulici, priechode pre chodcov alebo v obchode. Sú medzi nimi matky, ktorých deti chodia s vašimi deťmi do škôlky alebo do školy. Sú to ľudia z každej sociálnej vrstvy a vekovej skupiny. A samozrejme, nie sú to len ženy. Sú medzi nimi aj muži, ako aj transrodové alebo nebinárne osoby.

V spoločnosti vládne falošná predstava, že ide výlučne o ľudí, ktorí užívajú drogy. Nie je to tak. Máme napríklad klientku, ktorá je slobodná matka troch detí. Sexuálne služby poskytuje väčšinou vonku na ulici. Nemá nikoho, kto by jej pomohol so starostlivosťou o deti, a túto prácu si zvolila ako možnosť, ktorá jej dáva istú flexibilitu a zároveň jej poskytuje financie v dostatočnom množstve na to, aby mohla zaplatiť bývanie, škôlku a zabezpečiť všetko, čo jej deti potrebujú.

Hrdina spomínaného filmu Veľa šťastia, pán Veľký, mladý muž pracujúci v sexbiznise, v jednom dialógu so svojou klientkou hovorí aj o tom, že nie každá objednávka jeho služieb sa končí samotným sexuálnym aktom. Občas vraj ide len o vzájomnú blízkosť dvoch ľudí.

Toto môžem len potvrdiť. Aj z rozhovorov s našimi klientkami, najmä takými, ktoré túto prácu robia dlhodobo, teda viac ako 10 alebo 15 rokov, vyplýva, že si s niektorými zo svojich pravidelných zákazníkov časom vytvorili bližší, možno povedať, až blízky vzťah, ktorý nie je iba o poskytnutí sexuálnych služieb za peniaze. V niektorých prípadoch je to aj o opore, o sprevádzaní v ťažkých situáciách, o vypočutí a o pozornosti, ktorú dotyčný človek nedostáva inde, a tak ju hľadá v takejto forme služby.

Ilustračné foto – OZ Odyseus

Aké zvyčajne bývajú dôvody, ktoré ľudí vedú práve k tomuto druhu práce?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Slovensko

Teraz najčítanejšie