Každodenné problémy LGBTI+
Diskusia o právach LGBTI+ sa na Slovensku odvíja od otázky „riešenia praktických problémov“. Nedávna dvojitá vražda na tejto veci veľa nezmenila. Pre väčšinu politickej elity to bol exces, ktorý so statusom LGBTI+ komunity nesúvisí. Tieto otázky sú však prepojené väčšmi, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Autor je právnik, odborník na ľudské a menšinové práva,
veriaci katolík, v cirkevnom manželstve vychováva štyri deti
Návrhy na legalizáciu vzťahov párov rovnakého pohlavia sú odôvodnené potrebou riešiť každodenné problémy týchto osôb, ako sú dedenie, prístup k zdravotnej dokumentácii, dohľad nad spoločne vychovávanými deťmi a podobne. A sú aj odmietané v tejto rovine, poukazovaním na rôzne krkolomné alternatívy usporiadania týchto otázok.
Ako keby cieľom štátu nebolo život občanom uľahčiť, ale čo najviac skomplikovať a zbyrokratizovať. Snaha o uznanie párov rovnakého pohlavia registrovanými partnerstvami alebo sobášmi v tomto kontexte vyznieva ako výstrednosť, ktorá sa týka len malého počtu ľudí, a ani pre nich to nie je najdôležitejšia otázka.
Lenže je tu jeden vážny praktický problém, ktorý sa týka každého a ktorý je zatiaľ neriešený. Veľa LGBTI+ ľudí je vystavených v každodennom živote rôznej forme šikany, posmeškom, verbálnym a dokonca fyzickým útokom.
Málokedy sa to skončí tak tragicky ako v bare Tepláreň, ale aj iné formy obťažovania môžu mať veľmi negatívny dosah na život dotknutých osôb. Útoky zasahujú do ich práva na dôstojný život, musia sa obávať o svoju bezpečnosť, čo vedie ku skrývaniu svojej identity na verejnosti. Nehovoriac o skrývaní sa v škole, na pracovisku, v širšej rodine alebo aj sám pred sebou. To všetko vplýva na vysoký výskyt depresie a iných duševným porúch a na počet samovrážd medzi LGBTI+.
Takéto prenasledovanie nie je iniciované štátom, nedeje sa na základe zákona. Postoj štátu vyjadrený zákonmi však má na verejnosť veľký vplyv. A práve vyčleňovaním LGBTI+ z uznaných foriem spolužitia vydáva štát jasný signál o tom, že nie sú rovnocennými členmi spoločnosti.
