Päťdesiat čiarok na ulici Pylypa Orlyka. Reportáž z Chersonu, kde Rusi mučili ľudí
Reportáž o príchode ruského sveta do Chersonu
V jednej z troch mučiarní, kde ruskí vojaci týrali ukrajinských obyvateľov Chersonu počas okupácie, strávime iba chvíľu. Na rozdiel od niekoľkých desiatok Ukrajincov, ktorých väznili niekoľko dní, týždňov až mesiacov.
Je to v podzemí a je tam tma a chlad. Nefunguje elektrina ani kúrenie. Sme pod domom v centre Chersonu na ulici Pylypa Orlyka číslo 15 na pravom brehu rieky Dnipro. Z ľavej strany rieky ruskí vojaci strieľajú z mínometov a snajperských pušiek. Pred mesiacom potupne ustúpili, a tak aspoň terorizujú mesto.
Desivý život prokurátora Manka
Ulicou sa pravidelne ozývajú výbuchy, nezáleží na tom, či je deň alebo noc. Podzemné priestory domu číslo 15 nám ukazuje prokurátor Jaroslav Manko. Také desivé miesto až do vojny nikdy nevidel. Spolu s kolegami teraz pracuje sedem dní v týždni, 24 hodín denne. Zahltení podozreniami z vojnových zločinov sa nestíhajú venovať ničomu inému ako vojnovým zločinom.
Keď ruský prezident Vladimir Putin vo februári oznámil, že začína „špeciálnu vojenskú operáciu“, vysvetľoval to tým, že chce ochrániť ruskojazyčné obyvateľstvo na Ukrajine.
Teraz sa pozeráme, ako to prebiehalo v Chersone, kde miestna prokuratúra zbiera dôkazy napríklad aj o tom, ako unesení Ukrajinci žili v temnote s vrecami na hlave. Bez toalety, len tak pohodení na zemi. Jesť im dávali odpadky.
„Raz za deň im dali jedlo, ak sa to dá nazvať jedlom. Niečo také by ste nedali ani zvieratám,“ vysvetľuje prokurátor. Väčšinou to boli zvyšky jedál po príslušníkoch ruskej tajnej služby FSB alebo proruských separatistoch zo samozvanej Doneckej alebo Luhanskej republiky. Bývali na prvom poschodí a v podzemí držali svojich väzňov.
Ruská mučiareň 21. storočia
Cherson na juhu Ukrajiny obsadili Rusi už krátko po 24. februári. Ukrajinci ho oslobodili 11. novembra. Temná pivničná miestnosť v centre mesta poskytuje silnú predstavu o tom, čo sa dialo medzi týmito dátumami.
Na stenách v podzemí sú stále viditeľné stopy po utrpení obetí teroru. Ktosi si robil
