Denník N

Nebuďme prekvapení, ak boli nemeckí Ríšski občania napojení na Rusko, hovorí politológ

Zatýkanie členov Ríšskych občanov v Karlsruhe. Foto - TASR/AP
Zatýkanie členov Ríšskych občanov v Karlsruhe. Foto – TASR/AP

Nemeckí policajti podnikli masívny záťah proti hnutiu, ktoré chcelo uskutočniť útok na bundestag a vziať si niektorých poslancov ako rukojemníkov. Politológ Jan Charvát, ktorý sa špecializuje na extrémizmus a krajnú pravicu, vysvetľuje, aké sú korene hnutia Ríšski občania.

Na čo sa okrem iného pýtame:

  • Kto je typickým zástupcom Ríšskych občanov?
  • Bol plánovaný útok mienený vážne?
  • V čom zlyhávajú nemecké bezpečnostné zložky?
  • Akú rolu v tom hrá Putinov režim?

Kto sú Ríšski občania?

Ide o pomerne široké hnutie, ktoré pozostáva z viacerých skupín. Tie v zásade prepája len to, že odmietajú legitimitu súčasného Nemecka. Korene tohto hnutia siahajú až do 80. rokov 20. storočia, ich predstava vychádza zo špecifického čítania zákonov, ktoré sa v 70. rokoch týkali vzťahov medzi západným a východným Nemeckom a ktoré ľudia začali interpretovať tak, že západné Nemecko, v ktorom žili, nie je legitímne. Nadväzovali na pôvodnú Nemeckú ríšu zvyčajne v hraniciach do konca prvej svetovej vojny, ale nepanuje na tom stopercentná zhoda.

Koho toto hnutie priťahuje?

Po dlhý čas priťahovalo rozdrobených monarchistov, antisystémovo nastavených ľudí, konšpiračných teoretikov a postupne sa doň začali pridávať aj ľudia z krajnej pravice. Prejavilo sa to tak, že medzi konšpiračnými teóriami začali prevažovať tie o židovskom sprisahaní, židovskom vplyve, o tom, že Nemecko je kolóniou – aj po roku 1989 – vytvorenou západnými spojencami pod židovskou nadvládou.

So zmenou situácie sa tam začali objavovať aj rasistické a antiimigračné teórie. Nakoniec zhruba od roku 2014 si nemecká polícia začala všímať, že sa v tomto prostredí prejavuje zbraňový fetišizmus, ktorý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie