Tomáš Vasilko
V lete 1999 schválili americké bezpečnostné služby odpočúvanie členov vlád a milícií vo viacerých krajinách západnej a strednej Afriky, kde v tých časoch prebiehali konflikty. Keď vyhodnotili získané informácie, prekvapila ich jedna vec.
Kontext vojny bol v každej krajine iný, no opakovalo sa tu jedno meno: Viktor But.
Išlo o ruského obchodníka so zbraňami, ktorý dodával zbrane rôznym stranám konfliktu. Dokonca v štátoch ako Angola podporoval obe strany občianskej vojny.
„Ak by som to nerobil ja, robil by to niekto iný,“ reagoval na to neskôr pre New Yorker But.
„Ak by sa zaoberal legálnymi komoditami, bol by jedným z najväčších svetových obchodníkov. Je to fascinujúca a veľmi deštrukčná osobnosť. My sme sa snažili priniesť mier a But prinášal vojnu,“ povedal v roku 2003 podľa New York Times Magazine vtedajší afrikanista americkej Národnej bezpečnostnej rady Gayle Smith.
Zbrane ako kalašnikovy či rakety zem-vzduch zo skladov bývalého Sovietskeho zväzu a východnej Európy dodával aj krajinám, kde to zakazovali sankcie.
Vymysleli lesť
Američania sa ho snažili zastaviť, no dlho nevedeli ako. Zablokovali mu aktíva, no nemali ho ako chytiť. V roku 2002 bol na neho vydaný zatykač v Belgicku, no ušiel. Mal niekoľko pasov a pohyboval sa v krajinách ako Spojené arabské emiráty, Južná Afrika či, samozrejme, Rusko.
Američania však napokon na neho vymysleli lesť. Na ostrove Curacao v Karibiku sa v roku 2008 ich agenti protidrogového úradu DEA stretli s Butovým spolupracovníkom. Vydávali sa za príslušníkov kolumbijskej krajne ľavicovej teroristickej organizácie FARC a zháňali protivrtuľníkové strely.
Obchod mali dohodnúť osobne s Butom v Thajsku. Keď mu v hoteli v Bangkoku povedali, že jeho zbraňami chcú zostreliť americké vrtuľníky v Kolumbii, odvetil: „Máme rovnakého nepriateľa.“
Keď But súhlasil s tým, že im dodá zbrane, do izby vtrhli thajskí policajti a príslušníci americkej DEA, aby ruského obchodníka zatkli. „Myslím, že toto je koniec,“ povedal jednému agentovi, keď ho odvážali preč.
Úplný koniec to však pre Buta nie je. Hoci ho po dvoch rokoch vydali z Thajska do USA, kde ho v roku 2012 odsúdili na 25 rokov väzenia za sprisahanie s cieľom zabiť amerických občanov, pomoc teroristickej organizácii a dodávku protilietadlových striel, But si neodsedel ani polovicu. V piatok ho Američania predčasne prepustili výmenou za americkú basketbalistku Brittney Grinerovú, ktorú Rusi odsúdili na 9 rokov za to, že u nej našli marihuanovú tinktúru. Vo väzení strávila desať mesiacov.
K výmene väzňov došlo v Spojených arabských emirátoch. But, ktorý má dnes 55 rokov, vyšiel z lietadla a objal sa s ruskými predstaviteľmi. Rusi celý čas bojovali za to, aby Američania Buta prepustili, a tvrdili, že jeho odsúdenie je nespravodlivé.
Bol najznámejším Rusom, ktorý bol vo väzení v USA. But krátko po prepustení dal rozhovor televízii RT, ktorá ho využila na to, aby v titulku šírila fámy o rusofóbii v amerických väzniciach (But nič také nepovedal).
When you know no one reads beyond the headlines. #DisinfoTricks. pic.twitter.com/7f9yfnTAFl
— Christo Grozev (@christogrozev) December 9, 2022
Mal vlastnú flotilu lietadiel
Na slobodu sa dostal nielen najvýznamnejší Rus v amerických väzniciach, ale aj jeden z najvýznamnejších obchodníkov so zbraňami za posledných 30 rokov. But využil pád Sovietskeho zväzu a železnej opony, aby rozbehol svoj biznis.
Pochádzal z Dušanbe, ktoré je dnes hlavným mestom Tadžikistanu. Ako 18-ročný narukoval do armády. Po prepustení študoval na Vojenskom inštitúte pre cudzie jazyky v Moskve, ktorý sa často označuje za školu, odkiaľ pochádzajú mnohí agenti ruskej vojenskej tajnej služby GRU. But odmietal, že by niekedy slúžil v tajných službách, aj keď podľa odborníkov je pravdepodobné minimálne to, že k nim mal blízko.
But má talent na jazyky, údajne už ako dieťa vedel esperanto a v škole sa naučil po portugalsky, arabsky aj jazyk farsi.
Po páde Sovietskeho zväzu sa dostal k vojenským sovietskym dopravným lietadlám Antonov a Iliušin, ktorým nerobí problém pristáť aj na provizórnych letiskách v afrických džungliach. Jeho prepravná spoločnosť Air Cess mala na vrchole až 60 lietadiel.
Vďaka tomu rozbehol svoj biznis vo veľkom a označoval sa za jedného z najväčších, ak nie najväčšieho obchodníka so zbraňami rôzneho druhu na svete.
„Existuje veľa pašerákov zbraní. Rozdiel medzi nimi a Viktorom Butom je ten, že on vlastnil flotilu súkromných lietadiel. Ľudia sa môžu pýtať: Bol najväčší pašerák zbraní? Ja ho vidím ako jedného z najväčších prepravcov zbraní,“ povedal podľa ABC News Rob Zachariasiewicz, bývalý agent DEA, ktorý ho pomohol zatknúť v Thajsku.
But dodával zbrane do rôznych štátov, ale asi najviac do Afriky. Bol blízkym spolupracovníkom libérijského diktátora Charlesa Taylora, ktorého medzinárodný súd odsúdil za vojnové zločiny. Zbrane dodával do Sierry Leone, Sudánu, Líbye, Angoly, Alžírska, Demokratickej republiky Kongo či Rwandy. Jeho lietadlá si z týchto krajín často odvážali diamanty.
Takisto ho obviňovali, že obchoduje aj s Al-Káidou a Talibanom, to však odmietal. Povedal, že do Afganistanu dovážal zbrane iba pre protitalibanskú opozíciu. Jedno takéto lietadlo v roku 1995 Taliban aj s posádkou uniesol. Neskôr sa jeho ľudia dostali na slobodu.
Russian state propaganda outfit Tass shares FSB video footage of today’s prisoner exchange of Brittney Griner and Viktor Bout. pic.twitter.com/5xx4tW4VA5
— Christopher Miller (@ChristopherJM) December 8, 2022
Obchodník so smrťou
Dnes sa mu hovorí aj obchodník so smrťou. Za tento výraz môže ďakovať bývalému britskému štátnemu tajomníkovi na ministerstve zahraničných vecí Petrovi Hainovi.
„But je hlavný obchodník so smrťou, ktorý šéfuje sieti lietadiel a zásobovacích trás, berie zbrane z východnej Európy, najmä Bulharska, Moldavska a Ukrajiny, a dováža ich do Libérie a Angoly,“ povedal v roku 2003 v britskom parlamente Hain.
Butov príbeh voľne inšpiroval aj film Obchodník so smrťou v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom z roku 2005.
„Viktor But je v mojich očiach jeden z najnebezpečnejších mužov na svete,“ povedal v roku 2010 Michael Braun, bývalý šéf operácií americkej DEA pre CBS News.
Podľa mnohých odborníkov však dnes už nemá taký význam, pretože strávil 14 rokov za mrežami. Pre Kremeľ je však jeho prepustenie veľké víťazstvo, ako to napísal aj britský odborník na Rusko Mark Galeotti.
Podľa neho si ruské tajné služby ctia tradíciu ešte z čias KGB, že sa snažia „svojich“ ľudí dostať von. Na to využili zadržanie americkej basketbalistky za marihuanovú tinktúru, ktorá sa tak de facto stala rukojemníčkou. V ruskom väzení je aj bývalý americký mariňák Paul Whelan, ktorý dostal 16 rokov za údajnú špionáž. Rusko ho môže vymeniť za svojho občana, ktorý je momentálne v americkom väzení.
„But už viac pre Rusov nemá skutočnú hodnotu. Jeho kontakty sú staré, jeho vedomosti zastarané, jeho kapacita cestovať nulová. Môže vyučovať nových agentov alebo jednoducho len zmizne do pohodlného dôchodku. V každom prípade sa stane symbolom záväzku a oddanosti Moskvy voči svojim ľuďom. Dokonca aj v súčasnom prostredí konfrontácie dostane to, čo chce – či už férovo, alebo podvodom,“ napísal Galeotti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
