Denník N

Z úspešnej športovkyne je mama samoživiteľka. Česká atlétka Zuzana Bergrová si otca pre svoje dieťa vybrala z katalógu na klinike

Zuzana Bergrová. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Zuzana Bergrová. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Bývalá česká vrcholová športovkyňa Zuzana Bergrová sa v 36 rokoch rozhodla pre oplodnenie darcovskými spermiami. Svojho syna vychováva sama.

„Keď bola možnosť predísť možným rizikám, prečo by som to neskúsila? Mala som vo svojom okolí ženy, ktorým ušiel vlak a ktoré to mrzelo,“ hovorí o svojom rozhodnutí Bergrová. „Cítila som, že mám obrovskú vnútornú túžbu o niekoho sa starať a niekomu niečo dávať.“

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako jej rozhodnutie mať sama dieťa prijala rodina;
  • či ju niekto od tehotenstva odrádzal;
  • s akými predsudkami sa stretáva ako slobodná matka;
  • čo ju na materstve najviac vyčerpáva;
  • ako sa jej telo zmenilo po pôrode.

Mám viacero kamarátok, s ktorými sa rozišiel partner vo veku, keď uvažovali o dieťati. V jednom momente sa ocitli samy bez perspektívy založiť si rodinu. Vy ste si rodinu založili sama. Ako k tomu došlo?

Stalo sa mi niečo veľmi podobné ako vašim kamarátkam. Mala som 35 rokov a zostala som single. Skončil sa môj vzťah, ktorý bol dlhodobo veľmi komplikovaný. Jedným z hlavných dôvodov bol práve nesúlad v predstavách, či mať deti alebo nie. V tej chvíli som si už bola istá, že to nie je niečo, o čo by som chcela prísť.

Myslím si, že keby som nemohla mať deti pre zdravotné dôvody, tak by som si svoj život dokázala predstaviť aj bez detí, vynahradila by som si to svojimi aktivitami a záujmami. Ale keď tá možnosť na mojej strane bola, nechcela som, aby mi ušiel vlak. Preto som sa to rozhodla riešiť. Nechcela som však ísť tou cestou, že budem s niekým len pre to, aby som mala dieťa. Vzťahy sú komplikované aj bez detí, keď s partnerom či partnerkou nie ste naozaj rád či rada. Ja jednoducho nie som schopná byť vo vzťahu, ktorý nie je prínosný, len pre to, aby som nebola sama. Tak som o tom začala premýšľať.

V tom období sa ma aj rodičia akoby náhodne začali pýtať na dieťa a nenápadne mi dávať najavo, že keby som sa rozhodla mať dieťa, tak by ma podržali. Pritom vôbec nevedeli, že o tom uvažujem. Začala som sa teda rozhliadať po možnostiach a rozhodla som sa ísť do toho.

Rozhodli ste sa pre umelé oplodnenie spermiami od neznámeho darcu. Aký bol celý ten proces?

Veľmi rýchly. Očakávala som, že to bude trvať dlho. Myslela som si, že celý ten proces od toho, že máte niekam ísť, dať sa vyšetriť, cez všetky tie procedúry bude trvať aspoň rok. Zároveň som očakávala, že sa natiahne aj tým, kým to vyjde a ja zostanem tehotná.

Poznám zo svojho okolia ľudí, ktorí podstupovali asistovanú reprodukciu, čo, samozrejme, trvalo dlho. Tam však zohralo úlohu to, že sa im nedarilo počať prirodzene a že teda mali nejaký zdravotný problém. Ten som ja nemala. Ak by do toho všetkého nevstúpil covid, ktorý mi celý proces predĺžil o dva-tri mesiace, tak medzi prvou návštevou kliniky po moje otehotnenie by uplynuli dva mesiace. Takže to bola v podstate rýchlovka. No viedla k tomu dlhá cesta – roky premýšľania o tom, aká chcem byť mama.

Páry, ktoré chcú podstúpiť umelé oplodnenie, musia absolvovať viacero testov, aby im bol ten proces vôbec umožnený. Z vášho rozprávania sa zdá, že je to veľmi jednoduché.

Nie, tak to vôbec nie je. U mňa bola výhoda,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie