Český týždeň: Česi tento rok chudobneli najviac z krajín OECD a vláda nevie, čo s tým

Prinášame pravidelný český newsfilter – výber toho podstatného, čo sa v Česku udialo za uplynulý týždeň. Udalosti vybral a komentoval editor Českého rozhlasu Plus Kirill Ščeblykin.

Najskôr dva intenzívne roky pandémie, potom energetická kríza ešte umocnená vojnou na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko. Vysokej inflácii a prepadu životnej úrovne čelí veľká časť sveta, a to nielen v Európe. V žiadnej krajine OECD však tento prepad nebol taký výrazný ako v Česku.

Česi si za čas existencie svojho samostatného štátu zvykli na trvalý rast reálnych miezd, ktorý až na výnimky prebiehal kontinuálne. Tento rok sa však podľa odhadov spoločnosti Cyrrus prepadne o 8,3 percenta. Priemerný český zamestnanec sa tak úrovňou svojho života vráti do roku 2018. Na životný štandard z minulého roka mu bude chýbať približne 135 eur.

To pre niekoho na prvý pohľad nemusí byť veľa, rast cien však citeľne vplýva na životy chudobnejších ľudí. Už len preto, lebo výrazne narástli ceny energií a potravín, teda tovaru, na ktorom sa veľmi ťažko šetrí a za ktorý utratia najchudobnejšie domácnosti veľkú časť príjmov. Podľa analýzy hnutia DUHA a Platformy pre sociálne bývanie už desať percent domácností nemá dosť peňazí, aby mohli vykurovať svoje obydlie. V Česku sa začína hovoriť o energetickej chudobe.

Podľa hlavného analytika spoločnosti Cyrrus Víta Hradila má možno už takmer zabudnutá pandémia koronavírusu na infláciu vyšší vplyv než Putinova vojna na Ukrajine. Tohtoročná inflácia je odložený výsledok pumpovania peňazí, ku ktorému vlády pristupovali v najhorších pandemických rokoch.

Opatrenia chránili časť spoločnosti pred pádom do najhoršieho a ťažko vláde vyčítať, že ich robila, i keď zrejme mohli byť cielenejšie a efektívnejšie. Existuje však jeden krok, z ktorého si experti trhali vlasy už vtedy a ktorý sa stáva čoraz väčším problémom aj dnes. Je ním zníženie daní z príjmov fyzických osôb, ktoré presadil Andrej Babiš s pomocou ODS a krajne pravicovej SPD.

Zníženie daní nepomohlo nízkopríjmovým skupinám, pravdepodobne pomohlo zvýšiť infláciu na tohtoročné dvojciferné rekordy a jednoducho nechalo peniaze domácnostiam zo strednej a z vyššej triedy, na ktoré pandémia doľahla najmenej.

Tento rok musí vláda bojovať s energetickou krízou a podporovať domácnosti, čo vedie spolu s dierou v rozpočte po znížení daní k explózii vo verejných financiách. Opäť zvýšiť dane Fialovmu kabinetu navrhuje aj Medzinárodný menový fond, vláda sa však ďalej tvári, že peniaze niekde nájde pomocou škrtania.

Vláda, ktorá chcela dostať Česko medzi najúspešnejšie krajiny na svete, tak hľadá, ako ušetriť na školstve alebo vyhodiť nejakých úradníkov. A to sa Česku z dlhodobého hľadiska iba ťažko oplatí. Pritom práve slabé analytické kapacity českého štátneho aparátu prispievajú k tomu, že v Česku je také náročné efektívne cieliť pomoc ľuďom. Následne to vedie k tomu, že pravicové vlády musia robiť plošné opatrenia.

Skôr než dlhy tak súčasná vláda škrtá budúcnosť Česka, ktoré nebude mať do svojho rozvoja z čoho investovať.

Dostávame sa tak k logickému dôsledku bezmyšlienkovitého zníženia daní, pričom zaň budeme ako spoločnosť – a predovšetkým tí najchudobnejší – platiť horšími verejnými službami. O tom, že je taká politika prerozdeľovaním peňazí od chudobných k bohatším, už nehovoria len ľavicoví komentátori, ale aj analytici investičných spoločností.

Zaujímavé texty:

Napriek emocionálnemu prázdnu by sme mali byť za nadchádzajúce priame voľby najvyššieho ústavného činiteľa vďační. I keď stále nevieme, ako nakoniec dopadnú, stihli už vygenerovať celkom zaujímavú skupinu favoritov. Tých, prirodzene, môžeme vnímať celkom rôzne, rozhodne však nie ako instantný produkt straníckych sekretariátov. 

David Klimeš o tom, prečo tohtoročné prezidentské voľby vyvolávajú intenzívne pocity trápnosti a prečo by z nich Česi mali mať radosť. (Aktuálně)

Orient je v našich rozprávkach často zobrazovaný ako zaostalé a nemoderné miesto, je spájaný s určitou zmyselnosťou či pudovosťou. Zrejme práve preto podľa výsledkov môjho výskumu v českých rozprávkach prevažujú stereotypy brušnej tanečnice a dedinčana s oslom. Oba sú totiž variantom toho istého. Ide o osoby hlúpe, bezmocné, neslobodné, ktoré väčšinou zostávajú v príbehu bezmenné a nedôležité. Keď už v rozprávke dostanú určitý priestor alebo možnosť prejaviť sa, je to najčastejšie formou zmyselného tanca, davového kriku, vtipu alebo lascívneho pohľadu. 

Jiří Kalát rozobral, aké stereotypy o Araboch a Turkoch šíria Lotrando a Zubejda a ďalšie známe klasické rozprávky. (Voxpot)

Na presklených vstupných dverách do neútulnej budovy, ktorú má detská psychiatrická klinika v prenájme, sa píše „STOP-STAV do odvolania“. Úzkou chodbou sa vanie pach zo zle vetranej kuchyne do jedenástich chlapčenských izieb s dvoma až štyrmi lôžkami. Na oknách sú mreže. Pri toaletách chýbajú dvere. Tak vyzerá Detská psychiatrická nemocnica Louny, jedna z troch v Česku. 

Anna Košlerová a Eva Šelepová o tom, ako v Česku detská psychiatria nezvláda nápor pacientov a nedokáže im zaistiť vhodné podmienky. (iRozhlas)

Jan Kopkáš a Jana Šerá dlhodobo bývajú v podnájme v Brne a zatiaľ na tom nechcú nič meniť. Ich životný štýl zodpovedá azda všetkým predsudkom, ktoré si o mileniáloch vytvorila staršia generácia. Jedia avokádo na toaste, radi cestujú a odmietajú si vziať hypotéku. „Nie sme ochotní vrážať peniaze do splátok, to ich naozaj radšej prejeme, precestujeme a utratíme na koncertoch,“ hovorí rodina, ktorá sa pár dní po našej návšteve rozšírila o tretieho člena. 

Na nájomné bývanie sa v Česku stále pozerá cez prsty. Server Aktuálně pripravil špeciál o jeho budúcnosti. (Aktuálně)

Citát týždňa:

„Dostupnosť psychiatrickej starostlivosti skolabovala.“

Primár psychiatrie pre deti a dorast Tomáš Havelka