Denník N

Ivica Jusková zo slávice: Podvedome som cítila, že keď som pekná, tak sa očakáva, že budem aj milá a slušná

Ivica Jusková. Foto N - Vladimír Šimíček
Ivica Jusková. Foto N – Vladimír Šimíček

Ivica Jusková v roku 2005 vyhrala Miss Slovensko, od štrnástich sa venovala modelingu. Ako malá zaspávala pri zvuku violončela, keď jej otec doma cvičil do filharmónie. V dospelosti sa možno aj preto vizuálnu krásu rozhodla hľadať aj cez umenie a v roku 2011 založila obchod so slovenským a českým dizajnom slávica.

Jusková v rozhovore opisuje, ako sa zmierovala so svojou krásou, ako hľadala vnútornú krásu a ako ju zmenili jej dve deti. „Až teraz v posledných rokoch sa učím prijať, že je úplne v poriadku, ak ma niekto nemá rád. Nie všetci ma musia mať radi, čo mi veľmi dlho trvalo vôbec uvedomiť si.“

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo vždy plakala, keď odchádzala robiť modeling do zahraničia;
  • prečo je predsudok, že missky sú len trofeje bohatých mužov;
  • prečo mala rešpekt pred výchovou dcéry;
  • čo je podľa nej krása.

Vaša mama bola baletka a otec je violončelista. Prečo ste sa z takej umeleckej domácnosti rozhodli študovať ekonómiu? Bolo to rebelstvo? 

Vôbec nie, ja som bola vždy poslušná dcéra. Teraz po tridsiatke sa opäť vraciam k sebe. Človek by teraz spätne aj mal chuť rebelovať, ale v tomto veku to už asi stráca význam. Vyrastala som obklopená umením a krásou. Oco večer cvičil a ja som skoro každý deň zaspávala pri zvuku violončela. Možno ma to vtedy aj otravovalo, ale teraz viem, že to na mňa malo vplyv a niečo hlboko vnútri to vo mne kultivovalo.

Skúšali ste tanec alebo hudbu?

Chodila som na klavír, oco povedal, že mám dlhé prsty, tak by zo mňa mohla byť dobrá klaviristka. Ale nebavilo ma to, preto ani ja teraz nechcem tlačiť mojich chlapcov do aktivít, ktoré ich nelákajú. Nechodia zatiaľ na žiadne krúžky, aj keď pár pokusov už bolo. Som antikrúžkový rodič a ony sú antikrúžkové deti. Chcem ich podporovať v tom, čo ich baví a zatiaľ len pozorujeme, objavujeme a rozprávame sa o tom, čo to bude. Pamätám si, ako som raz večer cvičila na klavíri, keď práve oco pozeral televízne noviny a nehral na violončele. Pozerala som pri tom von oknom, ako moji kamoši hrali basketbal a hrozne som chcela ísť za nimi. Ale to, čo ma lákalo, bolo divadlo.

Hrávali ste? 

Desať rokov som chodila do bratislavskej divadelnej školy Ludus, chcela som ísť aj študovať herectvo. Ale rodičia z toho neboli nadšení. Pred 20 rokmi pre hercov nebolo toľko práce a vedeli, že umelci to majú veľmi ťažké, aby sa uživili. Tato je nadšenec, práca ho naozaj baví a živí – hrá prvé čelo vo filharmónii, je zakladajúcim členom Moyzesovho kvarteta, ktoré funguje už 47 rokov. Je profesor a vyučuje na VŠVU, hoci je už na dôchodku, organizuje festivaly. Ale to sa nepodarí každému a chápem, že každý rodič chce pre svoje deti lepšiu budúcnosť, ako mal on.

Takže vás odhovorili od divadla a nahovorili na ekonomickú univerzitu? 

Nie, vôbec nie. Chodila som na gymnázium, moja najlepšia kamoška išla na túto školu, vtedajší priateľ tam už študoval, tak som išla aj ja. Vtedy som vôbec nevedela, čo chcem robiť, na strednej som nenašla svoje smerovanie. Študovala som marketing, bolo to natoľko všeobecné, že som si tam ešte mohla rozmyslieť, čo vlastne chcem robiť. Nejako som iba plávala s prúdom.

Prečo? 

V tom veku sa človek akoby úplne stratí. Na svojich deťoch vidím, že keď sa malý človek narodí, je totálne svoj. Sú bezprostredné, nič pre nich nie je komplikované, je im jasné, čo ich baví a čo nie. My dospelí by sme ich mali viac-menej sprevádzať, vysvetľovať, určovať hranice, ísť príkladom. No veľakrát sme vo výchove aj rázni a nevedome ich naučíme vzorce správania, ktoré sa síce neskôr vedia preučiť, ale je za tým veľa odvahy, energie, sebalásky a pochopenia. Napríklad, že treba pozdraviť, byť slušný, pekný, usmievať sa a nebyť ofučaný.

Aj vy ste to tak mali? 

Áno. Vždy som mala pocit, že tá vonkajšia krása ma predikuje k tomu, aby som bola poslušná. Keď vizuálne pekne vyzerám,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Silné ženy

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie