Hrozí, že ďalšia reforma školstva sa skončí fiaskom. Odborníci sa dohadujú, ako rozdeliť základnú školu

Ministerstvo školstva sa pred dvoma rokmi po rokoch pomerne odvážne pustilo do reformy učiva v školách. Sľubovalo, že od základov prekopú preplnené a zastarané učebné osnovy. Dnes deťom kážu učiť sa rôzne bizarnosti, napríklad ako sa orientovať v telefónnom zozname, alebo musia používať aktívne na matematike slová ako sčítanec, menšenec či menšiteľ.

Na nových osnovách pracovalo viac ako 300 odborníkov, a to počas takmer dvoch rokov. Ich práca je už vo finále, vypracovali vzdelávacie štandardy, teda súhrn toho, čo majú deti vedieť z každého predmetu na konci cyklu vzdelávania. Z veľkej časti majú túto reformu platiť z plánu obnovy.

Ministerstvo školstva malo reformu predstaviť teraz koncom roka 2022, no termín posunulo na február 2023. Verejnosti sprístupnili iba celkovú víziu reformy, nie konkrétny obsah.

Teraz po nástupe nového ministra školstva Jána Horeckého však uvažujú nad zmenou podstatných základov reformy. Odborníci varujú, že za nasledujúce dva mesiace to môže znamenať pokazenie ďalšej školskej reformy.

Dokážu preťať rozdelenie na prvý a druhý stupeň?

Pri tejto reforme ide o zmenu kurikula, teda osnov, a kľúčové pre ňu bolo nové rozdelenie základnej školy. Tradíciou na Slovensku je, že sa škola delí na prvý (1. – 4. ročník) a druhý stupeň (5. – 9. ročník). Odborníci toto rozdelenie dlho kritizovali a videli to ako jeden z dôvodov, prečo majú slovenské deti také slabé výsledky oproti iným krajinám.

Problém je, že prvý stupeň na Slovensku je oproti iným krajinám oveľa kratší. V zahraničí trvá zvyčajne 5 alebo 6 rokov, napríklad aj v susednom Česku sú deti na prvom stupni 5 rokov. Na prvom stupni sa učia predmety integrovane a upevnia si základ, na ktorom môžu potom stavať.

Krátky prvý stupeň má u nás pôvod už v socializme, keď sa základná škola skrátila na osem rokov a rozdelili ju na prvé štyri a druhé štyri ročníky. Keď potom na konci 90. rokov minulého storočia do základných škôl vrátili aj deviaty ročník, prvému stupňu nechali len štyri ročníky.

Odborníci sa reformou rozhodli rozdeliť základnú školu celkom po novom, a to na tri cykly: 1. – 3. ročník, 4. – 5. ročník a 6. – 9. ročník. Prvé dva cykly sú súčasťou primárneho vzdelávania, ktoré by sa tak predĺžilo na päť rokov. Tri cykly na základnej škole sú trendom aj v zahraničí a lepšie kopírujú vývoj dieťaťa.

V prvom cykle majú deti zvládnuť úplné základy gramotnosti, čítanie, písanie a počítanie. Druhý cyklus slúži najmä na to, aby deti dobiehali rozdiely – je tu priestor najmä pre menej šikovné deti, ktoré majú čas na to, aby si upevnili základy. Často sa dnes totiž stáva, že deti prichádzajú na druhý stupeň bez toho, aby vedeli poriadne čítať – čo im obmedzuje úspešnosť v akomkoľvek ďalšom predmete.

V poslednom cykle má už nastať väčšia špecializácia u starších žiakov.

V prvom cykle učia prvostupniari – teda jedna učiteľka učí v triede všetky predmety.

V novom druhom cykle sa učitelia majú začať striedať s tými, ktorí učia už na dnešnom druhom stupni.

No a v treťom cykle by už boli hodiny rozdelené do špecifických predmetov, ako ich poznáme dnes – napríklad biológia, chémia či fyzika.

Reforma je hotová, idú prerábať základy

Na takomto rozložení troch cyklov vypracovali odborníci aj vzdelávacie štandardy. Kým dnes totiž štát predpisoval, čo má dieťa vedieť na konci každého ročníka, po novom by mal určiť iba to, čo majú deti vedieť na konci cyklu. Tým pádom majú učitelia väčšiu voľnosť rozložiť si učivo podľa tempa detí.

Minister školstva Ján Horecký teraz pripúšťa, že o konečnom rozdelení cyklov nie je definitívne rozhodnuté, a to najmä o druhom cykle. „Otvorene poviem, že je to podružná záležitosť. Chceme to urobiť tak, aby administratívno-technické problémy, ktoré by s tým mohli nastať, neodradili verejnosť od prijatia point reformy,“ povedal Horecký.

Šéf odboru kurikula a inovácií na ministerstve školstva Martin Kríž tvrdí, že do úvahy prichádza aj rozdelenie na 1. – 4. ročník, 5. – 6. ročník a 7. – 9. ročník.

Podľa Kríža pôvodné rozdelenie cyklov, ako s tým rátali odborníci, nie je najlepšou voľbou – a to najmä preto, lebo školy sú dnes zvyknuté na to, že 4. ročník predstavuje určitú organizačnú či administratívnu hranicu. Tá by sa mala zachovať, pretože sú podľa neho na ňu dnes školy zvyknuté.

Zmena by podľa Kríža mohla spôsobiť organizačné problémy školám, ktoré majú iba prvý stupeň. Museli by buď pristavať priestory na triedy pre ďalší ročník, alebo by o jeden ročník prišli podľa toho, či chcú mať jeden alebo dva cykly. „Už sa nás školy pýtajú, ako to bude s kvalifikovanosťou učiteľov a podobne. Preto si chceme zvážiť, aký prínos očakávame od tejto zmeny a či v tomto chceme čeliť odporu škôl,“ hovorí Kríž.

Nateraz ešte nie je isté, či sa ministerstvo školstva pustí do prerábania troch cyklov. „Je fakt, že by bola veľká robota to prerábať. Musíme si na misky váh dať to, aké problémy spôsobíme zrušením hranice vo 4. ročníku a aké problémy prinesieme, ak ju ponecháme, ale budeme prerábať dokumenty. Potrebujeme to v pokoji a bez tlaku zvážiť, ktorá z ciest je lepšia,“ tvrdí.

Rozdelenie ročníkov vidí ako technickú vec. „Toto nie je pointa reformy. Organizačné záležitosti by nemali zatieniť obsah reformy,“ hovorí Kríž. Podľa neho teraz na ministerstve budú diskutovať o tom, aký model troch cyklov si zvolia.

Jeden rok hore-dole? Môže to pokaziť celú reformu

S Krížom nesúhlasí jeden z autorov reformy kurikula Branislav Pupala. Podľa neho nie je rozdelenie cyklov iba organizačná záležitosť, ale úplný základ, ktorý ovplyvňuje aj obsah reformy. „Keby sa prijala nová logika, rozbije nám celý program a musíme ho urobiť nanovo,“ vraví Pupala.

Obáva sa, že v takom prípade nestihnú poctivé prepracovanie, ale iba sa formálne posunie hranica na 4. ročník. „Narýchlo sa to uprace tak, aby to sadlo do tohto systému. Bude to odfláknutá práca,“ vysvetľuje.

„Môže sa stať to, že sa de facto v porovnaní so súčasnou základnou školou nezmení nič,“ hovorí. Ak prvý cyklus bude trvať od 1. do 4. ročníka, podľa Pupalu sa nepredĺži prvý stupeň, ktorý odborníci dlho chceli. Prvý stupeň bude štvorročný a druhý stupeň sa iba umelo rozsekne na dve časti. „V podstate nám ostane to isté, čo máme teraz,“ hovorí Pupala.

S tým nesúhlasí Kríž z ministerstva školstva. Podľa neho rezort ráta s tým, že súčasťou primárneho vzdelávania budú prvé dva cykly, a tak sa prvý stupeň predĺži až na šesť rokov.

Jedným z hlavných prínosov druhého cyklu je, že sa tam pri deťoch striedajú učitelia z prvého aj druhého stupňa. „Doteraz sa rátalo s tým, že prvostupniar bude môcť učiť až do 5. ročníka. Teraz my hovoríme, že možno to bude smieť až do 6. ročníka,“ tvrdí Kríž.

Pupala tomu neverí a tvrdí, že v takto nastavenom druhom cykle sa už učitelia striedať nebudú. Navyše učiteľ 1. stupňa nebude chcieť učiť šiestakov. „Sú dlhodobo pripravovaní pre 1. – 4. ročník, my ich vieme pripraviť ešte na piaty. Ale žiadny riaditeľ ich do 6. ročníka nepustí,“ argumentuje Pupala.

Kedy mať jednu prírodovedu a kedy ju rozdeliť na biológiu, fyziku a chémiu

Prečo vlastne presunutie jedného ročníka spôsobuje takú drámu? Pupala to vysvetľuje na konkrétnom príklade, a to na vzdelávacej oblasti človek a príroda. V nej sú združené všetky prírodovedné predmety, ako biológia, chémia či fyzika. Podľa reformy kurikula by deti v 1. až 5. ročníku mali mať všetko iba v jednom predmete podobnom prírodovede.

„Kurikulum sme postavili tak, že v rámci primárneho vzdelávania vzdelávacia oblasť rovná sa predmet. Teda jedna prírodoveda od 1. až po 5. ročník,“ vysvetľuje.

Ak by mal prvý stupeň trvať až do 6. ročníka, znamenalo by to, že ešte ani šiestaci by nemali prírodovedu rozdelenú na špecifické predmety ako biológia, fyzika či chémia. „Proti tomu sa budú učitelia búriť,“ hovorí Pupala. Podľa neho už teraz museli učiteľov presviedčať, prečo je dobré ešte aj v piatom ročníku zachovať deťom prírodovedu.

Pupala je preto presvedčený, že ministerstvo školstva sa snaží zachovať status quo a zachovať prvý a druhý stupeň tak, ako ho poznáme. To môže zmariť odborníkmi dlho pripravovanú reformu.

Pripravili malotriedky? Preverili pripravenosť tried?

Chápe, že školy sa obávajú organizačných zmien a presúvania ročníkov, ktoré by reforma priniesla. Dodáva však, že rezort školstva to mal za úlohu riešiť. „Mali sa urobiť detailné analýzy tried a počtu žiakov, aby sme vedeli povedať, koľko trojtriednych malotriedok potrebujeme a ktoré budú mať prvý aj druhý cyklus. Ministerstvo však na tom nepracovalo,“ hovorí Pupala. „Teraz si tento problém vyrieši tým, že nechá základnú školu tak, ako je,“ dodáva.

Podľa plánu obnovy sa Slovensko zaviazalo v kurikulárnej reforme rozdeliť základnú školu do troch cyklov, a to aj s konkrétne nastavenými ročníkmi. Minister školstva Ján Horecký však tvrdí, že posunutie jedného ročníka pre Európsku komisiu problém nebude.

Náhla zmena uvažovania nad reformou kurikula je spôsobená aj personálnymi zmenami na ministerstve školstva. Kurikulárnu reformu donedávna zastrešovala riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, ktorá bola v procese reformy kľúčovou osobou. Tá však skončila náhle po príchode nového ministra školstva Jána Horeckého.

Vo funkcii Hapalovú vystriedala doterajšia štátna tajomníčka Svetlana Síthová, ktorá odišla z postu tajomníčky na znak lojality k exministrovi Branislavovi Gröhlingovi. Presunula sa však iba na inú vysokú pozíciu v rámci školstva.

Z prípravy kurikulárnej reformy odišiel aj Jozef Miškolci, ktorý pracoval v sekcii inkluzívneho vzdelávania a národnostných menšín.

Ako sa stretol minister s ľuďmi z organizácie Indícia

Kým mnohí vysokí funkcionári odišli z ministerstva školstva po Gröhlingovom odchode, niektorí vyšší úradníci ostali. Medzi nimi napríklad riaditeľka dôležitej sekcie predprimárneho a základného vzdelávania Katarína Kalašová. Takisto aj Martin Kríž, riaditeľ odboru kurikula a inovácií, ktorého nový minister považuje za kľúčovú osobu pri tvorbe reformy učebných osnov.

Kalašová a Kríž boli s Gröhlingom takmer od začiatku jeho nástupu do funkcie ministra školstva, dobrý vzťah majú aj s novým ministrom. Kalašová a Kríž pred nástupom na ministerstvo boli v organizácii Indícia, ktorá vydáva učebnice a patrí medzi najväčších organizátorov vzdelávania pre učiteľov.

Riaditeľom Indície je Peter Halák, ktorý je takisto zakladateľom siete súkromných škôl Félix, ktorých manažérom bol doteraz minister školstva Ján Horecký.

Halák tvrdí, že s Horeckým ani s Krížom či Kalašovou nie je v pravidelnom kontakte, odkedy nastúpili na ministerstvo školstva. „Ak si niekto myslí, že z toho máme nejaké výhody, tak určite nie,“ hovorí Halák. Podľa neho je to naopak – ako každý šéf nie je rád, keď mu z organizácie odchádzajú šikovní ľudia, za ktorých musí hľadať náhrady.

Ministerstvo školstva odmieta konflikt záujmov a tvrdí, že Horecký má od začiatku svojej funkcie pozastavenú činnosť v združení Félix.

Hneď pri nástupe ministra do funkcie ministerstvo oslovilo Národnú implementačnú a koordinačnú autoritu, ktorá dohliada na plnenie plánu obnovy, aby predišli možným konfliktom záujmov, keďže Horecký v školstve dlho pôsobil. „Na základe konzultácií a stanoviska z NIKA sme upravili organizačný poriadok tak, že v prípade podozrenia na potenciálny konflikt záujmov štatutára, rozhodovacie právomoci automaticky prechádzajú na iné osoby,“ vysvetľuje ministerstvo.

„Nie je teda možné, aby minister alebo akýkoľvek iný zamestnanec ministerstva mohol rozhodovať vo veciach v ktorých by konflikt záujmov hrozil,“ tvrdí rezort. „Ani pani generálna riaditeľka Kalašová a riaditeľ Kríž nie sú v konflikte záujmov, keďže počas svojho pôsobenia na ministerstve školstva nevykonávali a ani nevykonávajú školenia ani akékoľvek iné aktivity pre Indíciu. Rovnako neboli a ani nie sú členmi Indície,“ dodáva ministerstvo školstva.

Katarína Kalašová pre Indíciu pracovala v oblasti koordinácie vzdelávania učiteľov. Martin Kríž bol pre Indíciu programovým riaditeľom Konferencie Učíme pre život a Indície Roadshow, angažoval sa aj v projektoch ExpEdícia, bol odborným garantom projektu Civilizácia.

Indícia získala regionálne centrá podpory a pripravuje učebnice

Indícia však podniká v oblasti vzdelávania, spoločnosť mala v roku 2021 podľa Finstatu tržby približne okolo 380-tisíc eur.

Tento rok spoločnosť vyhrala vo výberovom konaní na dve regionálne centrá podpory, jedno v Bratislave a jedno pre Senec, Malacky a Pezinok. Ďalšie centrum získala škola Felix v Liptovskom Mikuláši. Ide o centrá, ktoré vznikajú v rámci kurikulárnej reformy – odborníci v nich priamo v regiónoch majú školám pomáhať zavádzať reformu do praxe.

Na centrum v Bratislave dostala Indícia od štátu viac ako 800-tisíc eur, na centrum v Liptovskom Mikuláši viac ako 500-tisíc eur. Budovanie centier pritom spadalo práve pod Martina Kríža, ktorý s Indíciou spolupracoval.

Halák vysvetľuje, že regionálne centrá určite nie sú finančne práve najvýhodnejšie. Drvivú časť peňazí použijú na mzdy pre mentorov, ktorí budú v centrách pracovať. Štátny príspevok ani nepokryje režijné náklady. „Toto nie je projekt, na ktorom vieme zarobiť a odložiť si zisk. Pre nás je to stratová vec, ktorú vnímame ako službu,“ hovorí Halák.

Halák sa pýta, či sa odteraz Indícia nemá zapájať do žiadnych ministerských projektov iba preto, že jej bývalí spolupracovníci pracujú na ministerstve školstva.

Indícia vydáva učebnice pre školy, známi sú predovšetkým predávaním učebníc Hejného matematiky. Spoločnosť ešte od roku 2017 rozbehla vzdelávací program ExpEdícia, v ktorom pripravuje inovatívne učebnice pre prírodovedné predmety. Proces tvorby jednej učebnice trvá roky – autori vytvoria učebnicu a jeden či dva roky ju učitelia overujú priamo v praxi. Následne sa ďalší rok overuje pilotná verzia učebnice, na základe ktorého vznikne druhá prepracovaná verzia.

Indícia má už vytvorené učebnice pre biológiu či geografiu, začína sa tiež proces prípravy učebníc pre slovenčinu. Učebnice sú písané pre konkrétne ročníky, od šiestakov až po deviatakov, podľa Haláka sú však využiteľné aj v prípade prechodu na cykly. Indícia má aj učebnice na Hejného metódu, ktoré podľa Haláka na druhom stupni ani nie sú delené podľa ročníkov. „Dôležité sú metódy a formy, akými sa deti vzdelávajú, a tie môžu byť vhodné tak v ročníkoch, ako aj v cykloch. Cykly len stanovujú obdobie, za ktoré sa majú dosiahnuť vyučovacie ciele,“ hovorí Halák.

Jedným z kritikov reformy boli práve vydavateľstvá, ktorým reorganizácia základnej školy môže rozbiť pripravované projekty učebníc. Peter Halák z Indície však tvrdí, že on reformu nekritizoval a ani netlačí na to, aby základná škola ostala rozdelená na prvý a druhý stupeň. Naopak, zavedenie troch cyklov považuje za pozitívny krok.

„Pozrieme sa na to, keď to bude schválené, a podľa toho upravíme naše učebnice,“ hovorí Halák. Podľa neho prepracovanie učebníc by pre nich neznamenalo žiadne problémy. Dodáva, že, naopak, oceňuje, že ministerstvo už tri roky dopredu avizuje zmeny, takže aj vydavatelia, aj školy sa vedia včas pripraviť.