Miroslav Kollár podrží Hegerovu vládu. Premiér ju ratuje aj s Dzurindom

„Je mi jasné, že som prišiel na snem zďaleka nie bezvýznamnej strany,“ hovoril vo svojom prejave na sneme Spolu bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Pred ním nesedeli len straníci Spolu, ale aj premiér Eduard Heger a viacerí poslanci.

Snem strany vyšiel na štyri dni pred hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde, ktoré iniciovala strana SaS, a aj hlas predsedu strany a poslanca Miroslava Kollára môže rozhodnúť.

Dzurinda s Hegerom ešte pred začiatkom snemu spolu aj v súkromí rokovali. „Zo súkromných rozhovorov nevynášam,“ povedal Heger. Odmieta však, že by mu Dzurinda radil, ako „kupovať“ poslancov. Práve Dzurinda bol kedysi v podobnej situácii, ako je teraz Heger. Od hlasov viacerých nezaradených poslancov závisela vláda a tí napokon Dzurindu podržali. Neskôr sa ukázalo, že za to dostali rôzne čističky vo svojich obciach alebo iné zákazky.

„Určite neprebieha žiadne kupovanie poslancov – prosím, do tohto nechoďme,“ hovoril Heger.

Kollár: Pád vlády by bol teraz nezodpovedný hazard

Dzurinda naznačil, že by v utorok za pád vlády nehlasoval. „Keď v utorok povalíme vládu, čo bude v stredu? Ak mi niekto z vás povie, čo bude v stredu, budem ochotný odpovedať. Asi by som nevolil chaos pre Slovensko,“ povedal Dzurinda.

Video: Heger: Odchod Matoviča vylučujem

Poobede to potvrdil aj predseda Spolu a poslanec Miroslav Kollár.

„Máme 363 dobrých dôvodov, prečo by táto vláda nemala pokračovať, ale tento návrh SaS vnímam ako nezodpovedný hazard s budúcnosťou krajiny,“ povedal Kollár. Je pripravený rokovať o tom, aby boli voľby na jeseň.

„Máme niekoľko dobrých dôvodov, pre ktoré by vláda pokračovať mala.“ Ako jeden z nich uviedol vojnu na Ukrajine. „Naši ukrajinskí priatelia dnes obetujú svoje životy aj za nás. Ak by som si mal vybrať jeden kľúčový dôvod, tak je to tento.“

Predseda Spolu tiež povedal, že bude hlasovať za zmenu ústavného zákona, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie.

Kollár skritizoval SaS, že vôbec návrh podala, keď nemala 76 poslancov. Sám je zvedavý, či za nedôveru zahlasujú všetci poslanci strany.

„Týmto krokom Miroslav Kollár poprie všetko, čo na tejto chaotickej vláde spolu s nami kritizoval,“ reagoval Richard Sulík.

Aké sú počty – 73 za vládu, 71 proti a šesť nejasných

Ani to, že Kollár vládu podrží, jej stále nemusí stačiť. Udržanie vlády Eduarda Hegera je však o niečo pravdepodobnejšie ako v piatok.

Momentálne je na strane vlády 73 poslancov (47 z OĽaNO, 19 zo Sme rodina a Miroslav Kollár, 3 zo Za ľudí, Martin Klus a nezaradení Ján Mičovský a Katarína Hatráková).

Ak platí, že za pád vlády budú hlasovať všetci poslanci Hlasu, Smeru, SaS, ĽSNS a Republiky a aj Tomáš Valášek z PS, je to spolu 71 hlasov.

Na vyslovenie nedôvery vláde treba 76 hlasov – bez ohľadu na to, koľko poslancov bude pri hlasovaní v práci. Poslanci hlasujúci proti vláde teda potrebujú na svoju stranu získať ešte aspoň piatich zo šiestich zvyšných poslancov – pri ktorých nie je úplne jasné, ako budú hlasovať.

Rozhodnú teda traja tarabovci (Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa), Martin Borguľa, Slavěna Vorobelová a Martin Čepček.

Vláde na záchranu pritom bude stačiť aj to, ak dvaja z týchto alebo iných opozičných poslancov na hlasovanie neprídu.

Taraba napríklad povedal, že budú hlasovať za nedôveru vláde. V jeho trojici je však aj Štefan Kuffa, ktorý má roky blízko k Igorovi Matovičovi a opakovane ho podržal pri odvolávaní. Jeho syn Filip Kuffa zasa na viacerých dôležitých hlasovaniach nebol.

Koaličný poslanec Martin Borguľa zo Sme rodina povedal, že ak vláda nestiahne ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), bude hlasovať aj za nedôveru Hegerovej vláde – a napísal, že ide o „pravdepodobnosť hraničiacu s istotou“. Je práve chorý, no hovorí: „Na hlasovanie prídem, aj keby som bol chorý.“

Slavěna Vorobelová, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke ĽSNS, hovorí, že sa rozhodne až v deň hlasovania. V parlamente bolo v posledných dňoch vidieť, ako sa s ňou stretávajú ľudia z OĽaNO aj zo Smeru.

No a napokon Martin Čepček – toho síce vylúčili z klubu OĽaNO, no v parlamentných kuloároch sa s jeho hlasom za nedôveru vláde veľmi neráta.

Meno, ktoré sa nevyslovuje

Postoj niektorých poslancov by mohol zmeniť odchod ministra financií Igora Matoviča z funkcie. Predseda Spolu Kollár však hovorí, že dávať si takúto podmienku nahlas nemá zmysel. „Môžem si dať podmienku, že ak odíde do utorka Igor Matovič, tak nezahlasujem za pád vlády, ale tým by som asi povedal, že zahlasujem za pád vlády. Ak aj Igor Matovič náhodou uvažuje o odchode, tak vo chvíli, keď to niekto pomenuje ako podmienku, sa zatne a neurobí to,“ povedal Kollár.

Aj premiér Eduard Heger sa najprv tváril, že nerozumie otázkam novinárom. Tvrdil, že rekonštrukcia celej vlády nepripadá pred Vianocami do úvahy a že by to poškodilo občanov Slovenskej republiky. Na poznámky, že toto nie je o celej vláde, ale o jednom človeku, povedal, že nič také nepočul. „Odpovedám na otázku, ale musíte ma pozorne počúvať. Teraz nie je čas, vstupujeme do energetickej krízy, pripravili sme riešenia, musíme ich realizovať,“ hovoril Heger.

„Porozprávame sa o tom inokedy,“ hovoril napokon Heger. „Ja to vylučujem, áno,“ povedal na otázku, či Matovič neodstúpi sám.

Premiér si nemyslí, že preferencie Roberta Fica stúpajú v dôsledku neschopnosti vlády alebo Matovičovou zásluhou. „Jeho životabudič je strach zo spravodlivosti, žiadny Igor Matovič. Toto si povedzme na rovinu.“

„Musíme sa spájať“

Strana Spolu bola vo voľbách 2020 súčasťou koalície s Progresívnym Slovenskom a tesne sa nedostali do parlamentu, vtedy ju viedol Miroslav Beblavý. Po Beblavého odchode vo voľbách predsedu v roku 2021 porazil Miroslav Kollár experta na školstvo Juraja Hipša, nasledovali odchody zo strany.

Mikuláš Dzurinda nebol na sneme Spolu náhodou. Dzurinda aj tu hovoril o projekte stredopravých strán, ktorý pripravuje. Vyhlásil, že dva roky sa stretáva „so skupinou pekných mladých ľudí, každý jeden z nich má za sebou nádherný životný príbeh, stoja na vlastných nohách, ale nie je im ľahostajná budúcnosť krajiny“.

Dzurinda povedal, že tvorba projektu si vyžaduje čas, ale strana Spolu v ňom má pevné miesto a „môže zohrať nesmierne významnú úlohu v úsilí zbaviť občanov úzkosti z toho, že sme odsúdení na budúcu vládu, ktorú bude tvoriť Smer A, Smer B, hnedí či populisti“.

Predseda Spolu Miroslav Kollár je podľa Dzurindu o projekte podrobne informovaný.

Dzurinda povedal, že k projektu už napísal desatoro a rozpráva sa aj s predsedom KDH. Milan Majerský na snem neprišiel, bol tam jeho podpredseda Tomáš Merašický. Ten povedal, že KDH už dvakrát nechalo prepadnúť hlasy demokratických voličov, no tretíkrát to nedovolia. Či to znamená, že sa spoja s Dzurindom, nie je jasné.

Pri otázke na strany Za ľudí alebo OĽaNO Dzurinda povedal „neviem“. „Viem sa dobre porozprávať s pánom Hegerom, s pánom Šeligom, ale čo budem teraz rozkladať tie strany? Niet pochýb, že istý prienik tam byť môže, ale všetko má svoj čas. Naozaj je čas na spájanie, technikálie dnes nechajme bokom,“ vyzýval bývalý premiér.

V projekte však nebude Lucia Ďuriš Nicholsonová. Podľa Dzurindu neprejavila záujem a ani nikto z členov projektu nenavrhol, aby sa k nim pridala.

Gorila: Dzurinda tvrdí, že odišiel, hoci neodišiel

Dzurinda musel odpovedať aj na otázku ku kauze Gorila, pre ktorú v politike skončil. NAKA nedávno znovu obvinila Jaroslava Haščáka, ale aj nominantku Dzurindovej SDKÚ Annu Bubeníkovú.

„Ja som vyvodil jednoznačnú politickú zodpovednosť. Nikto ma nevyzýval, aby som odovzdal funkciu strany, ja som to urobil,“ povedal Dzurinda. „Ani som nekandidoval vo voľbách, ktoré po prepuknutí kauzy nasledovali.“

To však nie je pravda. Spis Gorila ktosi zverejnil na internete na konci roka 2011. Ešte v parlamentných voľbách 2012 – po páde vlády Ivety Radičovej, a keď bola jednou z hlavných tém kampane Gorila – Dzurinda viedol kandidátku SDKÚ do volieb, jeho dvojkou bol vtedy Ivan Mikloš a trojkou Lucia Žitňanská; oboch Žitňanská prekrúžkovala. SDKÚ v týchto voľbách padla na 6,09 percenta a Smer vládol sám s 83 poslancami. Až po voľbách v máji 2012 sa zmenilo vedenie SDKÚ, novým predsedom sa stal Pavol Frešo. Dzurinda a Mikloš potom v roku 2014 z SDKÚ odišli, zostali však poslancami, vo voľbách 2016 už nekandidovali.

Dzurinda povedal, že sa neangažuje vo verejnom živote kvôli svojim pohnútkam. „Nič ma nezadrží v mojom úsilí prispieť tam, kde môžem. Cítim sa absolútne slobodným človekom a téma, na ktorú sa pýtate, mi už absolútne nepatrí.“