Denník N

Fínsko zvažuje základný príjem 800 eur pre každého

Z Fínska pochádza aj Angry Birds. Ilustračné foto – TASR/AP
Z Fínska pochádza aj Angry Birds. Ilustračné foto – TASR/AP

Ako prvá krajina na svete môže Fínsko od roku 2017 zaviesť základný príjem pre každého. Chce tým bojovať proti nezamestnanosti.

Študent, invalid, bankár aj priemerne zarábajúci zamestnanec Nokie. Vo Fínsku by od roku 2017 mohol každý dospelý občan dostávať od štátu mesačne 800 eur. Základný príjem, o ktorom snívajú niektorí myslitelia už od 18. storočia, by krajina ľudnatá ako Slovensko mohla zaviesť ako prvá na svete.

Fínska sociálna poisťovňa Kela začala koncom októbra skúmať, ako by takýto systém mohol v krajine fungovať. Na jar štúdie prednesú vláde, aby ich neskôr otestovali na vybranej skupine. Väčšina politických strán aj bežných ľudí tento nápad podporuje.

Neoplatí sa pracovať

Plán má na starosti profesor sociológie Olli Kangas. „Momentálne plánujeme iba experiment, počas ktorého bude vzorka najmenej 8-tisíc ľudí dostávať základný príjem 550 eur mesačne. Či sa tento inštitút zavedie v celej krajine, záleží už na vláde,“ hovorí Kangas pre Denník N.

Dôvody na takúto radikálnu reformu sociálneho systému sú podľa neho dva. Sociálny systém v krajine je veľmi komplikovaný, ľudia sa v ňom ťažko vyznajú.

Existuje tiež príjmová pasca. Tak napríklad minimálna podpora v nezamestnanosti je vo Fínsku 550 eur. K tomu ešte nezamestnaný dostane podporu na bývanie, prípadne iné benefity. Ak by človek bez práce vzal nízkoplatenú prácu (v krajine nie je minimálna mzda), stratil by túto podporu. „Zobrať prácu sa nie vždy vyplatí,“ hovorí Kangas.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo v krajine stúpla nezamestnanosť na fínske pomery na vysoké čísla. V októbri bola 8,7 percent, v máji sa blížila k 12 percentám. „Momentálne sa osamelému rodičovi, ktorý žije v prenajatom byte, neoplatí pracovať za menej ako 2400 eur,“ povedala pre Lännen Media riaditeľka sociálnej poisťovne Liisa Hyssäläová. Typický Fín zarába takmer 3-tisíc eur mesačne (medián mzdy); na Slovensku je to približne 660 eur.

Základný príjem by tieto dve veci mohol odbúrať. Osemsto eur (alebo inú sumu) by dostával každý dospelý občan – žiadna práca mu tento nárok nezruší. Rovnako sa ušetrí aj na byrokracii (nebude treba skúmať, či potrebuje pomoc), systém sa zjednoduší. Zároveň sa môžu zrušiť ostatné sociálne benefity.

Ľudia to chcú

Dôležitým faktorom na presadenie týchto zmien je podpora ľudí. Tá vo Fínsku nechýba. Podľa nedávneho prieskumu podporuje základný príjem 69 percent ľudí. Ideálna by podľa nich bola suma 1000 eur. Podľa Kangasa je 800 eur len predbežný návrh. „Niektorí hovorili o výške 1000 alebo 1500 eur, no to sa nám zdalo neudržateľné,“ dodáva.

Za je aj väčšina politických strán. „Pre mňa základný príjem znamená zjednodušenie sociálneho systému,“ povedal podľa médií fínsky pravicový premiér Juha Sipilä.

„Čoraz viac a viac ľudí to podporuje. Aj sprava, aj zľava. Sociálni demokrati boli tradične proti, no teraz je istá podpora aj ich strany,“ hovorí pre Denník N Teivo Teivainen, profesor politológie na Helsinskej univerzite.

Fíni však musia vyriešiť mnohé otázky. „Bude 800 eur dostatok, aby ľudia nespadli do chudoby? Keď si zoberieme základné potreby pre jednu osobu, ktorá býva sama, táto úroveň príjmu jej nestačí na bývanie, jedlo a iné potreby v okolí Helsínk,“ napísal na portáli finlandpolitics.com politológ Alain Lefebvre.

Ako dodáva, 800 eur je podobná suma ako štátny dôchodok (636 eur – vo Fínsku dostávajú aj dôchodok z práce), ale títo dôchodcovia získavajú aj príspevky na bývanie.

Otázka tiež je, či základný príjem bude platiť len pre fínskych občanov, alebo aj cudzincov, či sa bude vyžadovať nejaká sociálna účasť (práca, hľadanie práce, dobrovoľníctvo).

Príjem by mal dostať každý Fín. ilustračná foto - tasr/ap
Príjem by mal dostať každý Fín. Ilustračná foto – tasr/ap

Ako odvodový bonus

O základnom príjme hovoril už americký filozof Thomas Paine v 18. storočí. V 20. storočí to spopularizoval Nositeľ nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman. Vo svete sa už uskutočnilo pár experimentov, napríklad v kanadskom meste Dauphin (zhodnotenie si môžete pozrieť tu). Nikdy ho však nevyskúšali na úrovni štátu.

Fínsky návrh je podobný odvodovému bonusu, ktorý presadzuje na Slovensku strana Sloboda a solidarita. V rámci neho by každý dostal životné minimum zhruba 200 eur. „Podstata je tá istá. Rozdiel oproti fínskemu návrhu je v tom, že v našom prípade dávka klesá s príjmom. Odvodový bonus by mal mať aj mimoriadne dávky, napríklad pre osamelé ženy či deti do troch rokov,“ hovorí líder strany Richard Sulík.

Problémom vždy bolo, ako nastaviť systém tak, aby jednak bol dostatočnou záchranou sieťou, jednak nebol pre krajiny príliš drahý. „Je udržateľný len vtedy, keď je nízky a dopĺňajú ho cielenejšie opatrenia pre chudobných. Základný príjem: pointa je v samotnom názve,“ napísal v máji britský magazín The Economist.

Dať 800 eur každému dospelému by vo Fínsku stálo podľa Quartz 46,7 miliárd eur. Na porovnanie: fínska vláda očakáva v roku 2016 príjmy 49,1 miliardy eur.

Krajina však môže ušetriť škrtnutím ostatných sociálnych dávok. Ekonomike by pomohlo aj zvýšenie zamestnanosti, ktoré by ju podporilo. Vzhľadom na to, že formu systému ešte len skúmajú, sa nedajú urobiť detailnejšie prepočty.

„Zrejme nie je veľké nebezpečenstvo, že by Fíni pre základný príjem prestali pracovať. Väčšie riziko je, že vláda ho nebude schopná platiť,“ napísal ruský komentátor agentúry Bloomberg Leonid Beršidskij.

Referendum v Švajčiarsku

Fínsko nie je jediné miesto v Európe, kde sa v posledných mesiacoch diskutuje o základnom príjme. Experiment spustí v januári holandský Utrecht. Základný príjem (900 eur pre jednotlivca, 1300 eur pre manželský pár) tu dostane skupina asi 50 ľudí, ktorí už teraz dostávajú sociálne dávky.

Referendum o základnom príjme chystajú budúci rok vo Švajčiarsku. A táto bohatá krajina skutočne rúbe vysoko. V petícii prešlo, aby ľudia dostávali 2500 frankov mesačne (2300 eur). Ročne by to vyšlo na 210 miliárd eur, čo je 30 percent HDP.

Referendum v septembri vo veľkom odmietli vo švajčiarskom parlamente. Jeden z poslancov ho nazval „najnebezpečnejším a najškodlivejším návrhom, aký doteraz referendá priniesli,“ iní zasa „bombou v srdci našej spoločnosti a našej ekonomiky“.

Švajčiari však takí skeptickí nie sú. Podľa septembrového prieskumu návrh podporuje 49 percent ľudí, proti je 40 percent.

Teraz najčítanejšie