Pod slnkom Jany Shemesh: Ženy sa hnevajú viac ako pred desiatimi rokmi. Konečne
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
Predstavte si, že by vás oslovili do celosvetového výskumu a opýtali sa, či ste včera cítili hnev. Ako by ste odpovedali? A odpovedali by ste úprimne?
K hnevu sa neradi priznávame, hoci je to podľa psychológov úplne legitímna a prirodzená emócia, ktorá by sa nemala dlhodobo potláčať.
Možno je to preto, lebo niektorí ľudia vyrástli v prostredí, kde sa hnev považuje priam za hriech, z ktorého sa treba spovedať. Možno niektorí v detstve počúvali, že nahnevaných ľudí nikto nemá rád.
Ženy zase celé generácie počúvali, že hnevom nič nedosiahnu, že je lepšie, keď sa budú usmievať a vytvárať okolo seba príjemnú atmosféru. Hoci aj v nich vrie hnev, ktorý ich pomaly zožiera. Hlavne aby sa ovládali.
Ako však píšem v téme týždňa, ženy už častejšie ako muži hovoria o svojom hneve, nehanbia sa za to a je to úplne v poriadku.
Prečítať si môžete aj o nazúrenom Mikulášovi z Popradu. Možno vás trochu nazlostí, ako z ruského väzenia nedávno prepustenú basketbalistku Brittney Grinerovú zasiahla nespravodlivosť pri odmeňovaní špičkových športovcov a športovkýň. Skalných fanúšikov sladkej dramatizácie života cisárovnej Sisi zase azda príliš nenahnevá ďalšie moderné spracovanie jej príbehu, ktoré z pôvodnej idylky nenechalo kameň na kameni.
Téma týždňa: Pochvala nahnevaným ženám
Gallupov ústav posledných desať rokov každoročne robí výskum vo viac ako stodvadsiatich krajinách sveta, v ktorých sa participantov okrem iného pýta, aké emócie prežili v predchádzajúci deň.
Ukazuje sa, že okrem stresu, smútku a obáv ženy vo väčšej miere ako muži prežívajú aj pocity hnevu. Zároveň platí, že za posledné desaťročie stúpa počet nahnevaných žien.
Môže to súvisieť s viacerými faktormi a jednými z nich je