Denník N

Jej otec vlastnil bazár, ona inšpiruje ľudí, ako žiť minimalisticky: Zistila som, že čím je toho menej, tým je to jednoduchšie

Jana Neupauerová. Foto – archív J. N.
Jana Neupauerová. Foto – archív J. N.

Keď Jana Neupauerová spomína na začiatok svojej cesty k minimalizmu, vybaví sa jej veľká zatuchnutá pivnica, v ktorej pred asi deviatimi rokmi strávila jednu celú sobotu. Spolu so sestrou, s budúcim manželom a s dvoma kamarátmi sa v ten deň prehŕňali tonami oblečenia, ktoré nakúpil ich otec.

Kedysi vlastnil bazár so športovým tovarom a neskôr podnikanie rozšíril aj o ďalšie veci, občas kúpil tisíc riflí, občas kamión iného oblečenia. Oblečenie, ktoré sa mu nepodarilo predať, niekoľko rokov stálo v rôznych priestoroch, až ich jedného dňa musel uvoľniť.

„Oblečenie bolo všade okolo nás, brodili sme sa v ňom po pás. Zisťovali sme, čo je ešte dobré a dá sa to venovať charite a čo už nie a treba to vyhodiť. To oblečenie bolo čiastočne plesnivé, niekde sme tam našli myš, bolo to nechutné,“ spomína tridsiatnička Jana. Dnes si už presne nepamätá, koľko áut zničeného šatstva odviezli do zberného dvora, no vie, že trinásť ton dobrého oblečenia si v kamióne odviezla charitatívna organizácia.

„Na vlastnej koži som vtedy zažila, že sa vec, ktorá sa mohla ďalej používať, mohla sa predať a niekto ju mohol nosiť, nechá zničiť. Odvtedy viac vnímam, že takto oblečenie bežne končí, keď sa nepredá, a na tomto princípe funguje fast fashion (rýchla móda – pozn. red.),“ hovorí Jana.

„Zároveň vnímam, koľko peňazí ho každý mesiac a každý rok stálo skladovanie vecí, ktoré nestíhal predávať, že vlastníctvo vecí ma niečo stojí.“

Prestala nakupovať nové oblečenie

Jana si vtedy povedala, že nechce dopadnúť ako jej otec, hoci sama na sebe vnímala určité predispozície, napríklad v tom, že vždy bola skôr „bordelárka“. Práve oblečenie bolo prvou oblasťou, ktorú začala na svojej ceste riešiť, a zároveň je to oblasť, kde sa v rámci minimalizmu dostala najďalej.

Na začiatku sa rozhodla nenakupovať. Pracovala vtedy v korporáte, a hoci si najskôr myslela, že všetci budú riešiť, že stále nosí to isté, nikto si nič nevšimol, respektíve jej nič nepovedal. „Začala som vtedy nosiť iné kombinácie a postupne som zistila, že je to super a baví ma to,“ spomína Jana.

Keď prestala nakupovať, začala nad oblečením inak rozmýšľať. Aj ona predtým zvykla zájsť do obchodov s módou, keď napríklad mala chvíľu času medzi dvoma stretnutiami, a pozerala, čo je nové. Postupne sa začala sústreďovať na kúsky, ktoré jej v šatníku chýbali a ktoré potrebovala. „Zistila som, že čím je toho menej, tým je to jednoduchšie,“ hovorí Jana.

Jej šatník má dnes

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Reality

Rodičovstvo

Životy žien

Bývanie a záhrada, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie