Parlament bude pravdepodobne v utorok hlasovať o návrhu SaS na vyslovenie nedôvery premiérovi Eduardovi Hegerovi.
Iveta Radičová, Ivan Mikloš, Soňa Szomolányi, Miroslav Beblavý, Lucia Žitňanská a Michal Vašečka píšu, či by bolo pre krajinu lepšie, keby vláda Eduarda Hegera padla, a či sú za predčasné voľby.
Iveta Radičová
bývalá premiérka
Po páde nenastane väčší chaos ako doteraz
Od pádu vlády v roku 2021 pokračuje nestabilita a chaos, ktoré vyústili do menšinovej vlády a návrhu na vyslovenie nedôvery bývalým koaličným partnerom. Chaos a nestabilita sa odrážajú vo vysokej nedôvere a nespokojnosti občanov. Po páde vlády v roku 2022 by nenastal väčší chaos, ako prežívame doteraz. Vláda padá kontinuálne. Bez ohľadu na to, či jej parlament vysloví alebo nevysloví dôveru. Padá vláda, želajme si niečo.
Ivan Mikoš
bývalý minister financií
Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca
Ťažké, veľmi ťažké otázky. Premýšľam o nich už dlhšie, ale v podstate som na ne odpovedal už koncom júna.
Písal som vtedy o tom, že podľa prieskumu Globsecu na Slovensku najviac vzrástol dopyt po autokratickom lídrovi, z 25 % v roku 2020 na 49 % na jar tohto roka. Máme aj jeden z najväčších rozdielov medzi tými, ktorí sú za demokraciu (76 %), a tými, ktorí sú za liberálnu demokraciu (53 %).
Rastúci dopyt po autoritatívnom lídrovi a nedostatočná podpora liberálnej demokracie teda znamenajú jej vážne ohrozenie. Čiže ohrozenie systému, ktorý je nevyhnutným (aj keď nie postačujúcim) predpokladom slobody, spravodlivosti a prosperity.
A môj záver bol, že aby sa táto hrozba nenaplnila, musia byť splnené dva predpoklady – po prvé, aby neprepadli hlasy systémových voličov, a po druhé (teraz budem citovať sám seba), „aby táto hrôza bez konca už nepokračovala, pretože čím dlhšie bude v prostredí rastúcich cien, ďalšej vlny pandémie a pokračujúcej vojny na Ukrajine trvať, tým reálnejšie a vážnejšie bude ohrozenie slobody a demokracie“.
Takže už na konci júna som vlastne na otázku, či predčasné voľby áno alebo nie, odpovedal kladne.
Teraz si položme otázku, či odvtedy pribudli alebo ubudli dôvody na hnev, rozčarovanie, frustráciu a nespokojnosť voličov (naprieč takmer celým spektrom) s výkonom vládnej koalície. Moja odpoveď je zase áno, takže je logické, že môj názor sa od júna nezmenil, iba upevnil. Dodatočným dôvodom, ktorý môj názor z júna ešte posilnil, je spôsob, akým vládna koalícia za posledné týždne a mesiace doslova pľundruje verejné financie.
Som teda za, a to aj s vedomím politických nákladov pádu vlády, predčasných volieb a dočasného vládnutia vlády s obmedzeným mandátom (najmä v oblasti zahraničnej politiky či boja proti korupcii).
V stávke je totiž omnoho viac a obávam sa, že čím dlhšie bude dnešný výkon moci pokračovať, tým viac budú ohrozené záruky našej slobody, spravodlivosti a prosperity.
Predčasné voľby môžu vliať nádej
Vláda je fakticky stále riadená expremiérom, súčasným ministrom financií s asistenciou Eduarda Hegera a čo najskôr ukončiť túto konfiguráciu moci je žiaduce. Ale súčasťou vlády je aj Rastislav Káčer, Jaroslav Naď a Karel Hirman, ktorí spolu s premiérom garantujú udržanie zahraničnopolitickej línie, a preto si otázku formulujem v anglosaskom duchu – „čo by bolo najmenej neprijateľné“. Lebo dobrých riešení už niet.
Okamžitý pád vlády by v tomto čase polykríz ešte viac zhoršil aj tak chaotickú situáciu. Preto si myslím, že vyhnúť sa neriadenému pádu dohodou s časťou opozície o predčasných voľbách za podporu v rozprave ešte upraveného rozpočtu by bolo pre krajinu lepšie ako pokračovať v progresívne rozvratnom vládnutí populistických konzervatívcov.
Napriek tomu, že vidím riziko, že tie voľby môžu k moci priviesť ešte niečo horšie ako súčasné vládnutie, tak čím viac sa agónia bude predlžovať, tým menšia je nádej, že tu môže nastúpiť aj demokratická alternatíva. Preto, lebo odolnosť spoločnosti proti už rozbehnutej autokratizácii sa oslabuje tak poklesom dôvery k inštitúciám štátu, ako aj podpory demokracie a rastom preferovania autoritárskeho vodcu.
Súčasné vládnutie Igora Matoviča a Borisa Kollára za asistencie oficiálneho premiéra prinieslo znechutenie, silné rozhorčenie, ba až zaslepujúcu zlosť v spoločnosti a to otupuje vnímanie hrozby pádu samotnej demokracie. Nie je to však fatálne. V prípade predčasných volieb vidím nádej, že priama konfrontácia s nositeľmi tej hrozby dokáže zmobilizovať liberálnych a konzervatívnych voličov k tomu, aby podporili demokratické strany k spoločnej obrane pred extrémom. Vyžaduje to však mať jasnú hierarchiu priorít a vôľu na spoločensky zodpovedné kompromisy.
Miroslav Beblavý
bývalý poslanec NR SR
Zmena príde tak či tak
Keď druhá Dzurindova vláda v roku 2005 stratila väčšinu, prežila. Dnes už vieme, že snaha udržať sa pri moci za každú cenu nám priniesla kupovanie poslancov, Gorilu a deštrukciu stredopravej politiky. Odklad Ficovho nástupu o necelý rok za to rozhodne nestál.
Naopak, keď sa Radičovej vláda v roku 2011 rozhádala na eurovale, padla napriek tomu, že mala stále väčšinu. Dnes už vieme, že pre Slovensko by bolo bývalo oveľa lepšie, ak by išla ďalej – akokoľvek roztrasená a rozhádaná.
Ak dnes niekto tvrdí, že vie predvídať dlhodobé dôsledky pádu alebo udržania Hegerovej vlády, tak si pripisuje nadpozemské schopnosti.
Keby som bol poslancom NR SR, rozhodoval by som sa podľa prítomnosti. A tá je jasná. Vláda prišla o väčšinu poslancov a politické strany, ktoré ju tvoria, spolu podporuje len každý šiesty rozhodnutý volič. Ide o najnižšie číslo v histórii a legitimita koalície je nenávratne stratená.
S mocou, životmi občanov a verejnými financiami narába duo Matovič – Kollár so vzácnou kombináciou nekompetentnosti a populizmu. Je dosť možné, že ďalšia vláda bude ešte horšia. Ak však neplánujeme úplne zrušiť parlamentné voľby, zmena príde tak či tak. A ťažko nájsť argument, aký zásadný benefit prinesie Slovensku udržovanie dnešnej komatóznej koalície.
Lucia Žitňanská
bývalá ministerka spravodlivosti
Odmietam predstavu, že Slovensko nemá alternatívu
Moja úprimná odpoveď na otázku, či by bolo pre krajinu lepšie, keby vláda Eduarda Hegera padla, je neviem. Neviem, pretože neviem (zatiaľ), s čím porovnávam. Pre krajinu je vždy zlé, ak nemá politickú alternatívu. Odmietam pasívnu predstavu, že na Slovensku dnes nie je iná alternatíva ako populisticko-hnedá. Rovnako však nepovažujem za alternatívu vládu, pre ktorú už neplatia žiadne pravidlá, a aby sa udržala, bojuje o hlas poslankyne náhradníčky za Kotlebu alebo z korupcie obvineného poslanca.
Keď vláda Eduarda Hegera padne, som jednoznačne za skoré predčasné voľby, pretože v súčasnom rozložení parlamentu nevidím žiaden priestor na dôveru pre akúkoľvek vládu. Priznávam, že nerozumiem, ako v súčasnej parlamentnej situácii môžu tí, ktorí navrhujú a podporujú pád vlády, vôbec hovoriť o inom riešení.
Bez ohľadu na to, či vláda padne alebo nie, budú alebo nebudú predčasné voľby, si myslím, že sa musíme sústrediť na mobilizáciu verejnej mienky a voličov v prospech čo najväčšej podpory pre liberálnodemokratickú budúcnosť Slovenska. Platí to pre každého, kto toho je schopný, spôsobom, akým je práve schopný. Príliš veľa času strácame tým, že sa zaoberáme otázkou, ako sa rozhodne poslankyňa Vorobeľová alebo poslanec Borguľa.
Skaza je už dokonaná
Pád vlády a možnosť návratu Mordoru alebo pokračovanie trápenia tej bájnej protikorupčnej vlády, ktorú si riadi Kollár a ktorá si dobrovoľne zvolila Žilinku? Gratulujem nám tu všetkým, antický homérovský príbeh ako vyšitý – plávame ako Odyseus medzi Skyllou a Charybdou.
33 rokov po novembri ’89 je nám znovu podsúvaná falošná dilema a ja osobne už mám všetkého toho vydierania plné zuby. Odmietam vidieť svet v kategóriách „tých našich“ a „tých ich“. Máme problematickú vládu, ktorá dávno nie je protikorupčná, nemá väčšinu v parlamente a spolieha sa na hlasovanie obskúrnych postavičiek. A v opozícii sa na návrat chystajú prázdni technici moci, ktorí chcú Slovensko strhnúť na maďarskú cestu. A tentokrát nič nenechajú na náhodu.
Áno, vieme. Ale ak ich je aj s fašistami napriek všetkému, čo sa tu stalo, schopná voliť polovica populácie, asi to tak tá populácia chce… Sme zase v pasci, ako už toľkokrát. Je lepšie ešte chvíľu nechať pri moci Matoviča, aby sa neskôr nevrátil Fico? Chcete byť zastrelení alebo obesení?
Celé roky volíme štrukturálne, nie tak, ako chceme. Vieme, že polovica populácie trpí politickou infantilnosťou a opakovane je obeťou kognitívnych havárií. Aby sme jej zlé rozhodnutia korigovali, neustále sa prispôsobujeme, robíme kompromisy, vzájomne sa hádame a potom si to vyčítame.
Keby tu vládli elementárne štandardné pomery, takéto zamyslenia by sa do novín nepísali. Vláda stratila väčšinu, pretože jeden jej dôležitý člen sa správa ako nepríčetný? No však v poriadku, budú nové voľby a bude nová vláda. That’s what democracy is all about.
Jáj, že u nás štandardné pomery nie sú? Áno, viem, veď ani nemôžu byť. Z 30 rokov samostatnosti tu boli pri moci sily, ktoré sa elementárne snažili aj o niečo iné ako iba o kradnutie, chabých 12 rokov. A to som do toho narátal už aj súčasnú vládu a jej dva a pol roka chaosu. Zvyšných 18 rokov vládol Mečiar a Fico.
Ale teraz mnohí upozorňujú, že zase prišiel čas na štrukturálne premýšľanie. Počujem tie hlasy – vraj všetko so všetkým súvisí, veci treba vidieť v súvislostiach. Jasné. Akurát za 30 rokov sa to akosi vyčerpalo, už je to obohratá pesnička. Dnešná dilema voľby medzi Matovičom a Ficom je podobne odporná a absurdná, ako keď sme si v druhom kole prezidentských volieb v roku 2004 mali vybrať medzi Mečiarom a Gašparovičom.
Nech to pokojne padne. Alebo nech to vydrží, v tejto fáze je to jedno, skaza je už dokonaná. Pre mňa sú dôležitejšie úplne iné otázky. Bude občianska spoločnosť mobilizovať pred voľbami? Aká bude téma, heslo a étos, cez ktoré sa budú mobilizovať nevoliči, nerozhodnutí a prvovoliči? A tá mobilizácia bude v čí prospech? A rozumejú strany demokratického spektra, že to bez štruktúr občianskej spoločnosti nedajú?
Toto začnime riešiť. Nie, či Miro zahlasuje za a nejaká Slavěna proti. Slovenskí demokrati – kde máte víziu pred voľbami? Nemáte… A prečo si potom myslíte, že záleží na tom, či budú voľby v septembri 2023 alebo vo februári 2024?
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Denník N

































