Hľadanie lieku na alzheimera prináša viac otázok než odpovedí. Pomoc chorým nie je na obzore
Lecanemab, nový liek proti Alzheimerovej chorobe, je trochu lepší než vlaňajší Aduhelm, aj tak však nie je presvedčivý a nie je isté, či ho schvália. Navyše posilňuje pochybnosti, či šiel výskum posledných tridsať rokov správnym smerom.
Na diagnóze Alzheimerovej choroby nie je najhoršie to, že je rozsudkom smrti. Zomrieme tak či tak všetci. Smrti s alzheimerom však predchádza pozvoľná strata duševných schopností, spomienok a ľudskej dôstojnosti. Človek sa stane záťažou pre svojich blízkych – záťažou, ktorá sa mnohokrát nakoniec nedá zvládnuť. Kto to nevidel zblízka, nepochopí.
Tých, ktorí blízku skúsenosť majú, však stále pribúda. Podľa Českej alzheimerovskej spoločnosti dnes trpí touto chorobou asi 1,5 % českej populácie. Odhaduje sa, že v roku 2050 to bude 2,7 %. Ide o priamy dôsledok predlžovania ľudského života a postupnej eliminácie chorôb, ktoré človeka zabijú skôr, než sa alzheimer stihne rozvinúť. Predpokladá sa, že sa na jeho vzniku nejako podpisuje aj životný štýl, že teda patrí medzi civilizačné choroby, ale tu sa už výskum ocitá v hmle.
Na alzheimera neexistuje liek. Niektoré preparáty môžu postup choroby spomaliť, ale nezastavia ju. Patria k nim napríklad inhibítory cholinesterázy. Zvyšujú v mozgu hladinu látky zvanej acetylcholín, ktorej prítomnosť súvisí s kognitívnymi schopnosťami – s tými, ktoré pri Alzheimerovej chorobe postupne miznú. Ich vedľajšie účinky sú však často natoľko závažné, že prevažujú nad prínosom pre pacienta.
Vlani sme písali o lieku Aduhelm. Vyvinula ho americká spoločnosť Biogen a v júni 2021 bol americkou liekovou agentúrou FDA schválený na použitie – s podmienkou, že účinnosť bude potrebné doložiť ďalším výskumom. Rozhodnutie FDA vzbudilo v odborných kruhoch prevažne odmietavú reakciu, pretože Aduhelm nemá skoro žiadnu účinnosť proti hlavnému príznaku ochorenia, teda proti demencii. Zato je pomerne účinný proti predpokladanej príčine alzheimera, proti usadeninám proteínu zvaného beta-amyloid v mozgu chorého človeka. Práve tým FDA svoj súhlas zdôvodnila.
Amyloid bol sľubnou cestou
Prítomnosť usadenín – plakov – v mozgu osôb, ktoré zomreli na demenciu, si všimol už rakúsky lekár Emil Redlich v roku 1898. V nasledujúcom desaťročí ich podrobnejšie opísali nemecký lekár Alois Alzheimer a Čech Oskar Fischer. Obaja boli psychiatri. Fischerov prínos bol neskôr zabudnutý, čo je podľa niektorých názorov nespravodlivé, i keď je otázka, či
