V kauze vyšetrovateľov NAKA zaznelo dôležité svedectvo: Podozrenia voči ľuďom z inšpekcie si nevymysleli. Dozvedeli sa to z jej vnútra

V kauze vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina a Milana Sabotu zaznelo minulý týždeň dôležité svedectvo. Dvaja operatívci policajnej inšpekcie potvrdili, že podozrenia voči bývalej šéfke vyšetrovacieho tímu Oblúk Diane Santusovej a jej ľuďom mali aj oni.

Vypovedali nielen to, že sa dozvedeli tieto informácie o svojich kolegoch, ale aj že ich posunuli vyšetrovateľom NAKA. Tí si ich teda nevymysleli, ako ich podozrieva policajná inšpekcia a bratislavská krajská prokuratúra, ktorá tento prípad dozoruje.

Čurilla a spol. sú už viac ako rok stíhaní za to, že pre podozrenia z korupcie pripravovali vyšetrovanie ľudí okolo Santusovej. Nemalo ísť o úplatky, ale o sľúbené pozície v štruktúrach policajnej inšpekcie, prípadne v Slovenskej informačnej službe (SIS).

Práve tajná služba totiž v tomto prípade zohrala veľmi dôležitú úlohu.

Operatívci: SIS sa snažila chrániť svojho šéfa

Dvaja vyššie spomenutí operatívci pri výsluchu spomenuli, že SIS sa vlani aj prostredníctvom Santusovej inšpekčného tímu snažila spochybniť výpovede dôležitých svedkov v medializovaných kauzách. To bolo podľa nich jedinou úlohou tímu Oblúk a policajti z inšpekcie vypovedali, že celé to malo smerovať iba k záchrane exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý je obvinený z korupcie.

Spochybňovanie sa týkalo najmä bývalého šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, niekdajšieho riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, ale aj bývalého námestníka šéfa SIS Borisa Beňu. Práve po tom, ako sa niekdajšia pravá ruka Pčolinského rozhodla spolupracovať s vyšetrovateľmi, údajne ľudia v SIS spozorneli.

Operatívci z inšpekcie podľa informácií Denníka N počas svojho výsluchu potvrdili, že od februára minulého roka začali dostávať čoraz viac upozornení, aby si dávali pozor. Tieto informácie sa vraj týkali toho, že Pčolinský sa cíti ohrozený a podniká kroky, aby diskreditoval Beňovu výpoveď.

Denník N požiadal o reakciu aj Pčolinského, ktorého vlani v marci zadržali a obvinili a ktorý na pol roka skončil vo väzbe. Dostal sa z nej až po zásahu generálnej prokuratúry pod vedením Maroša Žilinku. Prostredníctvom paragrafu 363 trestného poriadku totiž prvý námestník generálneho prokurátora Pčolinskému obvinenie zrušil.

Bývalý šéf SIS reagoval, že žiadnych operatívcov z inšpekcie osobne nepozná. „Preto mi je ťažké vydedukovať, ako niekto mohol údajne vedieť, ako sa cítim,“ dodal s tým, že o „údajných výpovediach operatívcov inšpekcie“ sa dozvedel až z otázok od redakcie.

Pčolinský zopakoval, že o výpovedi Beňu sa prvýkrát dozvedel pri prvom nahliadnutí do spisu na Špecializovanom trestnom súde vlani 14. marca. „Od toho času som bol pol roka v kolúznej väzbe v Leopoldove. Viac k danej veci neviem uviesť,“ reagoval.

Povedali to, čo už pred rokom krajský súd

Spolupráca medzi operatívcami inšpekcie a NAKA sa začala už koncom roka 2020. Spočiatku si veľmi nedôverovali, ale nakoniec sa práve títo policajti z inšpekcie stali dôležitým zdrojom informácií pre vyšetrovateľov NAKA.

Zhodne vypovedali, že na NAKA posunuli aj informáciu o podozreniach voči vlastným kolegom z inšpekcie. Nevedeli, či informácie o Santusovej a jej ľuďoch sú relevantné, no upozornili na ne.

A vyšetrovatelia Čurilla a spol. ich začali riešiť. Tak vlani v júni vzniklo aj uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci – nikoho neobvinili, len chceli spustiť vyšetrovanie korupcie na inšpekcii. Toto uznesenie ešte v lete veľmi rýchlo zrušili na generálnej prokuratúre. Opäť cez paragraf 363, hoci v minulosti ho na podobné prípady nikdy nepoužili.

Bol to však základ pre následné obvinenie vyšetrovateľov NAKA. Tí sú stíhaní od septembra, a to napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave vlani v októbri skonštatoval, že ich obvinenie je nedôvodné. Súd to konštatoval pri rozhodovaní o ich väzbe, v ktorej boli zhruba dva týždne.

Už vtedy krajský súd skonštatoval, že podozrenia NAKA voči inšpekcii boli oprávnené. Pred viac ako rokom teda povedal to, čo teraz vypovedali aj operatívci z inšpekcie.

Upozornili na Kaľavského

Kľúčovým svedkom voči vyšetrovateľom NAKA bol expolicajt, ich blízky spolupracovník a niekdajší šéf operatívy Ján Kaľavský. S inšpekciou začal spolupracovať po tom, ako ho vlani v máji zadržali a obvinili. A hoci pôvodne pre neho prokuratúra navrhovala väzbu, svoj návrh nakoniec stiahla.

Nakoniec mu zrušila aj obvinenie. Z Kaľavského sa stal agent a kolegov si aj nahrával.

Podozrenia o tom, že práve on vynáša z vyšetrovaní, pritom vyšetrovateľom NAKA posunuli práve operatívci z inšpekcie. Preto potom boli prekvapení, ako Kaľavského začali využívať ich kolegovia z tímu Oblúk.

Obaja skonštatovali, že si išli overiť Kaľavského informácie o tom, ako vyšetrovatelia údajne manipulujú so svedectvami. Nič z toho sa nepotvrdilo. Aj tento skutok sa napriek tomu týkal pôvodného obvinenia vyšetrovateľa Čurillu, ale aj jeho kolegu Ďurku.

Kaľavský je momentálne obžalovaný z toho, že ako šéf operatívy zneužil svoje postavenie, aby z polície vynášal. Súd s ním sa začal v novembri, no Kaľavský je na úteku v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl.

Advokát: Je to zásadný posun

Obhajca Peter Kubina, ktorý zastupuje v konaní Čurillu aj Ďurku, na svedectvo dvoch operatívcov hovorí, že ich výpovede „úplne vyvracajú obvinenie príslušníkov NAKA z jeho základov“.

Ako vysvetľuje, nie je dôležité to, či podozrenia voči Santusovej a jej ľuďom boli pravdivé alebo nie. „Ich potvrdenie alebo vyvrátenie, napokon, malo byť predmetom vyšetrovania, ktoré obvinení začali a ktoré stopol generálny prokurátor na základe paragrafu 363. Dôležité je, že neboli vymyslené obvinenými, ale boli získané štandardnou operatívno-pátracou činnosťou,“ dodal.

Títo svedkovia boli vypočutí na návrh obhajoby. Ani jeden z nich však nie je spriaznenou osobou obvinených. Kubina pripomenul, že ide o príslušníkov inšpekcie, teda orgánu, ktorý policajtov z NAKA stíha.

„Ukazuje sa, že lož mala v tomto prípade veľmi krátke nohy. Neviem si dosť dobre predstaviť, čo by sa po týchto výpovediach malo ešte vyšetrovať,“ povedal Kubina a dodáva, že „v normálnom štáte by na základe týchto výpovedí došlo k okamžitému zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že skutok sa nestal“.

Advokát však skôr očakáva, že inšpekcia, krajská aj generálna prokuratúra budú „napriek existencii jednoznačných vyviňujúcich dôkazov ešte niekoľko rokov predstierať trestné stíhanie nevinných ľudí, aby ich mohli nedôvodne diskreditovať v nádeji, že po voľbách ich nové vedenie polície postaví mimo služby. Je to až veľmi priehľadné.“

Denník N oslovil aj prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave Juraja Chyla s otázkou, ako svedectvo dvoch operatívcov vníma on.

Z krajskej prokuratúry reagovali, že prípad je stále v prípravnom konaní. „Orgány činné v trestnom konaní objektívne objasňujú okolnosti svedčiace proti obvineným, ako aj v ich prospech, vzhľadom na skutočnosť, že prípravné konanie nie je ukončené, k veci sa nebudeme bližšie vyjadrovať, keďže by mohol byť zmarený účel tohto konania,“ dodal hovorca prokuratúry Patrik Hujsa.

Vyšetrovanie trvá už viac ako rok

Štyroch vyšetrovateľov NAKA obvinila inšpekcia vlani v septembri. Spolu s nimi obvinila aj bývalého povereného šéfa inšpekcie Petra Scholtza a následne pribudlo obvinenie aj dvom operatívcom, ktorí na prípade spolupracovali.

Už rok sa pritom nedostali k nahrávkam, ktoré sú základom ich obvinenia. Ide najmä o zvukové záznamy z ich kancelárie, no tie sú súčasťou iného spisu a v tom ich sú len časti. Bratislavská prokuratúra sľubuje, že do konca vyšetrovania budú nahrávky sprístupnené obvineným v celom rozsahu.

Vyšetrovatelia NAKA sa zatiaľ bránia na Ústavnom súde. Nesťažujú sa len na to, že sa k nahrávkam nedostali, podľa Kubinu spochybňujú aj ich zákonnosť. Ako vysvetlil, súdne odôvodnenie odpočúvania je rovnaké ako odôvodnenie prokurátora. Sudca podľa advokáta neuviedol žiadne dôvody, prečo s odposluchmi súhlasil. A práve to môže byť pre Ústavný súd problém.