Ktorá neistota slovenského demokrata viac desí

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Sú dôvody, pre ktoré by sa vláda mala udržať do riadnych volieb, aj keď nejednému občanovi a občianke z toho zošedivie nejeden vlas.

Prozápadný vektor a pokračovanie pomoci Ukrajine. To je ten jeden prvý dôvod. Víťazstvo Ukrajiny je totiž kľúčové pre Slovensko, Európu i svet. Ruské víťazstvo znamená ďalšie kruté a zákerné vojny, násilie, utrpenie.

Ale pokojne môže byť aj druhý. Prvým môže byť udržanie priazne investorov, ktorí stavili na Slovensko ako Volvo. Nadmerné politické harašenie ich môže odrádzať a (ako snáď všetci vieme) hospodársky rast je kľúčovým predpokladom na riešenie všetkých našich top problémov.

No pokiaľ hovoríme o prozápadnom vektore súčasnej vlády, mala by sa prejaviť aj v tom, že sa slovenská diplomacia aktuálne nepridá na stranu Viktora Orbána a podporí európske NIE vrátane sankcií za jeho vyčíňanie proti právu, západnej súdržnosti i demokracii.

Orbánovo Maďarsko je napokon aj latentnou hrozbou pre územnú celistvosť Slovenska a dobré spolunažívanie Slovákov s príslušníkmi maďarskej menšiny. Stretnutie maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s Robertom Ficom zas hovorí, že Orbánovmu Maďarsku vyhovuje polarizované, slabé Slovensko, čo sa odtrháva od Európskej únie a geopoliticky tápe.

Súmrak spravodlivosti

Ďalším dôvodom na pokračovanie vlády je zápas o právny štát.

Čerstvý príklad: Zdôvodnenie námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorým na základe monarchistického paragrafu 363 Trestného poriadku zrušil stíhanie Robertov Fica a Kaliňáka, vytvára absurdný precedens. Podľa neho je trestne nepostihnuteľné zneužitie právomoci verejného činiteľa akéhokoľvek predsedu vlády, ibaže by ho zneužil pri riadení činnosť vlády a tých nemnohých povinností, ktoré mu kladie ústava. Premiér totiž žiadne konkrétne výkonné právomoci pri riadení štátu nemá. Kanderov argument tak názorne ukazuje, ako vyzerá súmrak spravodlivosti a práva.

Keď ho spojíme s nedávnym uväznením elitných policajtov, ktorí vyšetrujú svinstvá Ficových vlád, a keď k tomu pridáme skúsenosť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, že SIS rok a pol pracuje na tom, aby boli zbrzdené trestné stíhania vedúce na najvyššie poschodia slovenskej politiky a podnikateľského prostredia, vidíme na obzore návrat starých časov a s ním aj starých mafií a goríl. Ale ako nóvum aj éru revanšu. Dlhoročný úzus, že veľké zvieratá sú na Slovensku beztrestné, za tejto vlády totiž padol. A to mení situáciu: vy ste zatvárali nás, my zavrieme vás.

Vyšetrovanie a naň nadväzujúce súdne procesy však vyžadujú čas. A v podmienkach, keď generálna prokuratúra a špeciálna prokuratúra ťahajú povraz spravodlivosti každá opačným smerom, okrem času aj statočnosť vyšetrovateľov, špeciálnych prokurátorov a sudcov. Čo bude po utorkovom páde vlády v stredu, pýta sa expremiér Mikuláš Dzurinda. Dobrá otázka.

Veľa neistôt, ale dáke istoty predsa len existujú

Takže ten tretí dôvod, ktorý hovorí proti vysloveniu nedôvery vláde, súvisí práve s tou metaforickou stredou, čiže s časom. Ešte sa nestihli sformovať sily, ktoré by dokázali zvrátiť trend a „prebiť“ možnú koalíciu Pellegriniho, Fica, Kollára… Uhríka a súčasne ako bonus „odmatovičovať“ politický diskurz.

Je však už isté, že sa takéto demokratické sily už húfujú a pri dostatku času dokážu zmobilizovať znechutených, ale stále zodpovedných voličov a zvrátiť čoraz očividnejší odklon od liberálnej demokracie a návrat k mafiánskemu štátu? Nie. Nie je to isté.

A je isté, že súčasné vládne torzo svoje zotrvanie vo vláde nezobchoduje za sociálno-ekonomický populizmus, fiškálnu nezodpovednosť a atentáty na spravodlivosť, akým by bolo napríklad schválenie návrhu novely Trestného zákona od poslanca Tomáša Tarabu, ktorý má podporu Sme rodina? Ani toto nie je isté. Naopak, „zlé veci“ sa vďaka strategickým chybám Igora Matoviča už reálne dejú a spoločnosť hutne denervujú, čo sú tie dôvody, pre ktoré ďalšia existencia Hegerovej vlády niekomu nedáva zmysel.
Takže z ktorej neistoty slovenského demokrata viac desí?

Ale skúsme to radšej inak: Aká veľká je pravdepodobnosť, že sa súčasná vláda odkloní od zahraničnopolitického smerovania, od pomoci Ukrajine, a bude aj aktívne konať proti prebiehajúcim vyšetrovaniam smeráckych potentátov i tých zo Sme rodina? Pri takto položenej otázke je už menej neistôt.

Pravdepodobnosť, že za tejto vlády padnú špeciálni prokurátori okolo Daniela Lipšica, celé policajné vedenie okolo Štefana Hamrana, že sa minister zahraničných vecí Rastislav Káčer pridá k orbánovským avantúram je menšia ako väčšia. Z tohto uhla pohľadu nedáva zmysel, aby vláda predčasne skončila. Zmysel to však dáva Ficovi, Pellegrinimu a Sulíkovi, lebo majú iný uhol pohľadu. A nie je to téma na ďalšiu drámu, Anton Pavlovič?