Denník N

Kultúrnou udalosťou roka 2022 je otvorenie SNG (anketa)

Foto - TASR/Jaroslav Novák
Foto – TASR/Jaroslav Novák

Sto umelcov, organizátorov, aktivistov a osobností z kultúrnej scény sa zapojilo do tradičnej ankety Denníka N.

Keď sa niekomu zdali roky 2020 a 2021 náročné, to ešte netušil, čo všetko nás čaká ďalej. Našťastie sa však udialo aj niekoľko pozitívnych vecí. Pripomínajú sa v našej tradičnej bilancii kultúrnej scény. V ankete Denníka N sa tentoraz najviac skloňovalo otvorenie zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie, až takmer v polovici z celkového počtu sto odpovedí.

Veľkými udalosťami roka boli aj výstava Marie Bartuszovej v londýnskej Tate Modern a festival Slovenská Tepláreň, ktorý spojil kluby, kultúrne centrá a umelcov naprieč Slovenskom.

Všetkým sto osloveným sme položili rovnakú otázku:

Čo považujete za Kultúrnu udalosť roka 2022?

Marek Adamov

Stanica Žilina-Záriečie, Nová synagóga

Dokončenie rekonštrukcie SNG, ktoré nás trochu priblížilo kultúrnemu svetu. Ak namiesto stavieb hľadám medzi udalosťami, tak je to Slovenská Tepláreň, ktorá spojila stovky kultúrnych priestorov, tisícky umelcov a bola nielen najväčším festivalom u nás ever, ale opäť aj potvrdením, že patríme do demokratického sveta.

Okrem toho (a mnohých iných výnimočných kultúrnych zážitkov) však moja najväčšia chvála smeruje k ukrajinským vojakom a všetkým ľuďom, ktorí tam bojujú proti čistému Zlu z Ruska. Ak nevyhrajú a nepomôžeme im, nebudeme ani do novej SNG chodiť, aj Teplárne sa zatvoria a namiesto otvoreného sveta skončíme zatvorení v pekle.

Jana Ambrózová

etnomuzikologička

Okrem rekonštrukcie SNG je to vydanie posledného, 4. zväzku Slovenských ľudových piesní zozbieraných Bélom Bartókom, ktoré po reedícii prvých troch zväzkov čakali na svoje vôbec prvé vydanie. A čakali (edične spracované dávnejšie) dlho, predlho. Teším sa, že sa to Hudobnému centru a zostavovateľom nakoniec podarilo. O to viac preto, lebo konečne (!) sú prílohou aj doteraz verejnosti neznáme reštaurované fonografické Bartókove záznamy, ktoré zhotovil na našom území medzi rokmi 1913 – 1916.

Koloman Kertész Bagala

vydavateľ

Môj rešpekt patrí účinkujúcim, klubom a usporiadateľom rovnako ako všetkým, ktorí svojou účasťou alebo verejným postojom otvorene vyjadrili solidaritu – s ohrozovanou menšinou u nás (Slovenská Tepláreň) či s okupovanou krajinou (podujatia po 24. februári). V oboch prípadoch sme sa ako kultúrna spoločnosť ohradili voči teroristickým činom – či už jednotlivca, alebo Ruskej federácie a Bieloruska.

Balla

spisovateľ

Všímam si starnúcich umelcov a teším sa, keď im to ešte ide a vzdorujú času, preto sa bojím o kondíciu Boba Dylana a preto som sa v lete bál koncertu Patti Smith vo viedenskej Aréne: nechcel som byť svedkom úpadku. Speváčka – podporená výbornou skupinou – však predviedla silu, radosť, nasadenie, takže mi znela v hlave dlho po poslednom tóne a nebolo to pre decibely. Za udalosť považujem aj vyše tisícstranovú publikáciu z vydavateľstva Větrné mlýny, súborné opus magnum Michala Šandu Generál v umyvadle plném blues, knihu šibenično-humorných invenčných textov a iných artefaktov či artefaktíkov. A hoci je Šandova bohatá, rafinovaná čeština pre slovenského čitateľa miestami tvrdý oriešok, oplatí sa ho lúskať.

Alexander Balogh

publicista

Výstava Marie Bartuszovej v londýnskej Tate Modern. Splatenie dlhu výnimočnej tvorbe tejto umelkyne, jeho predzvesťou už bola vlaňajšia monumentálna monografia od Gabriely Garlatyovej.

Zuzana Bartošová

Ústav dejín umenia Centra vied o umení SAV

Za kultúrnu udalosť roka považujem septembrové vystúpenie Laurie Anderson so skladbou Songs for A. E. (bratislavská premiéra odznela s názvom Amelia). Prednes multimediálnej umelkyne z USA, ktorej tvorbu a životné postoje dlhodobo obdivujem, sprevádzala Filharmónia Brno. Príbeh Amelie Earhart, ktorá mala v úmysle obletieť roku 1937 ako prvá žena zemeguľu, otváral v sugestívnom podaní Laurie Anderson nielen jedinečný príbeh odvahy, ale opisoval aj útrapy, ktoré takýto únik z každodennosti sprevádzali. Bol však predovšetkým ódou na absolútny pocit slobody, ktorý napriek nim pilotka prežívala.

Samozrejme, mimoriadne kultúrne udalosti sa nekonali len v Bratislave. Za všetky zaujímavé spomeniem aspoň jednu, a to Bytové výstavy – Permanentné alternatívy – Slovenské neoficiálne umenie 1970 – 1989 v novozámockej Galérii Ernesta Zmetáka, ktorú kurátorsky pripravila Daniela Čarná. Mapovala obdobie normalizácie 70. a 80. rokov minulého storočia cez súkromné aktivity autorov, ktorí netúžili po kariére socialistických umelcov. Žili v ústraní, skromne a tvorbou, ktorú mohli konfrontovať len v priateľských kruhoch, sa dištancovali od ideologizácie umenia. Sloboda umeleckého prejavu bola pre nich najvyššou hodnotou. Aj dnes považujem za dôležité pripomínať si ich životné postoje tlmočené výtvarnou tvorbou, ktorá nestratila ani s odstupom času nič zo svojej sugestivity.

Palo Bálik

grafický dizajnér

Jednoznačne katarzné divadelné predstavenie 24 v SND je elektrizujúce i mrazivé. Pripomína všetky traumy a šoky, s ktorými sme sa tento rok museli vyrovnať od začiatku cynickej agresie Ruska voči nášmu susedovi. Je neskutočné, aké dokáže byť divadlo v ťažkých časoch silné a hlavne veľmi potrebné, čím nám pripomína, prečo vlastne vzniklo.

Opačnú škálu emócií u mňa vyvolala výstava Last Party for Diversity II v galérii Jána Koniarka v Trnave, kde sa Andrejovi Dúbravskému podarilo namaľovať letnú bezstarostnosť, ktorú máme všetci zažitú ešte z detstva. Rovnako ma potešilo zaslúžené svetové uznanie tvorby Marie Bartuszovej v galérii Tate Modern v Londýne.

Július Barczi

historik umenia, riaditeľ SOGA

Otvorenie zrekonštruovanej a rozšírenej SNG je kultúrnou udalosťou našej celej „porevolučnej“ trasľavej reality (a tá ešte nejaký ten rok trvať bude). Je len málo vecí, na ktoré som tak nesmierne hrdý ako občan Slovenskej republiky, a je len málo kultúrnych inštitúcií na Slovensku, ktoré

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rok 2022

Kultúra

Teraz najčítanejšie