Denník N

Na začiatku bol pre mňa obrovským monštrom a na konci bola z neho nula, hovorí matka dcéry, ktorú zavraždil Breivik

Lisbeth Røyneland. Foto - Ronja Sagstuen Larsen
Lisbeth Røyneland. Foto – Ronja Sagstuen Larsen

V piatok 22. júla 2011 bola Lisbeth Røyneland spolu so svojou staršou dcérou Kristine doma. Okolo pol štvrtej popoludní začula zvuk, ktorý sa podobal hromu. Netušila, že v tej chvíli pred vládnou budovou v nórskom Osle explodovala bomba. Zabila osem ľudí.

Po prvých informáciách z médií poslala Lisbeth SMS správu svojej mladšej dcére Synne s otázkou, kde je a či je v bezpečí. Tá jej odpísala, že je v poriadku na neďalekom ostrove Utøya.

O hodinu a pol neskôr sa začal ďalší teroristický útok práve tam. Muž v policajnej uniforme chodil po ostrove 72 minút a strieľal do detí aj dospelých, ktorí tam prišli na letný tábor ľavicovej Strany práce. Zavraždil celkom 69 ľudí vo veku 14 až 51 rokov, 110 ďalších bolo zranených. Medzi zavraždenými bola aj Synne Røyneland.

Lisbeth Røyneland

Nórska aktivistka proti extrémizmu, bývalá IT manažérka. Je predsedníčkou združenia Národná podporná skupina po útokoch 22. júla (Den nasjonale støttegruppen etter 22. juli). 22. júla 2011 prišla pri atentáte na ostrove Utøya o osemnásťročnú dcéru Synne, ktorá bola medzi poslednými zo 77 obetí pravicového extrémistu Andersa Breivika. Viac ako hodinu sa Synne schovávala, než ju Breivik našiel. Zavraždil ju tromi strelami do hlavy. Podľa správy vyšetrovacej komisie by sa bola zachránila, keby polícia prišla na miesto rýchlejšie.

Lisbeth Røyneland si v sobotu 10. decembra v Bratislave spolu s francúzskym spisovateľom Georgeom Salinesom prebrala titul Čestná Stredoeurópanka, ktorý udeľuje Stredoeurópske fórum.

Spomínate si na prvé ráno, keď vaším prvým pocitom po prebudení už nebola bolesť zo straty Synne? Mali ste vôbec také ráno?

Trvalo veľmi dlho, kým prišlo. Myslím, že prvýkrát sa tak stalo asi až po dvoch rokoch od útoku. Dodnes mám to všetko, čo sa udialo, uložené niekde vzadu v hlave. No už na to nemyslím každé ráno a každý deň.

Porozprávajte mi o svojej dcére Synne. Aká bola?

Bola to moja prekrásna, ryšavá, pehavá milovaná dcéra. Mala len 18 rokov, jej dospelý život sa práve začínal. Chodila do školy, študovala komunikáciu a médiá. Bola blogerka. V tom čase – pred jedenástimi rokmi – sa jej blogu začalo veľmi dariť. Písala o dievčatách a pre dievčatá, jej témami boli napríklad poruchy príjmu potravy a všetko, čo sa týkalo tlaku, ktorý na mladé dievčatá vyvíja online marketing, náročné okolie alebo spoločenské konvencie.

Synne Røyneland. Foto – archív rodiny Røyneland

Ako si spomínate na 22. júl 2011?

V ten deň som bola doma aj so svojou staršou dcérou Kristine. Bol piatok poobede, mala som zapnutý televízor, robila som bežné veci. Zrazu som počula zvuk, ktorý sa podobal hromu. O chvíľu sa začali v televízii mimoriadne správy, v ktorých oznámili výbuch vo vládnej štvrti. Neďaleko odtiaľ bývame.

Spočiatku som si myslela, že to musel byť asi únik plynu, no krátko nato médiá priniesli informáciu, že išlo o výbuch bomby. Prvá vec, ktorá mi okamžite napadla, bola bezpečnosť mojej rodiny. Uvedomovala som si, že staršia dcéra je so mnou, jej otec bol tiež v poriadku, vracal sa do Osla. Vedela som tiež, že Synne mala byť na ostrove Utøya, ale bála som sa, že odtiaľ možno odišla a išla práve do centra Osla. Často tam s kamarátkami chodievali na kávu. Písala som jej SMS správu, či je v poriadku, ona sa však strachovala o nás. Odpísala mi, že sedia na ostrove a sledujú, čo sa deje v meste. Snažili sa zistiť, či sú ich blízki v bezpečí. Povedala som jej, že my sme v poriadku.

Čo ste prežívali, keď ste sa dozvedeli o ďalšom útoku?

Keď sa po asi hodine a pol začali ďalšie mimoriadne správy o streľbe na ostrove Utøya, nemohla som tomu uveriť.  

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Útok na Zámockej

Životy žien

Rodina a vzťahy, Svet

Teraz najčítanejšie