Rodinný balíček pretlačil Matovič protiústavne, rozhodol Ústavný súd

Presadzovať zákony v skrátenom legislatívnom konaní bude mať súčasná vláda, ale aj každá ďalšia oveľa ťažšie. Ústavný súd v utorok prvýkrát určil mantinely legislatívneho procesu a povedal, že už sa nebude len prizerať na expresné prijímanie zákonov v Národnej rade.

To totiž v skratke znamená rozhodnutie o takzvanom prorodinom balíčku ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý vlastne „rozbil“ koalíciu. Vláda ho presadila v júni bez hlasov SaS, no s podporou hlasov Kotlebovej ĽSNS. Vtedy prelomili prezidentkino veto, hoci Zuzana Čaputová vopred upozorňovala, že keď sa tak stane, obráti sa na Ústavný súd.

Balíček pomoci prinášal veľké a dlhodobé zmeny do systému sociálnej podpory rodín a poslanci ho schválili 24. mája. Celé prerokovanie zákona vrátane hlasovania na vláde trvalo len šesť dní, verejnosť vtedy najviac diskutovala o tom, ako má fungovať takzvané krúžkovné. Potom nasledovalo veto prezidentky a jej definitívne prehlasovanie poslancami v máji.

Prezidentka v lete spochybnila proces, akým bol balíček prijatý. Nenapadla všetky jeho časti, zamerala sa na tie, ktoré mali platiť od januára budúceho roka či ešte neskôr. Spochybnila, prečo takéto opatrenie prijímali poslanci narýchlo, keď začnú platiť až o niekoľko mesiacov.

A to isté teraz hovorí poslancom aj Ústavný súd. Ako informoval jeho predseda Ivan Fiačan, plénum rozhodlo, že narýchlo prijaté opatrenia nie sú „jednorazovou adresnou pomocou, ale ide o systémové riešenie situácie rodín s deťmi.“

A aj preto rozhodol, že toto schvaľovanie v zrýchlenom konaní bolo v rozpore s ústavou. Rovnako posúdila väčšina ústavných sudcov v prípade rodinného balíčka aj to, že prešiel v rozpore s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Aj na to prezidentka upozorňovala. Matovič balíček presadil, nemal však vyčíslené jeho finančné krytie.

Odlišné stanovisko k nálezu si uplatnili dvaja sudcovia – Peter Straka a Robert Šorl, čo znamená, že nebol prijatý jednomyseľne.

Rodiny s deťmi sa báť nemusia, upokojuje Vetrák

„Rodiny s deťmi sa rozhodnutia Ústavného súdu obávať nemusia,“ upokojoval už krátko po vyhlásení nálezu predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO), ktorý zastupoval parlament v konaní pred súdom.

Napadnutá časť balíčka sa týkala najmä takzvaného krúžkovného 60 eur, ktoré mala dostať rodina na dieťa do 18 rokov. Krúžkovné malo pôvodne platiť od januára, poslanci však nedávno jeho účinnosť presunuli o dva roky na rok 2025, keď už súčasná Hegerova vláda nebude pri moci.

Od januára balíček počítal aj so zvýšením prídavku na dieťa na 60 eur. S touto podporou nemala prezidentka problém, no napadla to, že prídavok sa mal znížiť o polovicu, ak by tento prídavok prijímal namiesto rodiča osobitný príjemca. Teda, ak rodič napríklad neposiela dieťa do školy. Čaputová v tom videla diskrimináciu.

Aj v tejto časti už parlament prijal v novembri zmenu. Prídavok sa za záškoláctvo nebude znižovať, o časť príjmu prídu priamo rodičia.

Vetrák hovorí, že týmito úpravami sa podarilo zabrániť tomu, aby na ne malo dosah rozhodnutie Ústavného súdu.

 

Nešlo o opatrenie, ale systémové riešenie

Zo stručného zdôvodnenia nálezu vyplýva, že rozhodujúca bola pre sudcov účinnosť narýchlo prijatých zmien. Ústavný expert a advokát Peter Kubina pred súdom zastupoval prezidentku a upozorňoval na to, že časť opatrení mala platiť až od januára, teda pol roka po presadení balíčka, a časť ešte neskôr.

Nerozumel, prečo časť opatrení, ktoré začali platiť hneď od júla a prezidentka ich ani nenapadla, neprijali v zrýchlenom procese a prečo ostatné časti neprešli riadnym legislatívnym procesom.

Ústavný súd to vyhodnotil tak, že v napadnutých častiach Matovičovho balíčka nešlo o „jednorazovú a bezprostrednú pomoc v reakcii na určitú nepredvídanú udalosť či okolnosť, ale o systémové riešenie podpory voľnočasových aktivít detí a podpory rodín s deťmi.“

Fiačan pripomenul aj dôvodovú správu ministra financií, ktorá naznačovala „revolúciu v oblasti daní.“ Nesedelo teda, že vláda pri presadzovaní balíčka v skrátenom konaní deklarovala priamy súvis s pandémiou či vojenským konfliktom na Ukrajine.

Aj poslanec OĽaNO Vetrák priamo na súde hovoril o tom, že balíčkom chceli reagovať na zvyšovanie cien energií a infláciu. Pomocou rodinám chceli predísť hospodárskym škodám. Tie by vznikli tým, že by aj tak následne musel štát pomáhať tým najzraniteľnejším.

Prečo teda opatrenia neprijali v riadnom procese, ale narýchlo a s posunutou účinnosťou? Jednoznačnú odpoveď Vetrák ústavným sudcom nedal. „Každý môže skákať len do výšky svojho platu. Od júla sme zaviedli všetko, čo nám umožňoval rozpočet. Ďalšie opatrenia sa dali zaviesť až s príchodom ďalších peňazí od Nového roka,“ povedal poslanec OĽaNO.

Ústavný súd v utorok skonštatoval, že podmienky na skrátené legislatívne konanie neboli už na prvý pohľad preukázané. Nevidel ani žiadne ohrozenie ľudských práv, ani vznik hospodárskych škôd štátu.

Chýbalo aj krytie

Ďalšou výhradou prezidentky k balíčku, ktorú si osvojil aj Ústavný súd, bolo, že balíček nemal finančné krytie. Opatrenia boli totiž prijaté tak narýchlo, že sa k nim nestihla pred schválením riadne vyjadriť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

K slovu sa dostala až pred Ústavným súdom. Fiačan naznačil, že stanovisko rady bolo pre rozhodnutie ústavných sudcov podstatné: pripomenul totiž, že ak nemá byť úloha tejto rady len formálna, „musí zasahovať do diskusie pri otázkach s reálnym dosahom do verejných financií.“

Rada pritom upozornila na trvalo negatívny dosah na verejné financie, ako aj na potenciálny negatívny vplyv na obyvateľov aj samosprávy. „Ústavnému súdu rada prezentovala výsledky svojej analýzy ľudí a tie spochybnili efektívnosť napadnutej právnej úpravy,“ skonštatoval Fiačan.

Rozhodnutie súdu sa mu môže vypomstiť

Zo zvukového záznamu verejného pojednávania k Matovičovmu balíčku vyplýva, že poslanec Vetrák sa snažil ústavných sudcov varovať, ako posúdia ústavnosť skráteného legislatívneho konania. Hovoril, že „je vždy šťastnejšie“, ak by si parlament pravidlá legislatívneho procesu sprísnil sám, ako by to mal urobiť iný orgán.

Pripomenul, že v roku 2020 pri schvaľovaní reformy justície poslanci prijali aj úpravu, aby sa senáty Ústavného súdu pravidelne obmieňali. Toto ustanovenie malo začať platiť už od roku 2023, no samotný súd teraz požiadal poslancov, aby to posunuli o rok.

A toto posunutie je v súčasnosti v skrátenom legislatívnom konaní.

„Nechám na vašom zvážení, ak pôjdete podľa pravidiel skráteného legislatívneho konania, či by táto úprava obstála. Sami si to vyhodnoťte,“ povedal Vetrák. Naznačil teda, že ak sa rozhodne súd sprísniť pravidlá prijímania zákonov v skrátenom konaní pri Matovičovom balíčku, tak poslanci následne nemusia súhlasiť s tým, aby sa „rotácia senátov“ odložila o rok.

Predseda súdu po týchto slovách skočil Vetrákovi do reči. „Zvážte, či budete v tejto argumentácii pokračovať,“ upozornil ho. Verejné pojednávanie k balíčku bolo 9. novembra. Deň na to poslanci rotáciu v skrátenom legislatívnom konaní odsúhlasili.

Poslanec už v tomto duchu nepokračoval. Na rozhodnutie reagoval vyhlásením, že ho rešpektuje. Ústavný súd sa podľa neho „po rokoch rozhodol prelomiť svoju doterajšiu judikatúru a žiada sprísnenie posudzovania pravidiel pre skrátené legislatívne konanie pri návrhoch zákonov“.

V tomto duchu podľa neho upravia v parlamente rokovací poriadok parlamentu.

„Mrzí ma len, že hoci mal na to Ústavný súd SR príležitosť už viackrát v minulosti – napríklad Sulíkovo kilečko, smerácke volebné moratórium, Kolíkovej reforma súdnej rady, rozhodol sa pre zmenu svojej doterajšej judikatúry práve pri pomoci pre rodiny s deťmi,“ skonštatoval Vetrák.

Minister financií Matovič toto jeho stanovisko zverejnil na svojom facebookovom účte bez slova komentára, dodal k nemu len palec hore.

Pre súd to bola neľahká úloha

Faktom je, že Ústavný súd týmto rozhodnutím zasiahol do právomocí Národnej rady. Predseda súdu hovoril o tom, že tak urobil, hoci rešpektuje trojdelenie moci v štáte. Pripomenul, že doposiaľ bol pri zásahoch do činnosti parlamentu „racionálne zdržanlivý“.

Parlament si ako zákonodarná moc určuje podmienky, ako bude legislatívu prijímať. Poslanci prijali rokovací poriadok a ústavní sudcovia im pripomenuli, že kým ho nezmenia alebo nezrušia, tak sú ním viazaní.

„Ak sa parlament rozhodol prijať svoje vnútorné pravidlá, vzdal sa tak svojich práv v prospech externej kontroly,“ skonštatoval Fiačan, ktorý tým vysvetlil, prečo sa Ústavný súd tentoraz rozhodol zasiahnuť voči samotnému procesu prijatia legislatívy.

Ústavní sudcovia si boli pri rozhodovaní vedomí, že autonómiu parlamentu musia rešpektovať a mali by do nej vstupovať len v nevyhnutnom rozsahu. „Ak nie je iný spôsob nápravy, respektíve, ak nebol použitý iný spôsob a situáciu nevyriešil,“ dodal Fiačan.

Čaputová: Rozhodnutie je ústavným mantinelom pre vládnucu väčšinu

Ústavný právnik Peter Kubina na rozdiel od poslanca OĽaNO hovorí, že ústavní sudcovia „plynule nadviazali na svoju doterajšiu judikatúru“. Pripomenul, že význam tohto rozhodnutia je v tom, že bude „do budúcnosti významnou poistkou pred svojvoľným zneužívaním skráteného legislatívneho konania a svojvoľným porušovaním pravidiel prijímania zákonov“.

Prezidentka Zuzana Čaputová verí, že rozhodnutie Ústavného súdu „bude do budúcna ústavným mantinelom pre vládnucu väčšinu, ktorá by chcela opäť zneužiť skrátené legislatívne konanie“.

Nález je podľa nej dôležitým príspevkom k posilneniu právneho štátu, a to predovšetkým v zmysle ochrany ústavných princípov legislatívneho procesu. „Vážim si, že Ústavný súd sa v zásadnej miere stotožnil s mojou argumentáciou,“ povedala.

Poslanec SaS Alojz Baránik tvrdí, že OĽaNO na protiústavnosť upozorňovali a navrhovali alternatívy, no koalícia si to musela stoj čo stoj pretlačiť v skrátenom legislatívnom konaní. „Hnutie OĽaNO rozbilo vlastnú koalíciu, rozvrátilo krajinu, ochudobnilo samosprávy, uškodilo verejným financiám a z rokovacieho poriadku a ústavy urobilo trhací kalendár. Navyše tým legitimizovalo ľudí z ĽSNS. Aj dnešné udalosti z parlamentu sú následkom takéhoto vládnutia Igora Matoviča,“ dodal Baránik.