Vyhral Orbán v Bruseli alebo Brusel zastavil Orbána? Skôr to druhé

„Každý náš cieľ, ktorý sme si vytýčili v júni, sa splnil,” povedal v utorok ráno maďarský minister zodpovedný za využitie zdrojov EÚ Tibor Navracsics na mimoriadnej tlačovke vlády. Zvolali ju po tom, čo sa v pondelok v noci veľvyslanci členských krajín EÚ dohodli v sporných otázkach medzi Maďarskom a Európskou úniou.

Výsledkom dohody je, že:

• maďarský plán obnovy bude schválený,
• objem zmrazených maďarských eurofondov sa zmenší zo 7,5 miliardy na 6,3 miliardy eur,
• Maďarsko stiahne svoje veto vo veci globálnej minimálnej dane pre nadnárodné firmy, pri ktorej dostane aj menšiu výnimku,
• dohoda sa zrodila aj pri poskytnutí pomoci Ukrajine v rámci spoločnej pôžičky.

Maďarské provládne médiá dohodu neoslavujú a Viktor Orbán ju komentoval až v utorok večer. „Náročná práca, ale pekný výsledok. Ďakujem maďarskej delegácii za jej prácu pri rokovaniach. Maďarsko to nikdy nevzdá!“ napísal na Facebooku.

Ťažko hovoriť o Orbánovom víťazstve

„Z maďarskej strany je ťažké podať to ako čokoľvek iné než jednoznačnú politickú prehru maďarskej vlády,” hovorí pre Napunk politológ Dániel Hegedűs, analytik German Marshall Fund. Po 12 rokoch sa prvýkrát stalo, že inštitúcie EÚ spolu s členskými štátmi ukázali stopku maďarskej vláde, hovorí Hegedűs.

Pozastavenie 6,3 miliardy eur z eurofondov, hoci je to aj menej ako pôvodne navrhovaných 7,5 miliardy, sa ťažko podáva ako politické víťazstvo maďarskej vlády. Prijatie maďarského plánu obnovy bolo podľa politológa potrebné, pretože ak by k tomu nedošlo, 70 percent zo sumy 5,8 miliardy eur by sa stratilo.

Ak by plán nebol schválený do konca roka, peniaze by prepadli.

Súbežne s tým maďarská vláda upustila od veta v prípade pomoci Ukrajine vo výške 18 miliárd eur – podrobnosti budeme vidieť vtedy, ak Rada schváli písomný návrh –, ako aj vo veci globálnej minimálnej dane pre nadnárodné firmy (15 percent).

Orbánova vláda musí do marca splniť takzvaných 27 supermíľnikov, ktoré boli určené ako podmienky vyplatenia eurofondov. Hegedűs si však nemyslí, že by to dokázala. „Režim, ktorý sa počas uplynulých 12 rokov budoval na strategickej korupcii zdrojov EÚ, si nemôže dovoliť, aby vytvoril účinné vyšetrovacie mechanizmy a mechanizmy stíhania v zmysle boja proti korupcii,” hovorí.

Maďarsko tak určite nebude mať prístup k týmto zdrojom počas nadchádzajúceho štvrťroka a otázne je aj to, či sa k nim dostane potom, hovorí politológ.

Dániel Hegedűs si myslí, že maďarská vláda stojí pred strategickou križovatkou, musí si znovu premyslieť, akú politiku bude viesť voči EÚ. Politika blokád, najmä pri balíku pomoci Ukrajine, bola vlastný gól, ktorý spochybnil ešte aj to, či budú krajiny strednej Európy podporovať návrh Európskej komisie na prijatie maďarského plánu obnovy.

„Nedá sa viesť vojna na každom fronte, maďarská vláda si odcudzila ešte aj svojich najbližších spojencov z minulosti, V4,” vysvetľuje politológ.

Úspechom je nanajvýš výnimka spod globálnej minimálnej dane

Bea Bakó, odborníčka na európske právo EÚ, považuje za trochu prekvapivé, že sa orbánovcom nepodarilo vyrokovať výraznejšie zníženie objemu zablokovaných eurofondov. Bakó si myslí, že o úspechu možno hovoriť nanajvýš v prípade výnimky spod globálnej minimálnej dane, no otázne je, akú výhru to bude znamenať pre Maďarsko, ak si to premietneme na čísla.

Výška globálnej minimálnej dane je 15 percent, v Maďarsku je sadzba dane z príjmov právnických osôb 9 percent. Maďarsku sa podarilo dosiahnuť, aby bola do minimálnej dane zarátaná aj miestna daň z podnikania. Tú platia firmy samosprávam a jej maximálna miera sú 2 percentá, no neráta sa z rovnakého základu ako daň z príjmov právnických osôb. Zvyčajne je suma zaplatená ako miestna daň z podnikania vyššia ako suma dane z príjmov právnických osôb.

Väčšina členských krajín EÚ nemá daň z podnikania, takže pre Maďarsko je výhodné, že do globálnej minimálnej dane bude zarátaná spolu s daňou z príjmov právnických osôb.

Na druhej strane je daň z príjmov právnických osôb len jedným z faktorov, na základe ktorých sa zahraničný investor rozhodne, do ktorej krajiny bude investovať: Slovensko nezaostáva za Maďarskom so svojou 21 percentnou daňou z príjmu právnických osôb.

Bea Bakó považuje podmienky, ktoré stanovila EK, za správne. Upriamuje pozornosť aj na to, že medzi supermíľniky sa dostali aj také, ktoré súvisia s jurisdikciou a ktoré by cez mechanizmus právneho štátu EK nemohla žiadať, keďže nie sú v bezprostrednom vzťahu s korupciou ohrozujúcou zdroje EÚ.

Odborníčka na európske právo si myslí, že EK chce supermíľnikmi vynútiť aj reformu maďarského súdnictva mimo mechanizmu právneho štátu.