Fajčil 60 cigariet denne, energiu mu dodával len alkohol. Ako sa Zemanovi zhoršovalo zdravie

Téma zdravotného stavu rezonovala už počas kampane v roku 2013. Miloš Zeman vtedy dával najavo, že je v omnoho lepšej kondícii než o sedem rokov starší Karel Schwarzenberg, ktorý v niektorých debatách pôsobil unavene alebo si niekedy plietol slová. Vtedy ešte netušil, že o pár rokov to bude práve on, koho sa bude jeho najbližšie okolie a ochranná služba snažiť dostať na nohy.

Zemanove zdravotné problémy sa prikrádali postupne. Už pred desiatimi rokmi sa verejnosť dozvedela o jeho cukrovke, ktorú – ako neskôr tvrdil – zázračne vyliečil tým, že jedol „veľmi často sladké jedlá“. To však dementoval jeho vtedajší ošetrujúci lekár Miloslav Kalaš. Okrem problémov s cukrovkou a stratou sluchu sa prezident netajil ani nadmernou konzumáciou alkoholu a fajčením.

Ešte v roku 2013 napríklad tvrdil, že denne vypije šesť pohárov vína a tri panáky tvrdého alkoholu. Možný problém s alkoholom sa u prezidenta prejavil už v máji pri otváraní komory s korunovačnými klenotmi v Katedrále svätého Víta. Prezident vtedy podľa účastníkov pôsobil dojmom opitého človeka, pohyboval sa nekoordinovane a pridržiaval sa stien. Zeman síce incident vysvetľoval tým, že mal len virózu, zabudol však vysvetliť svoju účasť na recepcii ruského veľvyslanectva, kde ho novinári zachytili pri popíjaní.

Popíjanie alkoholu Zemana sprevádzalo po takmer celé desaťročné funkčné obdobie, nevynechal ho ani počas pracovných rokovaní, ktoré viedol s členmi vlády alebo štátnymi úradníkmi. Niektorí z nich dodnes spomínajú, že často mali problém odísť domov triezvi.

„Ešte v čase, keď sme sa s Milošom rozprávali, nechýbalo víno snáď nikdy. Odísť po hodine v dobrom stave, to sa veľmi často nestalo,“ spomína Dušan Navrátil, niekdajší šéf Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť. „Ja som piť nepotreboval, ale Miloš zavelil, aby sme si dali za pohárik, stlačil tlačidlo a prišla obsluha s pohárom dobrého vína,“ dodal.

Nadmerné užívanie alkoholu a cigariet sa však z dlhodobého hľadiska stalo neudržateľné. Prezidentovi totiž zároveň chýbal prísun živín, čo mu neskôr spôsobilo vážne problémy.

Prikrádajúce sa zdravotné problémy

Postupne sa prezidentovi zhoršovala aj neuropatia, ktorá bola zjavná napríklad už v roku 2017 počas návštevy samitu k Hodvábnej ceste v Číne. Ukázal to piaty deň programu, keď sa takmer tri desiatky politikov po rokovaní vydali pešo k miestu dohodnutému na záverečnú fotografiu. V dave však chýbal Miloš Zeman, pre ktorého už táto vzdialenosť bola príliš dlhá.

Ubehli minúty a štátnici už stáli na červenom koberci. Zemana však nebolo. Až po niekoľkých minútach ho doviezol golfový vozík.

Problém s chôdzou médiá zaregistrovali už pri jeho prílete do Pekingu. Zeman pri vystupovaní z lietadla zabalansoval a musel sa chytiť zábradlia. Ochranka mu musela počas celej návštevy pri chôdzi pomáhať, a to v omnoho väčšej miere, než bolo predtým zvykom. Už predtým pritom prezident pre toto ochorenie nervov začal používať pri chôdzi palicu ako oporu.

Návšteva Číny mala jeden veľký dosah – vyvolala otázky ohľadom toho, aký je prezidentov skutočný zdravotný stav. Práve to musel Zeman často vysvetľovať pred druhými prezidentskými voľbami na začiatku roku 2018, keď chcel opäť uspieť nielen on, ale hlavne jeho najbližšie okolie – poradca Martin Nejedlý a kancelár Vratislav Mynář.

Taktika preto bola jasná: odmietať, že by prezident mal akékoľvek zdravotné problémy. Nie každý to Hradu veril. Napríklad kardiochirurg z pražského IKEM Jan Pirk vtedy Zemanovi odporučil, aby znovu nekandidoval a radšej si odpočinul: „Ak by robil akékoľvek iné zamestnanie, tak by bol na invalidnom dôchodku, nebol by schopný ho vykonávať,“ povedal vtedy Pirk.

Hrad preto vydal vyhlásenie lekárov, že okrem neuropatie nôh sa Zeman teší z dobrého fyzického aj psychického zdravia.

Možno aj to pomohlo k tomu, že Zeman zvíťazil nad svojím súperom Jiřím Drahošom a jeho najbližšie okolie sa po vyhlásení výsledkov zišlo v Top Hoteli v pražskom Chodově. Oslavy sa však oproti roku 2013 líšili. Prezidentova limuzína pred hotel prišla až neskoro popoludní – ako prvý vystúpil Zemanov ochrankár, v rukách držal palicu, ktorú Zemanovi podal hneď potom, čo mu pomohol vystúpiť z vozidla. Zeman pôsobil unavene a za sprievodu manželky pomalým krokom zamieril do útrob hotela.

Na pódium Zemana odprevadili jeho najbližší podporovatelia a rodina. Okrem nich sa na prejav prizeral aj exminister vnútra Milan Chovanec, šéf ČEZ Daniel Beneš, predseda SPD Tomio Okamura alebo mediálny magnát Jaromír Soukup.

Zeman hneď v úvode svojho prejavu vyhlásil, že v nasledujúcich piatich rokoch by chcel byť pokornejší, mať menej sebavedomia a byť vľúdnejší voči názorom iných ľudí. Nasledujúce roky však ukázali, že Zeman svoje predsavzatia úplne nedodržal – rovnako ako ďalší sľub, že sa chystá na ďalších päť rokov plného pracovného nasadenia. Prezident však v druhom funkčnom období zahraničné cesty a tradičné výjazdy do regiónov výrazne obmedzil.

Po svojom znovuzvolení sa presunul na lánsky zámok, kde trávil takmer všetok čas. Na Pražský hrad zavítal len zriedkakedy na krátke pracovné rokovania. Namiesto neho tam však úradovali poradca Nejedlý a kancelár Mynář. Okrem toho, že chcel mať Zeman podľa svojich najbližších viac času na odpočinok a čítanie kníh, stál za presunom aj jeho zhoršujúci sa zdravotný stav.

Policajné ťahanice s Mynářom

Prezidentov zdravotný stav sa ďalej zhoršil v roku 2019. Vtedy šéf Ústrednej vojenskej nemocnice Miroslav Zavoral Zemanovi odporučil hospitalizáciu, a to pre poruchu výživy, ktorá viedla k úbytku a narušeniu funkcie svalov.

Traja Zemanovi spolupracovníci Deníku N potvrdili, že prezident už v tom čase takmer nejedol a všetku energiu – najmä cukry – prijímal z alkoholu. Nechutenstvo pritom bolo vidieť aj na samotnom Zemanovi, ktorý schudol takmer dvadsať kíl.

V tom čase prezident o svojom zdraví ešte otvorene hovoril. „Nielenže sa mi nezlepšujú nohy, ale ešte zle počujem a mám pomerne nízky tlak, čo som predtým nemal,“ povedal vtedy v rozhovore pre Blesk.cz. Dodal, že obmedzil fajčenie: „Zatiaľ som zredukoval spotrebu cigariet zo 60 na 40 a považujem to za veľký úspech.“ Krátko nato ho previezli do nemocnice na takzvaný rekondičný pobyt.

Rok 2019 bol však zlomový aj tým, že na čelo Útvaru pre ochranu prezidenta Českej republiky nastúpil bývalý zlínsky vyšetrovateľ Martin Baláž, ktorý nielen s prezidentom, ale aj s kancelárom Mynářom začal zvádzať boj o to, ako veľmi sa majú bodyguardi o prezidenta starať. Policajní ochrankári totiž majú riešiť prezidentovu bezpečnosť, nie mu poskytovať zdravotnícke služby a mnohokrát aj pomoc, čo by mal robiť kvalifikovaný personál.

„Už v roku 2019 sa začalo riešiť, kde je tá hranica, ako sa majú ochrankári starať o prezidenta,“ povedal Deníku N zdroj blízky ochrannej službe. Ďalšie tri zdroje popisujú, že debata sa začala viesť aj preto, že Zeman v tom čase síce ešte chodil, ale ochrankári ho museli podopierať, aby nespadol. Samotný Baláž sa k tejto situácii nechcel vyjadrovať.

„To bolo veľmi ťažké obdobie, pretože máte na starosť bezpečnosť prezidenta, ale hlavne riešite, aby vám niekde nespadol, nič sa mu nestalo a zdravotne bol v poriadku,“ dodal ďalší zdroj z ochrannej služby.

„Podopierali sme ho a on mal v ruke palicu, bolo to však ťažké, pretože ak by sa mu šmykla noha alebo čokoľvek iné, zodpovednosť by bola na nás. Pomáhali sme mu sadať si, vstávať, chodili sme s ním na záchod. V tom čase totiž nebol nikto iný, kto by to robil,“ dodal ďalší zdroj blízky ochrannej službe. Podľa neho sa Baláž so svojimi podriadenými opakovane stretol a riešil, aby sa z nich nestala „ošetrovateľská služba“, pretože to nemajú v popise svojej práce.

Žiadna zmena však nenastala. Ochranka ďalej u Zemana v lánskom zámku nonstop asistovala a pomáhala mu zvládať bežný život.

V druhej polovici roku 2020 sa preto šéf ochranky znovu stretol s vtedajším policajným prezidentom Janom Švejdarom a riešili, ako prinútiť prezidentskú kanceláriu, aby situáciu začala riešiť a Zemanovi zaistila nepretržitú a kvalifikovanú zdravotnú starostlivosť.

„Prezidentov stav sa totiž v tom čase zhoršoval, bol menej stabilný a ochrankári už situáciu príliš nezvládali. Išlo hlavne o to, že bolo na nich, aby sa prezidentovi nič nestalo,“ vysvetľuje zdroj blízky prezidentovi.

Švejdar s Balážom sa preto stretli s kancelárom Mynářom a problém s ním otvorili. „Áno, táto problematika sa riešila na viacerých úrovniach. Najskôr s riaditeľom Útvaru pre ochranu prezidenta Českej republiky, neskôr aj s vedúcim Kancelárie prezidenta republiky,“ potvrdil Deníku N Švejdar.

Mynář však situáciu podľa štyroch zdrojov zľahčoval. „On to nebral príliš vážne a zľahčoval to. Jeho argument bol taký, že o prezidenta je maximálne postarané. Tak to však nebolo a neskôr sa to aj ukázalo, keď museli prezidenta hospitalizovať,“ popisuje človek, ktorý bol s obsahom rokovania oboznámený. Podľa zdroja z Mynářovej blízkosti kancelár namietal, že v lánskom zámku má prezident k dispozícii jednu opatrovateľku. „Polícia na to však argumentovala, že nie je kvalifikovaná zdravotníčka a nie je s prezidentom nepretržite,“ hovorí zdroj z bezpečnostných kruhov.

Boj o to, kto bude mať starostlivosť o Zemana na starosti, tak pokračoval. Situácii nepridalo ani to, keď si prezident koncom augusta 2020 zlomil kosť v pravej ruke, lekári ho museli v Ústrednej vojenskej nemocnici operovať a do ramena mu implantovali titánovú skrutku. Zlomenina sa prezidentovi hojila pomerne dlho – ortézu odložil až po štyroch mesiacoch. Práve v tom čase sa do problémov okolo Zemanových ochrankárov intenzívne vložilo policajné prezídium, pod ktoré ochranná služba patrí. A prebehla ďalšia vlna stretnutí medzi Balážom, Švejdarom a Mynářom.

„Policajný prezident vtedy dlhodobo upozorňoval Kanceláriu prezidenta republiky na to, že je potrebné prezidentovi zaistiť kvalifikovanú starostlivosť, ktorú mu ochranka jednoducho dať nemôže,“ popisuje pozadie sporu človek z bezpečnostnej komunity, ktorý má o situácii detailný prehľad.

Podľa ďalšieho zdroja, ktorý sa zúčastnil vyjednávaní, policajné prezídium Hrad dlhodobo upozorňovalo na to, že príslušníci ochranky nie sú zdravotníci a že to môže Zemana z dlhodobého hľadiska ohroziť. „Hovorili sme im, že naši ľudia robia prácu namiesto zdravotníkov a že oni nie sú kvalifikovaní na to, aby poskytovali zdravotné služby, čo bolo často potrebné,“ dodáva. Hrad však na tieto požiadavky nepristúpil.

Policajné prezídium preto na jeseň 2020 odoslalo prezidentskej kancelárii oficiálny list s požiadavkou, aby Zeman dostal nepretržitú kvalifikovanú starostlivosť. List však na Hrad musel putovať prostredníctvom ministra vnútra, ako Deníku N potvrdilo päť zdrojov, ktoré sa rokovaní zúčastnili.

„V liste sa písalo, že je potrebné, aby bola prezidentovi poskytnutá starostlivosť 24/7 zo strany kvalifikovaných pracovníkov,“ zhodlo sa päť zdrojov. Policajné prezídium však nechce odoslanie dokumentu a jeho obsah komentovať. „Za Policajné prezídium Českej republiky môžem uviesť iba toľko, že sa k celej záležitosti nebudeme vyjadrovať,“ povedal k tomu hovorca Ondřej Moravčík.

List síce odišiel, ale na Hrad už nedoputoval. Ministerstvo vnútra totiž vtedy viedol predseda ČSSD Jan Hamáček a bolo iba na ňom, ako s požiadavkou policajného prezídia naloží – buď list pošle na Hrad, alebo požiadavku osobne pretlmočí Mynářovi.

Hrad teraz tvrdí, že žiadny taký list nedostal. „Nedisponuje ním ani sekretariát vedúceho KPR, ani sekretariát prezidenta republiky, a taktiež vedúci KPR či riaditeľ tohto sekretariátu,“ odkázal riaditeľ legislatívneho odboru Václav Pelikán. Zostáva teda druhý variant.

Hamáček však teraz tvrdí, že už si nepamätá, ako s policajnou žiadosťou naložil. „Ja už neviem, ako to vtedy bolo. Riešilo sa to, ale neviem, či sme o tom s kancelárom vtedy hovorili,“ povedal Deníku N. „Iba si vybavujem, že túto problematiku polícia riešila dlhodobo,“ dodal. Mynář na otázky Deníka N, ako situáciu riešil, nereagoval.

Fyzioterapeut a vozík

Na Hrade sa tak opäť nič nezmenilo a spor o to, kto sa bude o prezidenta starať, sa natiahol aj do roku 2021. Mynář naďalej odmietal pristúpiť na to, že je potrebné zaistiť zdravotnú pomoc.

„V tom čase sa zmenila jediná vec – za Zemanom začal pravidelne chodiť fyzioterapeut, ktorý s ním cvičil, a po ruke mu bola jedna opatrovateľka. Stav však bol rovnaký,“ hovorí zdroj z prostredia Hradu. Začiatkom apríla Zeman súhlasil s tým, že bude používať invalidný vozík, čo policajnej ochranke zjednodušilo prácu – nemuseli prezidenta na každom kroku pridržiavať.

V druhej polovici roka 2021 Zeman dostal aj ďalšie dve opatrovateľky. Ani tie mu však nemohli poskytnúť odbornú zdravotnú starostlivosť, takú kvalifikáciu totiž nemali. Deník N si vyžiadal informácie o tom, aká bola oficiálna náplň ich práce, a z dokumentov vyplýva, že to bolo upratovanie, servis a obsluha prezidenta. Všetky tri zamestnankyne sú oficiálne začlenené pod Správu Pražského hradu a u prezidenta sa striedajú v osemhodinových zmenách.

V tom čase sa prezidentov zdravotný stav zhoršoval. Bola na ňom zjavná únava, ubúdalo aktivít v jeho diári – napríklad za jún absolvoval iba osem stretnutí, inak bol izolovaný na zámku v Lánoch.

Už v lete ho ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral začal nabádať na to, aby myslel na svoje zdravie. Podľa štyroch zdrojov z Hradu mu odporučil, aby ešte viac obmedzil pitie alkoholu a fajčenie. Zeman bol totiž stále viac vyčerpaný, mal nedostatočný prísun živín a ako sa neskôr ukázalo, trpel problémami s pečeňou, a preto sa mu v brušnej dutine začala hromadiť voda.

Všetky cesty vedú do Střešovíc

Napriek tomu však v lete prezident svoje návyky nijako zásadne nezmenil. Ako obvykle totiž denne siahal po svojej obľúbenej značke cigariet Davidoff, nemal problém vyfajčiť až tri krabičky denne a do toho popíjať víno.

Dva zdroje z prezidentovho okolia však tvrdia, že v tom čase už Zeman takmer nejedol, čo sa prejavilo v ďalšom poklese jeho hmotnosti. „Bol veľmi vyčerpaný a schudol,“ hovorí jeden zo zdrojov. „Jediný prísun energie mal z alkoholu, a to vo forme cukru,“ dodáva ďalší.

Zavoral potom prezidentovi odporučil, aby od septembra alkohol obmedzil. „Začal tým, že pán prezident môže piť iba dva poháre vína a po štrnástich dňoch musí prestať úplne,“ cituje server iRozhlas.cz zdroj z prostredia Hradu. Zeman na odporúčania nedal – keď sa na začiatku školského roku v Brne stretol s Romanom Onderkom z ČSSD, opäť si štrngli pohármi vína.

Ubiehali prvé dni nového školského roku a Zemanov stav sa ďalej zhoršoval do takej miery, že ho 10. septembra odviezla limuzína za Zavoralom do střešovickej nemocnice. Podľa portálu Aktuálně.cz bola na tomto stretnutí dohodnutá Zemanova hospitalizácia, ku ktorej o štyri dni naozaj došlo. O tom, že má prezident nastúpiť do nemocnice, sa neskôr od kancelára dozvedel aj vtedajší premiér Andrej Babiš. Mynář mu povedal, že dôvodom je prezidentova nechuť do jedla.

Do nemocnice Zeman nastúpil 14. septembra. Neskôr sa ukázalo, že mal podstúpiť plánovaný zákrok – odobratie vody z brušnej dutiny. Verejnosť sa však tieto dôvody nedozvedela, namiesto toho si na twitteri prezidentovho hovorcu Jiřího Ovčáčka mohla prečítať žalmy.

Hlasitě jsem volal k Hospodinu, a vyslyšel mě ze své svaté hory.

Klidně jsem ulehl a usnul. Probudil jsem se, protože mi Hospodin pomáhá.

Nezaleknu se ani tisíců, kteří mě obkličují.

Žalm 3, 5-7

— Jiří Ovčáček (@exPREZIDENTCR) September 14, 2021

Hrad o Zemanovej hospitalizácii mlčal aj v nasledujúcich dňoch. Expremiér Babiš medzitým pre Impuls zopakoval, že dôvodom hospitalizácie je Zemanovo nechutenstvo, čo následne potvrdil aj Hrad. „Vyšetrenia nezistili žiadne ochorenie alebo akékoľvek iné problémy, ktoré by prezidenta republiky ohrozovali na živote,“ píše sa vo vyhlásení.

Skutočné dôvody Zemanovej hospitalizácie až začiatkom októbra popísali Deník N a Radiožurnál: príčinou prezidentových ťažkostí boli problémy s pečeňou, v ktorých dôsledku sa mu v brušnej dutine hromadila voda, ktorú museli lekári odstrániť.

„Cíti sa úplne v pohode“

Verejne o Zemanových problémoch s pečeňou v tom čase hovoril jeho predchodca vo funkcii Václav Klaus, ktorý bol v ÚVN tiež v septembri hospitalizovaný. „S jeho štýlom života, s pohárikom na jednej strane a cigaretkou na druhej, to súvisí, to vie každé malé dieťa,“ povedal Klaus rádiu Impuls.

Na otázku, či sa Zemanov zdravotný stav neodráža na jeho úsudku, exprezident odpovedal: „Ak má problémy s pečeňou, a to asi má, ale nie som lekár, so zdravým úsudkom to nemá nič spoločné.“ Schopnosť zdravého úsudku podľa neho prezident má „aj s pečeňovým problémom“.

V tom sa však Klaus mýlil, problémy s pečeňou môžu spôsobovať vážne poruchy fungovania mozgu. Zlyhanie pečene môže mať dosah na obličky, ale aj na mozog.

„Pacientom, ktorí majú problémy s pečeňou a prestáva im fungovať, to ovplyvňuje obličky a funkciu mozgu, ovplyvňuje to v podstate schopnosť krvi nejakým spôsobom sa zrážať, takže pacienti sú ohrození zvýšenou krvácavosťou a tak ďalej,“ vysvetlil už vtedy primár gastroenterologického oddelenia nemocnice v Českých Budějoviciach Martin Bortlík.

O vážnosti Zemanovho stavu sa v druhej polovici septembra dozvedel aj Babiš. Mynář sa však aj naďalej snažil pochybnosti rozohnať a pre ČTK tvrdil, že „prezident sa cíti úplne v pohode“.

„Draslíkový muž“

Zeman strávil v nemocnici zhruba týždeň a opustil ju na vlastnú žiadosť, hoci mu jeho ošetrujúci lekár podľa troch zdrojov z prostredia Hradu dôrazne odporučil, aby tam zostal ešte minimálne ďalší týždeň.

Zeman však nechcel, 22. septembra ÚVN opustil so slovami, že je „draslíkový muž“, a zamieril do lánskeho zámku, kde prijal najskôr bývalú ministerku financií Alenu Schillerovú z ANO a neskôr predsedu ODS Petra Fialu s jeho straníckym kolegom Pavelom Blažkom.

Hradný protokol vtedy musel riešiť zaujímavú situáciu: obe návštevy totiž prezidentovi priniesli buď alkohol, alebo cigarety. Ani jedno už prezident v tom čase nesmel – zamestnanci Hradu preto museli darčeky zabaviť.

I keď prezident na zámku vymenil župan za oblek, podľa svojho okolia bol aj naďalej unavený. Zavoral, Babiš aj rodina sa preto Zemana snažili presvedčiť, aby sa do nemocnice vrátil. On však nechcel – aj preto, že nemá rád nemocničné prostredie a bojí sa injekčných striekačiek a lekárskych zákrokov. Okolie ho preto v tom období prezývalo „Pán ubolený“.

Ku koncu septembra sa Zemanov stal ďalej zhoršoval, čo sa ukázalo napríklad pri návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána v Lánoch. Zeman si ho totiž počas rokovania často mýlil s Andrejom Babišom a hovoril k nemu po rusky.

Keď sa to Babiš dozvedel, začal znovu urgovať Zemanovu dcéru Kateřinu, aby prezidenta presvedčila na návrat do Ústrednej vojenskej nemocnice. „Povedal jej, že ak Zeman nepôjde do nemocnice, bude v ohrození života,“ popisuje človek blízky Babišovi. Nepomohlo to. Zeman začiatkom októbra neakceptoval odporúčania Zavorala, ktorý za ním opakovane chodil do zámku.

Mynářov boj so Zavoralom

Prezident kývol na návrat do nemocnice, až keď mu jeho okolie sľúbilo, že sa najprv po parlamentných voľbách stretne s vtedajším premiérom Babišom. Ten do Lánov prišiel deň po uzavretí volebných miestností, teda 10. októbra.

Stretnutie so Zemanom trvalo zhruba tridsať minút a krátko po Babišovom odchode opustila areál zámku aj sanitka, v ktorej ležal Zeman. Zábery zo střešovickej nemocnice prezidenta ukazovali, ako nehybne sedí na ležadle, má zatvorené oči a člen ochranky mu podopiera hlavu. Aj vtedy však Mynář tvrdil, že prezident je v poriadku a iba zaspal.

Bagatelizovať Zemanove problémy sa snažil aj hovorca Ovčáček, ktorý napríklad tvrdil, že prezident jedol marhuľové buchty alebo klobásu so zemiakovou kašou. To neskôr dementovala hovorkyňa nemocnice Jitka Zinkeová.

A zatiaľ čo prezident ležal na nemocničnom lôžku, na Hrad prišiel od Zavorala jednostránkový dokument, ktorý popisoval, že Zeman momentálne nie je schopný vykonávať svoju funkciu. Prezidentská kancelária napriek tomu o deň neskôr oznámila, že Miloš Zeman – podľa lekárov neschopný vykonávať povinnosti – podpísal dôležitý dokument o zvolaní novej snemovne.

Mynář k prezidentovi na jednotku intenzívnej starostlivosti pozval aj predsedu snemovne Radka Vondráčka z ANO, ktorý následne prezidentov akt medializoval.

O niekoľko dní neskôr sa o prezidentovom vážnom stave dozvedel aj šéf senátu Miloš Vystrčil. „Podľa názoru Ústrednej vojenskej nemocnice nie je Miloš Zeman, prezident republiky, v súčasnosti zo zdravotných dôvodov schopný vykonávať žiadne pracovné povinnosti,“ citoval Vystrčil stanovisko lekárov. Politické špičky preto riešili, či prezidenta podľa odseku 66 Ústavy ČR dočasne nezbaviť právomocí.

Tomu sa však Mynář snažil všetkými silami zabrániť.

Kým sa správa o prezidentovom stave do senátu dostala, zvádzal kancelár so Zavoralom o toto stanovisko boj. „Nepáčilo sa mu, čo lekári vo svojom stanovisku napísali,“ povedal zdroj z Mynářovho okolia. „Riešil to preto opakovane so Zavoralom a vyčítal mu, že tento krok urobil. Znamenalo to koniec ich vzťahov,“ dodal.

Podľa dvoch zdrojov z ÚVN Mynář na Zavorala vyvíjal nátlak, aby správa pre prezidenta vychádzala priaznivejšie, čo uviedol aj server Neovlivni.cz. „Ten tlak na to, aby bolo povedané, že prezident je schopný vykonávať úrad, tu bol. Išlo to z prezidentovho okolia,“ cituje server zdroj.

Deník N sa preto obrátil na Mynářa s otázkou, čo presne od Zavorala žiadal. Kancelár však odmietol, že by na túto tému vôbec prišla reč. „Vy ste sa úplne zbláznili, ja som s pánom Zavoralom nikdy o žiadnej správe nehovoril, sú to vaše nezmysly,“ povedal. Na otázku, či prípadne požadoval skartáciu tejto správy, odpovedal: „Vy ste sa zbláznili? Čo to je za hovadinu?“ Nemocnica neskôr informovala, že požiadavku na skartáciu dokumentu „neeviduje“.

Úradovanie za výklenkom

Prezidentovo okolie sa snažilo verejnosť presvedčiť, že Zeman je v poriadku, aj ďalšími spôsobmi. Prezident mal verejne vystupovať, a rozptýliť tak pochybnosti o svojom stave. Voľba nakoniec padla na Frekvenciu 1. Prečo? Podľa šéfredaktora Luboša Procházku totiž stanica žiadala o rozhovor už v septembri.

Senát nakoniec rozhodnutie o dočasnom prevedení prezidentských právomocí na premiéra a predsedu snemovne odložil. Zemanov stav sa totiž začal zlepšovať a lekári ho koncom októbra preložili z jednotky intenzívnej starostlivosti na bežnú izbu. Návštevy boli zakázané, a tak sa za Zemanom nedostal Babiš ani budúci premiér Fiala. Proces vymenovania novej vlády sa tak znovu naťahoval.

To sa malo zmeniť na konci novembra, keď prezident střešovickú nemocnicu opustil. Radosť mu však dlho nevydržala. Hneď po prepustení 24. novembra sa totiž zistilo, že sa od svojej opatrovateľky infikoval koronavírusom, a vrátil sa späť do nemocnice.

O dva dni neskôr už mu návrat do lánskeho sídla vyšiel. Hrad však musel splniť podmienku pre Zemanovo prepustenie, ktorá znela: o hlavu štátu sa bude musieť starať kvalifikovaný zdravotnícky personál. To si vzala na starosť skupina Penta, respektíve jej spoločnosť Senior Home Group, ktorú v tom čase viedol lekár a bývalý poslanec ODS Boris Šťastný.

A ako Hrad firmu vybral? Podľa Šťastného si Pentu zvolila sama prezidentská kancelária a poslala jej e-mail s ponukou. Hrad tento krok oficiálne nazval „prieskumom trhu“. Nakoniec na začiatku tohto roka Hrad vyhlásil výberové konanie, ktoré koncom apríla firma Senior Home Group vyhrala. Prihlásila sa ako jediná.

Lekári z ÚVN spoločnosti poskytli potrebnú Zemanovu zdravotnú dokumentáciu a ošetrovateľský plán. Okrem nových tvárí opatrovateliek si musel Zeman zvyknúť aj na vyživovaciu sondu, takzvaný PEG, ktorú mu lekári zaviedli do žalúdka.

Prvú úlohu mal však Zeman po príjazde na zámok jasnú: vymenovať lídra koalície Spolu Petra Fialu za premiéra, čo nakoniec urobil spoza skleneného výklenku, z ktorého úradoval ďalšie dva týždne. Týmto spôsobom tiež prezident prijímal jednotlivých členov budúceho kabinetu a aj napriek výhradám – napríklad ku kandidátovi na post ministra zahraničia Janovi Lipavskému – nakoniec vládu vymenoval.

Nový rok Zemanovmu okoliu priniesol mnoho prekvapení. Jedným z nich bolo to, že prezident dodržiaval odporúčania lekárov a nedotkol sa alkoholu ani cigariet. „Áno, skutočne tie odporúčania bral vážne a prestal s tým,“ hovorí zdroj z jeho okolia. „Od času, čo bol v nemocnici, už nefajčil ani nepil,“ dodával ďalší zdroj. Prezidentov životný štýl však nepretržite strážia kvalifikovaní zdravotníci.

Deník N pomocou informačného zákona získal konkrétne znenie zmluvy, ktorú Hrad s firmou Senior Home Group podpísal. Z cenníku vyplýva, že za hodinu práce si zdravotné sestry fakturujú 450 korún (18 eur), vrchné sestry 500 korún (20 eur). Hrad však platí len časť nákladov, ďalšie peniaze má firma od zdravotnej poisťovne, dodal k tomu Šťastný, ktorý bol na pozícii konateľa do augusta.

Okrem toho do Lánov pravidelne chodil aj Zavoral, ktorý mal s prezidentom dlhodobo relatívne dobré vzťahy. Zmena však nastala potom, čo Zeman v júni odovzdal ministrovi spravodlivosti podnet na preverenie, či pri jeho hospitalizácii nedošlo k pokusu o sabotáž.

Minister odovzdal dokument najvyššiemu štátnemu zástupcovi, ktorý ho potom v júli posunul Vrchnému štátnemu zastupiteľstvu v Prahe. To konštatovalo, že Zemanovo podozrenie nebolo dôvodné. Okrem toho prezidentská kancelária podala trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže a falšovania lekárskych správ.

Napriek tomu sa Miroslav Zavoral o prezidenta naďalej stará a koncom októbra si od neho prevzal vyznamenanie za zásluhy v oblasti vedy. Okrem Zavorala si po ocenenie do Vladislavskej sály prišiel aj Boris Šťastný.